Dobrodruh na cestách

04.04.2020 09:18

Cestovateľ a majiteľ online portálu dobrodruh.sk - Jozef Terem pre náš časopis porozprával o dobrodružnom cestovaní, jazdení a dopravnom systéme v rôznych krajinách. Okrem toho zažil aj dobrodružnú jazdu na BMW 330d xDrive, ktorú si môžete pozrieť práve tu:

Nezávislý váš portál o cestovaní www.dobrodruh.sk na Slovensku bol založený v roku 2005. Kedy začalo tvoje cestovanie a ktoré krajiny stoja za spomenutie?

Hneď po revolúcii 1989 ako sa otvorili hranice s Rakúskom, tak sme sadli na motorku a vyrazili do Hainburgu. A ďalší rok sme už začali cestovať pravidelne. Najprv to boli klasické európske destinácie a neskôr to už bol Irán, India, Pakistan, Mexiko, Mongolsko, Nepál, Kirgizsko, Venezuela, Nová Guinera, Kanada či Turkménsko. Trochu inak vnímam cestovanie od roku 2007, keď sme boli na tripe po juhovýchodnej Ázii, v Thajsku, Laose a Barme. Prešli sme ich veľmi rýchlo, a keď som sa vrátil domov, tak som si uvedomil, že z cesty som si nedoniesol žiadne spomienky. Odvtedy som zdržal dlhšie na jednom mieste a vychutnal si ho. Nie som lovec pečiatok v pase a snažím sa pri cestovaní nestresovať sa.

Dopravné systémy v krajinách sú rôznorodé, ale kde ťa to prekvapilo úplne najviac, že sa to odlišovalo od našich pravidiel v cestnej premávke?

Skutočné peklo v cestnej premávke som asi zažil v Teheráne, Iráne. Tam vodiči divoko jazdia a nedodržujú pravidlá,to platilo aj pre dopravu v Taliansku. Samé trúbenie a nechápal som, ako to tam vôbec bez nehody zvládajú. V Indii sa kedysi bežne jazdilo na slonoch v uliciach Dilií a videli sme ako prevážali náklad alebo na vlakovej stanici ma oblízala krava... dnes už tam zvieratá vymizli z ulíc. Avšak, tuk-tuky tam stále jazdia, dokonca sme si ich prenajali. Autá sme si prenajímali buď dlhodobo alebo len na jeden deň.

A čo policajti...napríklad v Afrike. Sú tolerantní na cestách voči bielym turistom alebo nám radi ukladajú nezmyselné pokuty?

So svojím autom na bratislavských značkách som bol v západnej Afrike 2x a nabehol som do domorodej dediny v Senegale. No a zastavovali ma každých dvadsať kilometrov, zobrali mi doklady, vydierali ma a zrátali mi to dokopy za rýchlosť, prejazd cez plnú čiaru, ale aj, že som vraj nemal v poriadku doklady. Boli sme traja a dohromady nás to stalo asi 700 eur. Bieli turisti sú v Afrike považovaní za chodiaci bankomat! Môžu vám vziať pas a nechcú ho vrátiť, dva dni trvalo, kým mi ho dali naspäť. Takto váš dokážu držaťv šachu aj dva týždne a nedá sa s nimi dohodnúť. Do budúcnosti dávam radu šoférom, ak navštívia túto krajinu, aby si na farebnej tlačiarni urobili kópiu nášho aj medzinárodného vodičáku i pasu. Oni nevedia, čo je originál a nech odídu bez starostí.

Niekedy, ale prídu chvíle, kedy sa zrazu zľakneš a máš hlavu v smútku, že ako ďalej z určitej situácie...boli také chvíle?

Mnoho ľudí ešte nepozná jeden z najväčších festivalov, ktorý je každý rok v novej Guinei. Obyvatelia tam chodia v rôznych hrôzostrašných maskách, ktoré vyzerajú ozaj divoko. Prekračovali sme tam hranice a tento obrovský dav tancujúcich masiek nás strhol až tak, že sme mali strach okolo nich prejsť. To bola vyhrotená situácia, že som sa necítil komfortne a nevedel som, ako to celé dopadne, ale prežili sme to. :)

Iné chvíle, kedy si zažil nehodu alebo inú kolíziu s autom, prípadne motorkou?

V roku 2000 sme sa vysypali v Gruzínsku do jarku vedľa cesty, keď sme stopovali a chlapík nezvládol riadenie v dodávke. Auto sa rozbilo, ale nikomu sa nič nestalo. A najhoršie priesmyky sveta sme zažili v Indii vo výške nad 5000 metrov nadmorskej výšky, kde sme prechádzali dvakrát na motorkách a nebolo nám všetko jedno, keď sa niečo na motorke pokazilo. Našťastie je tam obrovská spolupatričnosť domorodých ľudí, ktorí boli ochotní nám v núdzi pomôcť.

Nedávno si sa vrátil z Ruska a prezraď, čo najviac ti utkvelo v mysli z tohto tripu?

V poslednom čase mám záľubu cestovať v zime a tak sme boli 3 – 4 dni pri bajkále, ktoré je najstaršie a najhbšie jazero sveta a s najväčšou zásobárňou vody. Jazero bolo ako zrkadlo a cez ľad sa dalo prejsť....niečo nádherné. Cestovali sme tam transsibírskou magistrálou, ale lokálne presuny sme robili autom. Oni tam majú vymakaný systém tzv. maršrutky. Taký ford tranzit má pravidelnú linku a ľudia nastupujú a vystupujú za pár kopejok cca. 20-30 centov...no a funguje to dokonale. Väčšinou tam jazdia na ladách a potom na lexusoch, čo je už honor bohatých ľudí. Šialene rýchlo jazdia na opačnej strane, ale vedia jazdiť a majú prehľad. Nejaké dopravné obmedzenia tam moc nevnímajú. Ich mentalita je silnejšia ako hrozba tej pokuty.

Akým dobrodružným príbehom a v akej krajine by sme ukončili tento náš rozhovor?

V roku 1998 som bol v USA a tam sme cestovali takým spôsobom, že sme si auto požičali z jednej špedičnej spoločnosti a s ním sme sa prepravili na vlastné náklady do nejakého iného mesta a prenájom auta sme vôbec neplatili. Zastavili sme sa na pumpe a nejakí mexičania nás chceli okradnúť a strčili nám niečo do výfuku, aby sme nevedeli naštartovať. Potom sa do nás pustili, ale nejakým spôsobom sme naštartovali, dokonca sa nám jeden ocitol aj na kapote auta, ale podarilo sa nám újsť. To sú chvíle, kedy vám nie je vôbec do úsmevu, ale bez ujmy na zdraví sme to zvládli.

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť