Auto si vyberám podľa úžitkovosti a nie podľa krásy

27.06.2011 08:55

Marián Greksa si zahral rockový koncert so Škodou Superb Combi 2,0 TDI

Ste slovenský rockový spevák, známy zo skupiny Modus a Demikát. Kde všade ste účinkovali a momentálne pôsobíte?
Mal som možnosť hrať a spievať v muzikáloch Krysař, Hamlet a Kleopatra. Čo sa týka hudby, hrávam väčšinou v kluboch s hudobnými zoskupeniami Grexabat (vlastná tvorba) a Marian Greksa band, kde hráme traja ľudia väčšinou prevzaté hity. Živím sa hudbou a som relatívne spokojný.

Nezabudnuteľný celorepublikový hit Paradajka Afrika hrávate ešte na koncertoch?
Áno, ľudia si túto pesničku vždy na konci koncertu vypýtajú a môžem povedať, že ju s chuťou spievam, tak ako prvýkrát.

Je o vás známe, že ste aktívny športovec. Stále je dostatok času na športové aktivity?
Musí, inak to nejde. Mám rád šport a veľmi ma chytilo jazdenie na divokej vode alebo lozenie po horách a skalách. Klasické korčuľovanie a bicyklovanie používam skôr ako dopravný prostriedok a nie už ako šport. Chodím von so synovým psom  a to je tiež určitá forma športu. Celkom ma to baví.

Spomíname zvieratá a mňa by zaujímalo, či ho vozíte aj v aute?
Je to veľký 70 kg vážiaci biely alabaj, ktorý sa v pohode zmestí do môjho osemmiestneho Citroena JUMPY. Používam síce len prvých päť miest, ale vzadu má dostatok miesta pes aj hudobná aparatúra. Aj preto si vyberám auto podľa úžitkovosti a nie podľa krásy.

Aké boli vaše šoférske začiatky?
Na strednej škole sme si vodičák robili skoro celá trieda. Stál 800 korún a na tie časy to bol celkom slušný peniaz. Priplatil som si 100 korún a urobil som si vodičák aj na veľkú motorku. V tej dobe ak ste skúšky urobili na prvýkrát, tak vám autoškola vrátila polovicu peňazí. Trošku iné peniaze ako v dnešnej dobe a mňa to potešilo, pretože som zaplatil len 400 korún. Odvtedy jazdím, najprv to bola Škoda 120 L, potom staršia Volga, VW s kolesom vpredu, poľský Fiat 126 a iné v tej dobe populárne modely áut.

Máte určite veľa najazdených kilometrov?
Najazdím okolo 50 až 60 000 km ročne a za tridsať rokov je to vyše milión osemsto tisíc kilometrov. Tie skúsenosti sú už veľké. Aj zážitkov zopár.

Tak nám spomeňte nejaké automobilové zážitky?
Nadránom cestou na Linz  bola vlhká vozovka a predbiehali ma dve autá, ktoré sa z recesie naháňali. Dopadlo to neslávne tak, že jedno auto dostalo šmyk a napálilo zopárkrát do zvodidiel a nakoniec sa prevrátilo do priekopy. Všetci sme zastavili a pozerali čo sa bude diať, lebo sme v tej chvíli nevedeli ako to všetko dopadne. Našťastie z auta vystúpil taký päťdesiatnik a bol v poriadku aj keď trošku doráňaný.

Muzikanti zvyknú robiť „vtípky.“ Nejaky jeden sa vám podaril?
Po diaľnici, ktorá bola až po Hlohovec sme predbehli škodovku, kde sedel chalan s babou a zamilované bublinky lietali okolo nich. Moji kamaráti vyviedli takú srandu, že im za jazdy ukázali tri holé zadky. Tiež to dopadlo dobre a bez nehody.

Využívate v aute pri telefonovaní hands free alebo skôr bluetooth?
Som zvyknutý na hands free kvôli tomu, že ma nikto nemusí nahlas počúvať o čom hovorím. Dostal som ho od syna, skúšobne som to použil a prišiel som na to, že je to výhodné a zdraviu prospešné. Veľa vecí som pri tom mohol robiť, napríklad doma môžem krájať chleba s klobásou. Po dvoch zvoneniach sa sám zdvihne a vy už len odpovedáte. Je to naozaj praktická pomôcka, ktorú každému vodičovi odporúčam.

Tak sa viac venujete riadeniu a pokuty asi veľmi neplatíte alebo predsa?!
Po dlhšom čase som platil pokutu za rýchlosť. Išiel som v tuneli Sitina rýchlosťou 114 km/h a policajti sa zavesili za mnou ešte pred tunelom. Namerali ma pre istotu dvakrát za sebou v ten istý deň! Po zaplatení prvej pokuty mi namerali rýchlosť 89 km/h oproti Auparku. Uznal som si chybu a zaplatil som dokopy 150 eur.

Mnoho vodičov pozná policajné autá s radarom a vy si to vôbec na cestách nevšímate?
Neovládam policajné autá s radarom...Dnes sú už sadzobníky pokút a nedá sa tak zjednávať ako kedysi. Papuču dostávam raz za sto rokov a preto si aj platím 670 eur za parkovacie miesto. Ako muzikant chodím domov neskoro v noci a stojí mi to za to si platiť miesto, pretože už tak neskoro nezaparkujete ani na chodníku. A bude to čoraz horšie.

Je ešte auto, ktoré by potešilo vašu dušu, keby ste si ho kúpili?
Ak by som bol bohatý, tak by som chcel auto také aké má môj syn. Peugeot 405 coupe. Syn v puberte rád chodil na autosalóny a vtedy sme v ňom sedeli prvýkrát. Nakoniec keď už bol syn starší, tak si ho kúpil a splnil si svoj sen. Ja keby som mal peniaze nazvyš, tak by som si ho od neho aj kúpil. A presne také isté kúpil v bordovej farbe ako je testovaný Superb.

A motorky vás nelákajú?
Ako mladý chalan som mal motorku, ale ukradli mi ju. Odvtedy už nemám, ale občas si požičiam motorku a idem si pojazdiť napríklad do Komárna. Dávam si pozor na to ako som oblečený, lebo na cestné lišaje už som trochu pristarý.

Čo nemáte rád na vodičoch?
Nemám rád, keď ľudia zabúdajú dávať blinkre. Lezie mi to na nervy a naozaj to nie je namáhavá vec. Stačí malíčkom ruky a ide to.

Ako sa vám páčila Škoda Superb Combi s dvojlitrovým dieselovým motorom?
Veľmi pekné a priestranné auto. Tmavobordová farba so svetlou kožou bola zladená a elegantná. Interiér je praktický s množstvom odkladacieho priestoru. Na moju výšku 196 cm je tu dosť veľa miesta, že by som mohol sedieť aj sám za sebou. Zaujala ma služba Skoda sat, kde vás zamerajú satelitom a asistenčná služba vás nájde, kde sa nachádzajte a poskytne vám pomoc, keď potrebujete. Presne vás lokalizujú Tento systém je proti krádeži. Mám rád ovládanie na volante a hlavne tempomat, ktorý často využívam. Ešte som nemal auto, ktoré sa štartovalo gombíkom, len otočením kľúčov. Na to by som si určite zvykol. Najväčším bonusom tohto auta je batožinový priestor, ktorý by som využil aj v rámci muziky. Turbodiesel bol vitálny a vôbec nebol lenivý. Nebolo ho počuť, pretože bol dobre odhlučnený. Superb bol super a mne naozaj vyhovoval po všetkých stránkach.

Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka

Späť