Auto dvoch tvárí

01.04.2017 08:15

Bývalý slovenský hokejista a projektový manažér iClinic Dušan Pašek ml. skončil s hokejovou kariérou a jpovie nám o jeho nových začiatkoch. Adrenalín si opäť užil za volantom noveho Peugeotu 308 GTi

Boli ste v profesionálnom hokeji výrazná osobnosť ako váš otec, ale predsa len minulý rok ste ukončili hokejovú kariéru. Prečo?

Minulý rok som skončíl s hokejom kvôli zdravotným problémom s chrbticou. Pred tromi rokmi mi operovali platničku a časom sa to tak zhoršilo, že mi už zdravotný stav nedovoľoval pokračovať v profesionálnej kariére. Napriek všetkému som stále aktívny a 4x do týždňa si zahrám hokej už iba rekreačne. Hoci sa stále pohybujem okolo hokeja, som členom licenčnej komisie Slovenského zväzu ľadoveho hokeja, tak robím aj ambasadóra hráčom zväzu ľadového hokeja - SIHPA. V preklade to znamená, že sa snažíme hokejistom poskytovať servis, informácie, vzdelávanie a nejde len o spoluprácu počas hokejovej kariéry, ale aj pomoc začleniť hráčov do civilného života po jej skončení.

Viem o vás, že ste si dali zoperovať krátkozrakosť laserovou operáciou. Odporúčate ju aj iným ľuďom s podobnými očnými problémami?

Je pravda, že som nevidel dobre za šera či večer, ale aj na hokeji. Samozrejme sa to potom odzrkalilo  na mojich výsledkoch. Viacerí hokejisti majú problémy s videním a preto sa mnohí dali u nás v iClinic operovať laserovou operáciou. Pre túto kliniku pracujem a musím povedať, že máme špičkový personál, kvalitné technické vybavenie a nie je nič krajšie, ako keď vidíme od nás odchádzať spokojných ľudí.

Vráťme sa ešte k hokeju. V rámci profesionálneho hokeja ste sa veľa nacestovali. Nepoviete nám nejakú príhodu z ciest?

V Slovane sme sa teda nacestovali dosť a väčšinou sme jazdili autobusmi. Raz v zime sme tak zapadli, že sme autobus museli poriadne potlačiť, tak sme si zaposilovali alebo sa stala veľká búračka na diaľnici, autá boli odklonené z cesty a vtedy sa nám podarilo autobus otočiť do protismeru a ísť naspäť. Zima, ľad, sneh, hrozné podmienky, no zvládli sme to.

Vaše prvé auto na ktorom ste sa učili jazdiť?

Moje prvé auto bol Favorit a s ním sa začala moja šoférska kariéra. Potom som si od kamoša kúpil jazdený Mercedes SLK, čím  sa mi splnil sen, dal som strechu dolu a vychutnával si jazdu v kabriolete. Teraz mám tiež jeden splnený sen, ale skôr kvôli zdravotným problémom a to je Porsche Cayenne. Veľa hodín trávim na cestách doma i v zahraničí, tak som si musel kúpiť bezpečné auto, v ktorom ma nebolí chrbtica a som veľmi spokojný.

Ešte mi povedzte, ako ste na tom po technickej stránke?

Technicky som na tom dobre, pretože nejaký ten defekt som už v živote poriešil ako naposledy som menil koleso v Auparku, v garáži. Rezerva v aute musí byť, niektoré autá majú len lepiace sady a to neuznávam. Ved potrebujem ísť do servisu a tam na rezerve predsa dojdem. Takže preferujem rezervné koleso v aute.

Je pre vám navigácia potrebná pri vašom cestovaní na rôzne miesta?

Veľa jazdím aj na nové miesta, preto využívam navigáciu v aute hoci ju mám aj v telefóne. Možno zaujímavé je, že nevyužívam tempomat, lebo ma odpútava od vedenia vozidla. Chcem cítiť, že šéfujem autu. Napríklad  na klimatizáciu si dávam pozor, púšťam ju len na predné sklo kvôli chrbtici. Naozaj ju púšťam iba na chviľku.

Ako sa pozeráte na vodičov v iných krajinách, vidíte rozdiel v šoférovaní?

V Rakúsku všetci zastavia a púšťajú chodcov, u nás to nie vždy je pravidlom. V Rusku som videl húkajúcu sanitku a za ňou drzých sedem áut, ktoréť išli za ňou...V Turecku pri odbočovaní vôbec nedávajú blinker, ale všetci povinne trúbia. To je zase extrém, ale ten temperament sa v šoférovaní sa fakt odzrkadľuje.

Čo zaujímavé ste šoférovali?

Robil som si skúšky na malé lietadlo, ale nestihol som ich dokončiť, lebo som mal zdravotné problémy. Po zraneniach na hokeji som sa dával dlho dokopy, tak som to v Košiciach prerušil, ale planujem skúšky dokončiť. Fascinovalo ma, že prvých 12 hodín sa lieta s kopilotom, potom som už lietal sám, ale bolo to náročné, musel som všetko sledovať, viac ako v aute, inštruktor vedľa mňa mi pomáhal. Bol to veľký pocit zodpovednosti, ale nádherný pohľad na krajinu a relax. Všetky starosti necháte dolu a sústredite sa iba na lietanie.

Dušan, prezraďte nám, či sa vám trošku zdvihol adrenalín v novom Peugeote 308 GTi?

Samozrejme, že pri zapnutí športového režimu bolo cítiť 270 koní pod kapotou, adrenalín začal úradovať a to ma dostalo. Celkovo 308 GTi pôsobila na mňa dynamicky aj vonkajším farebným ladením. Čierno bordová kombinácia farieb bola športová a páčilil sa mi aj kompaktné línie. Po nasadnutí do auta som uchopil športový volant, červený pásik na ňom akoby podčiarkol športovosť auta. Palubovka bola síce strohejšia, ale prehľadná a tiež so športovými prvkami, žiadne čačky mačky, ale dotyková obrazovka bola príjemná na pohľad  a červené štepovanie na prístrojovke dýchalo kvalitným spracovaním či už koža, chrómové doplnky, leštený plast a všetko to smerovalo do športového dizajnu. Vzadu bolo dosť miesta, dokonca ISOFIX na detskú sedačku. Najviac ma prekvapil benzínový jednašestkový motor, ktorý mal úžasný zvuk a koncovky výfukov jedna báseň. Po zapnutí športového módu nás poriadne vcuclo do sedadiel a ukázal sa riadny športovec ciest! To bol veľký rozdiel, pred a po zapnutí. 308 bola aj na kľudnú jazdu do mesta, ale na diaľnici to rozbalila! Možno ísť na Slovakiaring, tak by som si jazdu užil ešte viac. Tento model je určite stvorený pre vodičov so športovou DNA, či sú mladí alebo starší, to je jedno, musia mať adrenalín v krvi! Je to auto dvoch tvári... lebo keď nie je zapnutý športový režim, tak je 308 GTi pokojné autíčko, ale akonáhle sa prepne na športový režim, tak sa stáva z 308 GTi divoká šelma, úžasný zvuk motora, krásne disky, koncovky výfukov..uau!

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť