Dravec

10.02.2011 14:35

Speváčka hudobnej skupiny Margot Andrea Zimányiová udala správny tón dvojlitrovému naftiaku Subaru Legacy.

Mám pocit, že ste už od narodenia vyspevovali o dušu. Je to tak? 

Áno. Od malička som veľa spievala, recitovala a trošku hrala na klavíri. Na gymnáziu som sa aktívnejšie venovala spevu. Chodila som do súkromnej umeleckej školy. V skupine Margot spievam už jedenásť rokov. 

Kedy sa dostavili prvé spevácke úspechy? 

V roku 1999 som vyhrala súťaž francúzskej piesne. To bol pre mňa veľký úspech, ktorý mi dodal odvahu, aby som sa uberala speváckym smerom. Po tejto súťaži som išla na medzinárodnú súťaž piesní v chorvátskom Splite, kde som tiež vyhrala prvé miesto. Tak ma ľudia začali spájať s francúzskym šansónom. Netrúfam si povedať, čomu by som sa v budúcnosti chcela venovať naplno. Mám rada všetky žánre a rada by som ich chcela skĺbiť dokopy.

Od účinkovania v programe Let's Dance sa na verejnosti ukazujete častejšie... 

Je pravda, že v médiách sa po všetkých troch častiach Let’s Dance, kde som spievala ako hlavná ženská vokalistka, objavujem v orchestri častejšie. Bola to príjemná skúsenosť s televíziou a celým štábom. Vyskúšala som si veľa hudobných žánrov od afro-americkej hudby až po džezové štandardy. 

Minulý rok ste sa zúčastnili na súťaži Eurovízie – a celkom úspešne... 

Bola som prekvapená, že ľudia za mňa hlasovali. Bol to super pocit. Tento rok sme na Eurovíziu nepostúpili, pretože sme málo hrávali verejne. 

Máte pri tej hudobnej hektike čas aj na súkromie? 

Ten čas na súkromie sa vždy nájde. Mám priateľa muzikanta, a to mi vyhovuje, pretože máme rovnaký biorytmus. Večer hráme a cez deň máme voľno. Január, február sú plesy a týždeň je voľný. Marec, apríl je útlm a potom v máji a v júni sa hrá. V lete sú zase festivaly. 

Kedy sa u vás zvyčajne dostaví tréma? 

Tréma ma chytá, keď spievam novú pieseň a nemám ju ešte poriadne odspievanú. Učím sa texty na stojane a potom zapnem pamäť a uvedomím si, že ju už viem. Ak sa ju musím naučiť za tri dni, tak vtedy to robím narýchlo a stáva sa, že zabudnem. V slovenčine je to najhoršie, v angličtine sa dá improvizovať. 

Francúzske šansóny sú viac nastavené na text. Máte z pódia pocit, že vám diváci veria? 

Šansóny sú síce nastavené na text a musím vedieť o čom spievam, keď to chcem precítiť. Treba tu nejaké predispozície, možno aj pre herectvo. Mám radosť, keď na divákoch vidím, že majú slzy na krajíčku a uverili mi. 

Zvyknete si spievať za volantom? 

Teraz som za volantom viac sama ako predtým. Asi dva mesiace mám totiž vlastné auto. Za volantom sa zvyknem rozospievať a ľudia na mňa potom pozerajú, že čo to robím. Tak som si povedala, že to auto nebude až také zvukotesné. Zvyknem dávať riadne „bomby“... 

Momentálne asi veľa hrávate na koncertoch a často sa presúvate z miesta na miesto? 

Máme dve agentúrne autá, ktoré využívame na koncerty. Máme dievčenské a chlapčenské auto. V jednom sme ja, gitaristky a manažérka. V druhom sú chalani s aparatúrou. Všetci sme si robili vodičáky naraz. Väčšiu prax za volantom mal iba bubeník. 

Máte radšej menšie alebo väčšie autá?

Moje prvé a terajšie auto je Toyota Yaris. Predtým som šoférovala Mazdu Premacy, ktorá bola v inej kategórii. Asi mám radšej silnejšie autá. 

Ako ste zvládli autoškolu? 

V testoch mi chýbali dva body, ale ústnu skúšku som zvládla super. Zato jazdu som zbabrala, pretože som sa snažila vtesnať do pravého pruhu a odrazila som zrkadlo. Na druhýkrát to už bolo v pohode. 

Pokuty? 

Raz som dostala pokutu za prekročenie rýchlosti. Platila som ešte v korunách trenčianskym policajtom. Rozplakala som sa a oni ma spoznali. Na rozlúčku som im nechala nejaké moje cédéčka. 

Zažili ste za volantom niečo neobvyklé? 

Spevák Marian Greksa mňa a hudobníkov chcel odviezť v päťmiestnom aute. Bolo nás sedem a tak dvaja museli ísť do kufra. Zastavili nás policajti a boli dosť prekvapení. Všetko ale dobre dopadlo. Bez pokuty, našťastie. 

Zažili ste aj nejakú divočinu? 

Áno, v Tunisku. Jazdí sa tam strašidelne. Neexistujú tam pravidlá cestnej premávky, takže kto chce odbočiť, musí zatrúbiť. Aj Francúzi sú podobní. Pri Víťaznom oblúku si jazdia, ako chcú. Z pruhu do pruhu. Možno sa mi páčia nemecké a rakúske diaľnice bez výtlkov. Kedy to bude u nás? 

Ako sa vám „spievalo“ s dvojlitrovým, dieselovým Subaru Legacy? 

Farba Legacy nebola typicky biela, ale krémová metalíza. Páčili sa mi línie a tvary kombíka s obrovským komfortom a priestorom. Zvonku pôsobí Legacy majestátne, rovnako aj v interiéri Na elektricky nastaviteľných sedadlách sa sedelo pohodlne a multifunkčný volant sa veľmi dobre držal v rukách. Výhľad z auta bol naozaj výborný. Ťah diesela bol svižný, ale pritom tichý. Celkovo super jazdné vlastnosti. Vo vnútri je obrovský priestor vpredu aj vzadu. Kufor je taký veľký, že by som sa tam celá zmestila! Desatoro párov lyží tam určite dáte! S mojou „yariskou“ sa to nedá vôbec porovnať. Jednoznačne, Legacy je auto pre dynamické rodinky, kde otecko musí mať určite športovú DNA! Dlhšia jazda na dovolenku vzhľadom na úspornosť motora a pohon 4x4 je veľkou zárukou bezpečnej a ekonomickej jazdy na tomto športovom modeli. 

Alena CHORVÁTOVÁ 
Foto: autorka

Späť