Dostal som šmyk na motorke v Hainburgu…

12.11.2022 21:04

Operný spevák a bývalý člen opery v SND Ludo Ludha nám porozprával svoje cestné pikošky, ale aj zaujímavosti z operného sveta. Precestoval veľa krajín, zažil množstvo situácií na svojich zahraničných cestách aj ako vášnivý motorkár. Pre nás otestoval Peugeot 3008 1,5 Blue HDI vo výbave GT a jeho názor si môžete pozrieť vo videách.

36 rokov si pôsobil v SND, ale bohužiaľ ste museli mnohí odísť kvôli výpovedi. Ako si sa s tým vyrovnal a vyhovuje ti byť momentálne na voľnej nohe? Máš dosť veľa koncertov?

Bohužiaľ v SND ma už neuvidíte, pretože štrnásť operných sólistov vrátane mňa sme dostali výpovede. V podstate už som na voľnej nohe a zistil som pozitívny fakt, že mi to takto docela vyhovuje. Samozrejme som si považoval a bola to pre mňa veľká česť byť členom SND, ale život ide ďalej.

Spieval si od Sydney, Buenos Aires, Tokio, Osaka, New York, Sao Paolo, Montreal, Mexiko.

Od januára si bol v Berlínskej štátnej opere, Budapešti, Drážďanoch a nedávno si sa vrátil z Madridu. Zažil si taký zážitok z tvojich koncertov, na ktorý nezabudneš?

Ako 24-ročný študent som vo Viedni predspieval pred slávnym Pavarottim, ktorý bol mojím idolom a  viacmenej odvtedy som spieval permanentne v zahraničí. Ďaľší zážitok bol, že sa konala premiéra opery v Neapole, keď nám poslali e-mail, že Claudia Cardinale bude oslavovať 80 rokov a bude tam prítomná. Potom bola veľká oslava a osobne som si s ňou podal ruku. Bol to úžasný zažitok ako aj na koncerte v Madride, kde bola španielská kráľovná a tá si nás dokonca zavolala do lóže a predstavili sme sa jej. Zaujímala sa o dielo, ktoré budeme tento večer spievať. Rozprávali sme sa o Janáčkovi.

Spomínal si, že z roka si určite polovicu na svojich cestách a najviac lietaš. Kde sú najdlhšie lety a čo kuriózne si zažil?

Najdlhšie lety sú určite do Japonska. V lietadle neviem zaspať a stalo sa mi, že raz pred odletom vedľa mňa dostala jedna pani epileptický záchvat a museli ju odviezť na nosidlách. Už sme štartovali, ale našťastie sme neodleteli, lebo jej museli nájsť batožinu a to všetko trvalo nejaký čas. Inokedy bolo počuť nejaký čudný zvuk, a potom leteckí technici tĺkli do podvozku, skontrolovali, ale zase to začalo buchotať, našťastie sme doleteli v poriadku.

Si vášivý motorkár a jazdíš na veľkej motorke Harley Electra Glide. Mal si nejaké kolízie za svoj motorkársky život?

Prvú nehodu som mal, keď som prvý deň dostal vodičák a legálne som sa mohol ísť povoziť do mesta.. Sadol som na malý Mustang v čiernej bunde, v čiernych okuliaroch, a tak som sa rozbehol po Kukučínovej ulici, že som vrazil do obrubníka. Hoci som nespadol, napriek tomu mi operovali nohu a polroka som chodil s barlami. Najbizarnejšia nehoda bola 3-4 roky dozadu, keď som s mojím Harleyom Electra Glide, išiel v Rakúsku v Hainburgu doslova krokom a zrazu som sa ocitol na zemi! Jedna nemenovaná firma viezla profesionálne fritézy a cesta v Hainburgu bola celá od oleja. Nevedeli sme tú moju motorku zdvihnúť, lebo ako som sa zaprel, stále sa to šmýkalo. Zavolali sme policajtov, prišli hasičské autá, a musela byť obchádzka, kým to nevyčistili. Nič sa mi nestalo, ale moju škodu na motorke mi nakoniec nemenovaná firma uhradila, keďže som za to nemohol.

Policajti ťa občas zastavia? Máš nejakú milú príhodu?

V deväťdesiatych rokoch som mal starý Fiat Regata, to si možno pamätníci ešte pamätajú. Motor, keď sa naháňal, tak sa tak zahrial, že som ho potom nemohol naštartovať. Po predstavení som išiel z Prahy rýchlosťou okolo 150km/h po diaľnici a za Brnom ma zastavili policajti, že kam sa ponáhľam. Nemal som toľko peňazí, koľko chceli, tak som im povedal, že idem z “ich “Národního divadla v Praze, pretože som tam spieval. Nakoniec som im dal kalendár toho Národního divadla v Prahe, lebo nič iné som v aute nemal. Chcel som odísť, ale nešlo to našťartovať. Policajti boli takí milí, že ma nakoniec ešte aj roztlačili…

Ešte sa s nami podeľ o nevšedný zážitok s vodičmi v inej krajine, ktorú si navštívil?

Tak to sú japonskí taxikári! Majú biele rukavice, vnútro taxíka je potiahnuté igelitom, nemusí vysávať, on to utre handrou a je vybavené. Na hlavových opierkach majú čipky, prišlo mi to také kontrastné k tej hyper modernej spoločnosti. Bol som na návšteve u japonských fanúšikov opery, boli to starí manželia, pani mala 87 rokov a pán 93 rokov. Po večeri som si chcel vziať taxík  na hotel, avšak ma prekvapili s ponukou, že ma odvezú. Prekvapilo ma, ako ten pán v rokoch šoféroval ako mladý človek.

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť