Auto by malo vystihovať človeka...

19.10.2019 09:23

Slovenská kostýmová výtvarníčka Ľudmila Varossová o svojich projektoch, čo pre ňu znamená auto, ako zvládala trenažér v autoškole a čo všetko zažila na cestách v Taliansku a v Nemecku. O tom a všeličom inom sa dočítate v našom rozhovore.

Ľudka, svojou profesiou si sa pričinila, že si veľa pracovala pre SND či divadlo Andreja Bagara v Nitre alebo pre divadlo Nova scéna. Takto by som mohla pokračovať ďalej, ale ako to všetko začalo?

Mám to šťastie, že sa svojou prácou živím skoro 45 rokov. Už v druhej polovici štúdia na vysokej škole scénickeho výtvarníctva som pracovala v divadlách a po skončení školy som začala pracovať na veľkých projektoch v televízii.

Pred revolúciou sa vytváralo veľa domácich produkcií, zahraničná tvorba bola okrajová. V množstve pracovných príležitostí sme mali výhodu a potom sme sa, chvalabohu, otvorili svetu. Môžem povedať, že s českými divadlami spolupracujem dodnes.

Si v slobodnom povolaní a nie je jednoduché sa v dnešnej dobe takto živiť. Koľko trvá taký jeden projekt a čo všetko máš za sebou?

Väčší projekt od začiatku po premiéru trvá aj polroka a naozaj to chce celého človeka. Rozhodujúce je, v akom prostredí sa projekt realizuje a takisto rozpočet, ktorý ohraničuje náš rozlet. Aktuálne sa realizuje ľadová muzikálová rozprávka Snehulienka na ľade v réžii Jarka Moravčíka, ktorá si prežila svoj život v Čechách a teraz prichádza na Slovensko. Jej mutácia sa pripravuje aj do Poľska. Očakávame, že slovenskí diváci budú reagovať rovnako nadšene, ako českí. Už niekoľko generácii vyrástlo na tomto balete Vaša Patejdla, ktorý sa pretransformoval na muzikál. Okrem hudby, krásneho tanca na ľade i výtvarnej šou, je to nesmrteľný príbeh. Ďalej sme po šiestich rokoch oprášili v Nitre Tisícročnú včelu a pred pár týždňami sme na Novú scénu priniesli svetový muzikál Bedári.

Aj kvôli práci máš najazdených pomerne veľa kilometrov. Čo pre teba znamená auto?

Auto pre mňa znamená úplne bežný denný komfort. Moju profesiu by som bez auta nemohla robiť. V aute vozím všetko, pracovné a rodinné veci. Bývam na kraji mesta a dopravnými prostriedkami by to bolo zdĺhavé. V práci som mužsky pragmatická a celkom akčný typ, preto mám svoje auto rada, ale nerozmaznávam ho. Z času na čas mu doprajem umývarku, natankujem, povysávam. Rada šoférujem, lebo auto je aj môj kultúrny stánok, takže počúvam hudbu, rozhlasové stanice. Snažím sa veľmi netelefonovať, aj keď používam bluethooth, ale využívam ho len v nevyhnutých prípadoch.

Ozaj, ako si zvládala autoškolu a trenažér? Ako ti to išlo?

Nikdy som nemala stres v tých svojich šoférskych začiatkoch. Autoškola a prax na trenažéri boli v tom čase dosť primitívne a nezáživné, takže som v istej chvíli pustila volant a plávala som ako vták po krajine. Bolo to dosť vtipné, lebo som sa z človeka sediaceho v aute stala obojživelníkom, ktorý zrazu lietal. V teréne mi to autom išlo dobre a môj muž mi bol trpezlivým trénerom.

Je to pravda, že nehodu si vôbec nemala a pokutu platíš len za rýchlosť?

Dufam, že ani žiadnu nehodu v budúcnosti mať nebudem a budem mať dlho príjemný zážitok zo šoférovania. Pokutu som platila v Taliansku. Pokutu som platila v Taliansku. Tam si musíte dávať pozor, lebo oni dokonale monitorujú cesty a nemilosrdne vám pošlú pokutu, ak prekročíte rýchlosť ako ja...a nič nezjednáte. V Pise som išla ulicou, kde bola univerzita a vošla som tam, kde bolo spomalenie. Išla som možno 40-tkou a mala som ísť ešte menej, ale bolo to napísané v taliančine a tej som nerozumela. Dostala som sakramentskú pokutu. V Nemecku som dostala pokutu za zlé parkovanie v pešej zóne.

Zostaňme v Taliansku a Nemecku. Podľa teba, kde sú lepšie diaľnice ako u nás?

Talianské diaľničné cesty sú perfektne vybavené,vidia sa mi ešte lepšie ako nemecké. Výborne monitorované a ak dostanete raz pokutu, tak sa stanete svedomitou vodičkou...pôsobia edukačne na vodičov. Máte pôžitok z jazdy a ešte vás aj ochraňujú. V Ríme zase jazdia vodiči svojvoľne a majú zvláštny dopravný systém. Majú 6-prúdové cesty a prechádzajú hocijako z jedného pruhu do druhého. V Nemecku majú na niektorých úsekoch neobmedzenú rýchlosť a to si užívam. Na Slovensku nie sú ktovieaké cesty, najmä ich značenie, nevyriešené cestné križovatky a nekvalitné cesty nižších tried, bohužiaľ...

Je v niečom rozdiel medzi nemeckými a japonskými autami?

V dizajne. Motoricky sú spoľahlivé obe značky, ale japonci sú v dizajne fantazijnejší ako nemci. ich autá pôsobia odľahčenejšie, majú krajšie interiéry. Nemci sú konzervatívnejší. V ženskom zmysle slova na seba nerada upozorňujema preto mám na autách tmavú, šedú, hnedú a zlatú farbu v kombinácii s tmavým interiérom. Ten ma pocitovo zaobľuje a chráni. Cítim sa potom bezpečne a nenápadne.

Čo máš a naopak nemáš rada na autách?

Mám rada minimalizmus a oblé tvary, preto sa všetky moje autá volajú medvedík Balú.  Č o sa týka materiálov, tak preferujem koženné interiéry, sú praktické a elegantné. Nemám rada v autách veľa kovaní a chrómových doplnkov, čo má napríklad mercedes. Aj preto som si ho nekúpila. Nevystihuje ma a auto by malo vystihovať človeka. Ak je v aute viac matných materiálov v kombinácii s kožou, to sa mi páči.

Aké ženy stretávaš na svojich cestách?

Niektoré ženy sú arogantné hlavne v silných autách. Spravidla nerešpektujú v obci predpísanú rýchlosť ani značenia. Ony sa síce cítia bezpečne, majú z jazdy pôžitok veľké sebavedomie, ale často spôsobujú kolízie. Jazda za volantom si vyžaduje šoférsku morálku u vodičov, to by malo byť každému jasné. Muži sú v tejto oblasti určite pozornejší v mojich očiach.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť