Ako z inej galaxie

22.05.2013 09:16

Prišli ku nám mimozemšťania, doviezli sa na úžasnom vozidle. Pozriem bližšie a je to najnovšia Honda Civic 2,2 i-DTEC. Auto naozaj ako z inej galaxie, verný následovník vesmírnej ôsmej generácii, len s lepším motorom, väčšou výbavou a vynoveným vzhľadom. Pôvodný dynamický vzhľad ostáva, ale zmeny sú i tak výrazné. Súvislá línia predných svetiel je prerušená mohutným zahnutým nárazníkom, bi-xenónové svetlá sú moderne prižmúrené. Zadná časť je vzhľadovo atraktívnejšia, aj keď delené zadné okno stále zhoršuje výhľad. Našťastie máme bočné zrkadlá, taže žiadna katastrofa.

Najzaujímavejšie sú zadné svetlá, ktoré vystupujú z karosérie a tvoria charakteristický hrb. Aj keď niekomu môže pripadať nepatrične, výrazne vylešuje prúdenie vzduchu, takže sa nová Honda môže pochváliť najnižším súčiniteľom odporu vzduchu vo svojej kategórii (0,27). Pomáha tomu aj sníženie vozidla o dva centimetre a predĺženie o 4,5.

V interiéri, kupodivu, miesto nad hlavou skôr ubudlo, hlavne čo sa týka zadných sedadiel. Plusom je veľká variabilita, keďže zadne sedáky sa dajú priklopiť k opierkam, takže vznikne zaujímavý priestor napríklad pre prevoz bicykla. Sklopením zadných sedadiel do podlahy získate v batožinovom priestore neuveriteľných 1368 litrov  s rovnou podlahou.

Čo sa týka palubnej dosky, je taká, ako som písal v úvode - ako z inej galaxie. Nádherná, farebná, komplikovaná, ale trošku neprehľadná. Čo už, kozmické lode sú už také. Ukazateľov je naozaj spústa a vyznať sa v nich chce tréning. Ovládanie palubného počítača tiež nepatrí k najjednoduchším, ideálne je mať na vedľajšom sedadle technicky zdatného spolujazdca. Prepínanie medzi jednotlivými údajmi je možné iba cez mnohoúrovňové menu, takže pri jazde je to takmer nemožné.

Na druhej strane motor je presne v súlade s najnovšími trendami - úsporný, ekologický. Síce to nie je ten trhač asfaltu, čo býval, ale tá uspora naozaj stojí za to. Udržať spotrebu 4 litre vôbec nie je ťažké, dokonca sa dá ísť aj nižšie. Je to však za cenu slabšej dynamiky vozidla, nástup výkonu je naozaj pomalý. Maximálnu rýchlosť 217 km/h však dosiahnete úplne v pohode, bez výrazných zvukových alebo iných upozornení.

Podvozok je nastavený veľmi dobre, na nerovných slovenských cestách účinne odfiltruje takmer všetky nerovnosti. Možno je až príliš mäkký, čo je trošku cítiť v ostrých zákrutách, na druhej strane je nadmieru pohodlný.

Verných Hondistov tento model určite nesklame, jeho prednosťou je okrem futuristického vzhľadu hlavne vynikajúca spotreba. A keď k tomu pridáme výborne odtlmený podvozok a variabilný interiér dostaneme takmer ideálne auto na naše cesty.

RNDr. Marek Michlík

Späť