Adrenalín v kopci

17.01.2015 16:58

Slovenský spevák Peter Cmorík vyskúšal jazdné vlastností nového SUV - Nissan X-Trail v náročnom teréne petržálskeho kopca

Ste víťazom súťaže Slovensko hľadá Superstar II (2006), po ktorom vyšlo debutové debutové CD s názvom Nádherný deň. A v tom istom roku ste sa stali Zlatým slávikom. Úžasný štart a nás by zaujímalo ako sa vám darí dnes po rokoch vo vašej tvorbe? 

Tých Slávikov som dodnes získal až 7. A začalo sa dariť aj v Čechách, kde sme začali koncertovať. Tak by to malo byť aj v tomto roku. Odštartoval to duet s Ondřejom Brzobohatým, ktorý je v Čechách veľmi úspešný. Minulý rok som s ním odohral veľa koncertov  ako hosť. Tento rok chystám tu na Slovensku taký Best of album, ale so sláčikovým orchestrom, čo som vždy chcel a teším sa, dúfam, že to vyjde.

Okrem koncertov máte na konte štyri albumy a diváci vás môžu vidieť aj v nejakých muzikáloch.

Je to tak, ale  mám aj úplnú novinku. Dal som dal dokopy moju starú kapelu čo sme hrali ešte vo Veľkom Krtíši, keď som bol neznámy. S touto kapelou HUMANA sme nahrali dobrý rockový album, ktorý onedlho vyjde. A na Novej scéne hrám rolu mnícha v krásnom francúzskom muzikáli Rómeo a Júlia. Ďaľšie projekty sa pripravujú, ale zatiaľ nechcem prezrádzať. Nechajte sa prekvapiť!

Naozaj tých pracovných povinností máte veľa a nedá sa opýtať, na akom type auta jazdíte a koľko máte cca. za mesiac odjazdených kilometrov?

Jazdím naozaj veľa a teraz na novej dieselovej Octavii Combi za necelý mesiac som najazdil okolo 5000 kilometrov! Mám ešte iné auto - krásny Ford Mustang z roku 2005.  Môj detský sen, ktorý som si pred niekoľkými rokmi splnil. Nie je to ten starý oldtimer, taký by som chcel, ale to až časom. V zime nie je obdobie vozenia, tak na ňom nejazdím, ale na jar ho odkryjem z pod plachty a určite prevetrám.

Prvé jazdy, spomienky na auto, s ktorým ste začínali....

Prvú Škodu 125 s 5-rýchlostnou manuálnou prevodovkou som si kúpil za vlastné peniaze. V tej dobe nie každý mal túto prevodovku, mal som s tým autom najkrajšie zážitky. Jasne, že akonáhle Škodovka zbadala kopec, hneď vyvrela voda, ale pre mňa to bolo aj tak super auto. Osamostatnenie mladého chalana, ktorý sa cíti dospelý a zrazu mohol ísť kam len chcel. Paráda!

Tak ste začali postupne meniť autá a zakotvili ste opäť pri značke Škoda. V médiach písali, že ste rozbili auto na totálku. Je to tak, alebo novinárska kačica?

Rozbil som jeden džíp, teda skôr podvozok, ale fakt na totálku mojou chybou. Vybral som sa do lesa a zavesil som auto na peň a zostal som na ňom. (úsmev)

Tak treba les vymeniť za okruh napríklad na Slovakia Ringu, kde si môžete vyskúšať čo to dá...

Som dobrý kamarát so Štofim Rosinom a on sa mi postaral o veľa motoristických zážitkov. Jazdil som jeho Porsche GT3 aj Ferrari F430 na okruhu. Potom Lamborghini, Formulu a nakoniec ma povozil aj Igor Drotár na jeho WRC-čku. Mám veľa zážitkov spojených so Slovakiaringom.

Tak Peťo Cmorík je dynamický vodič a platí často pokuty?

To už nie! Teraz jazdím pomaly ako dedo! Nebaví ma už jazdiť rýchlo, to mám za sebou. Pre mňa je už dôležité nastaviť si tempomat a isť štandardne povolenou rýchlosťou. Mať správne nastavené svetlá, ak sú bixenónové a natáčacie do strán, tak na to si potrpím, pretože často jazdím v noci. A pokuty som kedysi dostával často, ale teraz už pomenej. Zažil som ešte v roku 2006, že sa to dalo riešiť aj napomenutím, ale v dnešnej dobe už ťažko.

Ľudia vás stále poznávajú na cestách?

Od Superstar pociťujem, že si ma všímajú. Najprv ma predbehnú, potom pribrzdia, dorovnajú sa, padnú pohľady, úsmevy, zamávanie a ide sa ďalej. Na pumpách často padne nejaký ten podpis.

Vraj máte vzťah motorkám?

Som dosť vášnivý motorkár. Prešiel som celé talianske, francúzske Alpy, azúrové pobrežie, Rumunsko...

V zahraničí jazdí veľa motorkárov, či skútristov a ostatní vodiči v premávke sú na nich viac zvyknutí a správajú sa k nim kultúrnejšie ako u nás. Myslím, že slovákom motorkári vadia, pri tom ich nezdržujeme. Je to len psychologická záležitosť, že niekto príde skôr ako oni.

Spadli ste už na motorke?

Áno. Hovorí sa, že sú dva druhy motorkárov: tí čo spadli a tí čo ešte len spadnú.

V poslednej dobe je vidieť veľa žien, ktoré jazdia na väčších SUV-čkach. Čím to je?

Vidím to aj ja. Vodičky, ktoré jazdia na džípoch, tak je pochopiteľné, že neriešia obrubníky a rozbité cesty. Väčšie autá sa zdajú byť bezpečnejšie ako tie menšie a ak vozia malé deti, tak jednoznačne je to hlavne o bezpečnosti, prečo vidíme ženy vo veľkých autách.

Doteraz som jazdil aj ja na Toyote RAV4 a bol som spokojný. Ani ja som neriešil  jamy.

Jazdili ste na umelom kopci, v nerovnom a náročnom teréne s modelom novej generácie naftového štvorvalca 1.6 dCi. Aké boli vaše pocity z jazdy na Nissane X-Trail?

Výborné! Na kopci som s Nissanom X-Trail jazdil hlavne na jednotke, veľké náklony a bahnitý terén viac nedovolil. Bol dosť náročný terén a naše čisté auto už malo bahnitý oblek, ale práve taký dizajn offroadovému autu patrí. Šmýkali sme sa, ale X-Trail sa držal v stope a dôvera v tento model narastala. Mali sme vypnuté všetky systémy a v kopci sa tento jednašestkový diesel vedel dobre zorientovať a ani v náklonoch do 40-tich stupňov nás to neprevrátilo. Miestami bol terén náročnejší, ale zvládli sme to aj vďaka dobrému navigátorovi, pánovi Antalovi, ktorý nám umožnil si zajazdiť na tomto petržálskom kopci, ktorý patrí Off roadovému centru 4x4 v Bratislave. Na záver musím uznať, že som neveril, že sa to dá zvládnuť, ale bol som spokojný a veľmi milo prekvapený, že Nissan X-Trail to zvládol na jednotku a naozaj patrí do terénu, a keď prešiel tento terén, tak ani v zime na zasnežených cestách by som sa nebál, že ma nechá v štichu. Okrem jazdných vlastností ma upútal obrovský priestor v kabíne a v kufri, čo ja na svojích cetách určite potrebujem. Som rád, že som si mohol dnes vyskúšať adrenalín v tomto modeli a naozaj ma v žiadnej kritickej situácii nesklamalo.

Mali ste možnosť si zajazdiť aj na off roadovej Toyote Land Cruiser. Aký bol ten prechod do tohto väčšieho Offroadu?

Mal som pocit, že sa prevrátime asi každú minútu, pretože pán Antal zvolil veľmi náročný terén, ale na druhej strane, videl som že je veľmi skúsený šofér a auto na to vyladené. Do takých jám sme padali, že by sme ani po štvornožky nevyšli, ale auto všetko zvládlo. Som rád, že takýto deň som si s vami mohol prežiť. Ďakujem!

Text: Alena Chorvátová

Foto: autorka

Späť