Automobilové preteky Paríž – Rouen 22. júla 1894

13.08.2019 15:56

Každé víťazstvo v moderných pretekoch v znamení hviezdy Mercedes je aj odozvou prvých automobilových pretekov na svete – bola to súťažná jazda automobilov z Paríža do Rouen, ktorá sa uskutočnila 22. júla 1894. Vtedy, teda pred 125 rokmi, sa začala písať aj história motoristického športu v podaní značky Mercedes-Benz: prvú cenu získali vozidlá s motormi Daimler od výrobcov Panhard & Levassor a Peugeot, vozidlo Benz Émila Rogera so sedadlami umiestnenými oproti sebe získalo piatu cenu.

Kto zvíťazí v športových pretekoch vodičov a automobilov? Táto otázka sa nachádza už v základnej podstate všetkých strhujúcich pretekov: vo Formule 1, kde divízia motoristického športu Mercedes-AMG už odjakživa určuje kritériá v majstrovstvách sveta. A v nových verziách, ako je séria pretekov plne elektrických vozidiel Formuly E, kde tím Mercedes-Benz EQ Formuly E v nasledujúcej sezóne nastúpi s novým vozidlom EQ Silver Arrow 01. To isté platí aj pre rely, vytrvalostné preteky, DTM alebo preteky zákazníkov: každé víťazstvo v sebe nesie ducha motoristického športu, ktorý vznikol z túžby po pretekaní. Značka zo Stuttgartu v roku 2019 oslavuje jubileum „125 rokov motoristického športu v podaní značky Mercedes-Benz“ a spolu s ním aj túto myšlienku z roku 1894, ktorú s každým ďalším úspechom v motoristickom športe prenáša do budúcnosti.

Vzniká nový druh športu
Kto zvíťazí? Túto otázku si kladú aj masy ľudí v tento pekný letný deň, 22. júla 1894, v parížskej mestskej časti Neuilly-sur-Seine: ostáva ešte jedna hodina, potom sa začne súťažná jazda automobilov do mesta Rouen na trase dlhej 126 kilometrov. Sú to vôbec prvé preteky svojho druhu v práve osemročnej histórii automobilu so spaľovacím motorom. Paríž – Rouen nie sú len preteky načas, ale aj súťaž zameraná na spoľahlivosť a praktickosť pri každodennom používaní. Zvíťaziť má to vozidlo, ktoré najlepšie splní kritériá „bezpečného používania, ľahkého ovládania a nie príliš nákladnej prevádzky“ („être sans danger, aisément maniable pour les voyageurs et de ne pas coûter trop cher sur la route“). Takto to skonštatoval Le Petit Journal, organizátor prvých pretekov Paríž – Rouen. Tieto bulvárne noviny sú médiom s ohromným dosahom, ich náklad presahuje jeden milión výtlačkov.
Pierre Giffard, športový nadšenec a vydavateľ novín Le Petit Journal, vyhlásil súťaž v spoľahlivosti vozidiel bez konského záprahu v decembri 1893 a táto súťaž bude aj zápasením systémov. Paríž – Rouen patrí do série športových podujatí s veľkou účasťou publika, ktoré v 90. rokoch 19. storočia vymyslel reklamný génius Giffard – okrem iných sem patria aj cyklistické preteky Paríž – Brest 1891 a prvý parížsky maratón v roku 1896. A hoci rýchlosť automobilov nie je jediné kritérium, ktoré rozhoduje o víťazstve, táto jazda je predsa len jasnou športovou súťažou. V nasledujúci deň noviny Le Matin prezieravo predpovedali aj príležitosť na založenie „nového druhu športu“ („un sport nouveau“). A tento druh športu prináša hneď od začiatku nadšenie – približne 30 000 ľudí sledovalo štart v Paríži v roku 1894. To súvisí aj s veľkým záujmom o automobily, najmä vo Francúzsku a vo Veľkej Británii.
O 7.00 h sa 21 účastníkov pretekov zoradilo so svojimi vozidlami v časti Porte Maillot, neďaleko Bois de Boulogne. Podobne ako pred tromi dňami, keď sa konali kvalifikačné a skúšobné jazdy, zvedavý dav ľudí obdivoval rôzne druhy vozidiel: paleta vozidiel obsahuje parný traktor aj moderné automobily s motormi s licenciou Daimler (spolu deväť vozidiel) a vozidlo Benz s protiľahlými sedadlami, ktoré riadil Émile Roger, francúzsky dovozca Benz & Cie. Štartuje spolu 15 automobilov so spaľovacím motorom a šesť parných vozidiel. Do cieľa sa dostalo 17 vozidiel.
Presne o 8.01 h vyráža na cestu parný traktor grófa de Dion s jednonápravovým prívesom pre cestujúcich. Ostatné vozidlá štartujú s odstupom 30 sekúnd na trasu s nepriaznivými podmienkami na vozovke.
K publiku na okraji cesty sa pridávajú ďalší pozorovatelia na trase: účastníkov pretekov najmä na začiatku sprevádzajú mnohí cyklisti a vodiči. Štartu sa so svojím vozidlom zúčastnil aj priekopník automobilov Gottlieb Daimler a jeho syn Paul. O dve desaťročia neskôr si Paul Daimler v článku uverejnenom v novinách Allgemeine Automobil-Zeitung spomína na dojmy: „Sami sme vo vozidle sprevádzali preteky. Bolo to zvláštne divadlo. Tieto principiálne rozdielne vozidlá si merali sily v rýchlosti: strojmajstri ťažkých parných vozidiel sa potili, boli zaprášení sadzou, s obrovskou námahou sádzali palivový materiál. Vodiči malých parných trojkolesových vozidiel neustále sledovali tlak a hladinu vody v malých, umelecky vložených rúrových kotloch a regulovali zapaľovanie oleja. Na rozdiel od nich, vodiči benzínových a petrolejových vozidiel pokojne sedeli na sedadle vodiča a občas použili páčku, akoby jazdili z čistého potešenia – bolo to celkom jedinečné porovnanie, na ktoré do smrti nezabudnem.“

Preteky ako šport a mediálny fenomén
Ako prvý účastník po 5 hodinách a 40 minútach prichádza do cieľa parný traktor De Dion-Bouton grófa Julesa-Alberta de Dion s jednoosovým prívesom pre cestujúcich. Vozidlo však nespĺňa všetky súťažné podmienky. Hlavnú cenu Prix du Petit Journal vo výške 5 000 frankov si preto rozdelia výrobcovia Peugeot a Panhard & Levassor. Do cieľa v Rouen dorazili niekoľko minút po vozidle de Dion a so svojimi štvormiestnymi automobilmi optimálne splnili podmienky súťaže. Obe vozidlá poháňa dvojvalcový vidlicový motor s výkonom približne 2,6 kW (3,5 k), ktorý na základe licencie skonštruovali výrobcovia Panhard & Levassor.
Štyri ďalšie ceny poskytol Hippolyte Auguste Marinoni, majiteľ novín Le Petit Journal. Ceny za druhé a tretie miesto získali parné vozidlá – na základe toho je zrejmé, že konkurencia medzi rôznymi formami pohonov bola v tom čase silná. O štvrtú cenu sa podelili dve vozidlá so spaľovacím motorom. Piatu cenu vo výške 500 frankov získal inžinier Émile Roger s vozidlom Benz s protiľahlými sedadlami, ktoré poháňal horizontálne uložený jednovalcový motor s výkonom 2,2 kW (3 k).

Späť