Čokoládka

18.06.2016 08:46

Herečka, speváčka, moderátorka, modelka a novinárka Petra Palevičová po nejakom čase jazdila na novom modeli Kia Sportage a prezradila, ako pomáha otcovi parkovať

Petra, ako dlho ste už advokátkou populárneho slovenského seriálu Súdnej siene?

Už osem rokov, ale účinkovala som aj v iných projektoch, ako naprílad Ochrancovia, kde ma diváci mohli vidieť v roli mediátorky, či v seráli Odsúdené, V mene zákona, Zita na krku, vo filme Albert, Albert, Keep Smilling, v rozprávke Źabí princ či Orest z rodu čarodejníkov , kde som  stvárnila jednu z hlavných postáv zlú čarodejnicu Fatu.. Ako kaskadérka som si zahrala vo filme Traja muškietieri s Charliem Sheenom a vo filme Lucidor.

To vážne ste boli kaskadérkou?

Áno. Nechcela som, aby ťažšie a nebezpečné scény vo filme či seriáli robila za mňa dablérka. Preto som začala chodiť do divadelno-kaskadérskej spoločnosti Borseus a pár rokov som bola ich členka. Zaúčala som sa do tajov historického šermu, učila sa jazdiť na koni a pády. Lepšie povedané-ako správne padať. Len neskôr sa to zvrtlo. Zrazu som bola dablérkou za iné herečky a to sa mi prestalo páčiť, kedže som vyštudovala herectvo.

O množstvo zážitkov z filmovania nemáte núdzu?

Určite áno. Okrem klasiky, že v zime hráte leto a naopak, pri natáčaní rozprávky Orest z rodu čarodejníkov, moja postava čarodejnica Fata jazdila na koni. Tréner mi však zabudol povedať, že herecké kone sú naučené na hodinové tréningy a potom prestanú reagovať. Kobylku, ktorá bola rovnako tvrdohlavá ako ja, to prestalo baviť a vyhodila ma zo sedla. To by nevadilo, spravím kotrmelec, trochu sa doudieram a pristanem na zemi. Lenže ja som sa zachytila o strmeň a padla na kríže. Odpadla som  a celý deň sa mi odvinul až do rána. Spätne ako film. Udrela som sa tak, že dva týždne som nechodila. Bola to strašná  bolesť. Odvtedy pri ťažšej práci cítim kríže.

Autoškolu ste zvládli v pohode?

Skoro mi nedali vodičský preukaz kvôli stopke pri Trnavskom Mýte. Vychádzala  som z Kukučínovej ulice na Vajnorskú. Dosť ďaleko bola stopka od križovatky. Keby som tam zastavila, tak dobre neuvidím na cestu. Inštruktor nás učil, že máme síce  zastať, ale dotiahnuť bližšie ku križovatke, znovu zastať a potom ísť. Urobila som to, ale policajt mi to nechcel uznať. Nakoniec mu to inštruktor vysvetlil a vodičák  som dostala. Kvôli tomu istému musela skúšku opakovať aj moja neter.

Na čom jazdí advokátka zo Súdnej siene?

Na benzínovom Nissane Primera. Dostala som ho od brata. Je síce staršie, ale vo veľmi dobrom stave. Na to, čo šoférujem, stačí. Na diaľnicu vybehnem v pohode, ale po Bratislave nemám odvahu. Možno aj preto, že to je manuál a na mesto je  pohodlnejší automat.

V Bratislave sa čoraz náročnejšie jazdí a naozaj kolóny sú každodenne. Čo by tomu pomohlo?

Metro alebo nadzemná dráha. Šancová, Pražská, Kramáre či Śtefániková ulica v čase špičky je hotová katastrofa! Ja chodím všade pešo či s MHD, lenže nie všade sú vyhradené pruhy pre MHD a to tiež spomaľuje dopravu. Všetko spolu súvisí.

A okrem auta?

Rada bicyklujem, ale pred rokom nám vykradli pivnice a prišla som o môj poklad. Śetrila som si na neho z honorárov zo Súdnej siene a čiastkou mi prispeli aj rodičia. Bol to ich darček k mojim narodeninám. Nemal ani rok. K tomu mi zmizli skoro všetky topánky, čo som tam mala. Neviem, či to bol nejaký fetišista... Zamknutá pivnica a za bieleho dňa. Zlodeji nemali problém. Išli na istotu...

Sú ľudia príjemní z vášho okolia, keď niekedy predsa potrebujete ísť autom a sama nejazdíte? Nájde sa miesto?

Ak idem do dabingu, či potom domov, aj keď niektorí majú cestu mojím smerom, nezoberú ma. Neriešim to. Všetko je o charaktere. No niektoré kolegyne či kolegovia ma zvezú. Čo sa týka Súdnej siene, tam sú všetci ochotní alebo idem pešo. V tomto smere mi pomáha aj priateľ, otec či kamaráti.

Máte zlé skúsenosti s jazdením v zahraničí?

V Španielsku sú zlé značené cesty. U nás  viete, že o tri km bude odbočka. V Śpanielsku, že ste už mali odbočiť. Páčilo sa mi na Kanárskych ostrovoch, že tam majú kruháče a nemajú križovatky. Krásne upravené, s kvetmi a sochami.        

A parkovanie?

Otca viem celkom dobre navigovať pri parkovaní. Aj keď je zručný šofér, tak parkuje na 300x a aj tak zaparkuje krivo. Hovorím mu, ako ma parkovať, koľko ešte môže, kedy má točiť volantom. Z auta na milimeter.

Ako sa páčila nová Kia Sportage 2,0 CRDi 4x4 verzia GT-line?

Zvonku mohutné a pritom chutná čokoláda! Zaujímavé boli svetlá aj hmlovky, ktoré mi pripomínali kocky ľadu. Interiér bol pekný elegantný v koži, moderná palubovka s cúvacou kamerou, čistá prehľadná. Možno by som aj do interiéru dala viac kombinácii farby vrátane hnedej, takú imitáciu dreva. Veľmi dobre sa narábalo s volantom, je ľahko manévrovateľný a príjemný na dotyk. Sedenie bolo veľmi dobré aj s opierkou.

Vyhrievanie sedadiel, aj volantu v zime určite poteší, hoci teraz máme letné mesiace. USB vystupy používam na hudbu a tu sú reproduktory vcelku vyhovujúce, keďže rada počúvam hudbu. Trošku som pridala plyn a žiadne erdžanie dieselového motora, ale plynulý zvuk ako sa patrí. Podvozok tlmil nerovnosti na hrbolatej ceste a tam bol viac doma. Bolo cítiť, že to má pohon 4x4 a v teréne je Sportage ako ryba vo vode. Pri tom je to rodinné auto a pre ženy snáď navrhované...Hoci bolo mohutné, bolo cítiť bezpečnosť, vzadu bolo toľko miesta, žeby sa tam dalo aj spať. Fakt chutné ako čokoláda! Prijala by som.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť