D1 je môj druhý domov

25.01.2020 11:56

Slovenská režisérka Marta Ferencová o svojej práci, cestovaní doma i v zahraničí a japonských autách, ktoré má rada. Jedným z nich bola nová Hondu Jazz

Marti, náhodou si sa dostala k prvému dokumentu a prišla si na to, že to chceš robiť. Rozbiehala si seriály či už Ordinácia v Ružovej záhrade, Profesionáli a potom prišli filmy-evitovky. Ktorá bola prvá?

Všetko alebo nič, potom Príliš osobná známosť a teraz začnem na tretej, ktorá sa bude volať V lete ti poviem ako sa mám. Je to príbeh štyroch manželských dvojíc, ale ostatné sa diváci dozvedia, keď sa prídu pozrieť do kina. Pracujem viac v Čechách ako u nás, ale i v Poľsku, Srbsku a teraz sa bude točiť v Rumunsku. Návštevnosť v týchto krajinách predpokladá, že sa náklady filmu vrátia, pretože vyrobiť taký film je dosť náročné.

Ozaj, pri kastingoch máš vytvorenú predstavu na postavu, ktorú potrebuješ do filmu? Dáš mi príklad?

To mám vždy pri každom scenári a viem aký typ herca sa mi na postavu hodí. Ak sa mi nehodí niekto z našich hercov, tak tam dám niekoho z Hollywoodu. :) Napríklad v druhej evitovke Príliš osobná známosť bola rola Elišky Balzerovej šitá na mieru a myslím si, že dala presne taký výkon ako som očakávala.

D1 je tvoj druhý domov...stane sa, že máš niekedy smolu na policajtov a spokutovali ťa na nej?

S D1 mám pekný vzťah, pretože to je najčastejšia trasa, ktorú robím. Českí policajti ma na nej zastavili za rýchlosť a pýtali sa ma, koľko by som za prekročenie rýchlosti platila na Slovensku. Tak som povedala, že 10 eur, no dali mi zaplatiť tristo českých korún a pustili ma. Boli milí...

U nás sú dosť výhrady k parkovacej politike, ktorá sa rozbehla vo veľkom. Ako je to v Čechách s parkovaním?

Robila som v Prahe kasting a zaparkovala som na vyhradenom mieste. Skončil mi parkovací lístok a nedal sa predĺžiť ako u nás smskou, že zaplatíš a predlžuješ. V Čechách to tak nie je a treba na to špeciálny softvér. Nevedela som, kedy skončím a tak som si na kolese našla papuču. Stála ma 10 eur. Aj keď ma policajti poľutovali, že mám pravdu, tak išli so mnou až k automatu a zaplatila som. Určite máme lepší systém ako oni.

Preferuješ skôr automat kvôli kolónam na D1 alebo si zástancom manuálnej prevodovky?

Jazdím viac na manuáli, ale raz mi produkcia v Prahe dala automat, aby som išla do Bratislavy. Tak som si na ľavú nohu sadla akoby som bola v tureckom sede, aby som nemala tiky niečo iné stláčať a pri Brne som ju dala dolu. Na kolóny som zvyknutá, ak je nejaká nehoda, tak si pozriem film na notebooku, počúvam hudbu a fajčím. Raz to bolo kvôli smrteľnej nehode až tak zlé, že sme sa vôbec nepohli a deti hrali futbal na diaľnici.

Zažila si niečo také, čo už dnes sa pousmeješ, že to by si už asi nedala?

Moje prvé auto bol Peugeot 205. Na jeho streche som previezla veľký gauč, ktorý bol väčší ako auto a kreslo som mala vo vnútri. Dnes, keď si spomeniem, tak som porušila všetky možné aj nemožné predpisy. Napriek všetkému mi autíčko slúžilo až kým som na ňom do dvoch rokov neodpálila motor. Aj sa čudovali ako som to dokázala, ale v živote je všetko možné.

Stretla si sa so značkou Honda, prípadne mali ste v rodine auto tejto značky?

Máme ju doma! Japonské autá mám rada, lebo som spokojná s ich kvalitou a bezpečnosťou, ktorú dávam na prvé miesto. Na Honde City som jazdila asi 4 roky a teraz slúži pre potreby, keď treba využiť jej veľký kufor. Bola za dobrú cenu len chyba bola, že som nekúpila jednašestku, ktorá by bola výkonnejšia ako jednaštvorka.

Ako sa ti spolupracuje v aute s navigáciou?

Dlho som musela pochopiť systém navigácie. Dokonca mi ju niekto tak prestavil, že ma z Viedne viedla asi do desiatej prapodivnej dedinky a prestala som jej úplne dôverovať, keď sa ozval signál, že sa za chvíľu mám nalodiť na trajekt, ktorý bol zavretý. Už som vedela, že je fakt zle a dojazd som mala cca.10 km a išla som doslova na výpary. Videla som breh jazera a stále mi to hovorilo, že pokračujte v smere do jazera. Neposlúchla som...

Dokážete si vymeniť žiarovku alebo dokonca koleso na aute?

Naposledy som si vymenila svetlá na aute, lebo v servise bolo zavreté. Už mi takí chlapci menili svetlá a pamätala som si to. Vtedy som bola na seba pyšná, že som nezávislá a nebudem plakať na kraji cesty. Menila som si defekt a to som bola v ôsmom mesiaci tehotenstva. Smutné bolo, že vodiči jazdili okolo mňa a nikto mi nezastavil. Aj také situácie som zažila...

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť