Druhú slovenskú ženu, ktorá preplávala La Manche... otravujú bezpečnostní asistenti :)
19.10.2024 12:02
Spisovateľka a plavkyňa Soňa Rebrová je úžasná motivátorka pre mnohé ženy, ale aj dobrá šoférka, ktorá nemá v obľube bezpečnostných asistentov. Pre náš online magazín Auto a žena, otestovala nové Suzuki Swift, ktoré si obľúbila a jej videá vás určite zaujmú, tak, ako aj nás...
Prekvapila si ma, že okrem spisovateľskej činnosti, si ako 2. slovenka preplávala La Manche a hoci plávaš len šesť rokov, v podstate to bol tvoj darček na 50-tku. Povedz nám o tom tvojom splnenom sne, ktorý vyjde aj v knižnej publikácii...
Moja motivačná kniha vyjde 1.12.2024 a volá sa Dokážeš to! Preplávala som La Manche v 19 stupňovej vode bez neoprénu, len v plavkách za 14 hodín 43 minút. Ako prvá slovenka som sa snažila preplávať jazero Loch Ness. Voda mala len 12 stupňov a vydržala som plávať až 9 hodín 11 minút. Paradoxne, neprestala som pre zimu, ale bohužiaľ mi odišlo rameno, stuhlo svalstvo a nedoplávala som do cieľa. V týchto dňoch mi prišiel certifikát, že som zapísaná v knihe rekorodov ako najdlhšie plávajúci slovák v tak studenej vode. Okrem svojich snov, plním aj želania ťažko chorým deťom už 17 rokov. Zatiaľ som splnila 960 želaní a pri tisícke to chcem už chcem posunúť ďaľšiemu človeku. Choré deti sú dlho v nemocnici, ktorým plníme ich sny.
Viem, že máš rada zážitkové dovolenky, dokonca ste tam mali občas peripetie s cestami a kopcami, ak sa nemýlim?!
Je to tak. Vždy si na dovolenke sadneme do prenajatého auta, a pobeháme celý ostrov. Na Martiniku boli strašné cesty, že sme na manuáli vyšli až hore kopcom, ale mysleli sme si, že to ani neprejdeme. Také isté to bolo aj na Korfu, kde boli úzke a dlhé zákruty, že sme nevedeli, či to vôbec prejdeme, ale prešli sme. Raz sme uviazli na Cypre, lebo Google nám dal najrýchlejšiu trasu cez kamenistu, poľnú cestu a nevedeli sme kam a cúvať sa dalo len ťažko, lebo tam bola priepasť, ale môj muž to zvládol.
Na Slovensku si 12 rokov neplatila pokutu, ale ani v zahraničí ťa policajti nenamerali?
Snažím sa dodržiavať rýchlosť, tak sem tam, mi to máličko újde, ale je to v tolerancii. V Amerike sa dodržuje 50-tka, čo nás najprv rozčuľovalo, ale potom nás to dalo do pokoja. Žiadna agresivita na cestách, ako u nás. Tam som platila pokutu za rýchlosť. Išla som 5 hodín púšťou a pred nami išlo stále to isté auto. Dookola púšť, zdochnuté kravy napravo, naľavo a to jedno auto! Predbehla som ho a on zapol majáky, pretože v tom aute sedel policajt a dal mi pokutu.
Dúfam, že už sa ti v inej krajine, nič podobné nestalo…
Oveľa horšia pokuta bola v Austrálii, kde sme išli po diaľnici a následne po úzkych cestách, kde sa striedali povolené rýchlosti. Na navigácii bola 30, na značke 40, ale i 50-tka. My sme si zvolili 40-tku a oproti išlo policajné auto, ktoré sa začalo zúrivo za nami otáčať. Vraj sme išli rýchlejšie o 10km/h a vypýtal si od nás 250 dolárov. Pokutu som zaplatila. Ak by som ju nezaplatila, tak by som potom platila oveľa viac, pretože to majú naozaj prísne.
Čo nemáš rada na autách?
Asistentov! Majú mi pomáhať a nemajú ma ohrozovať. Stalo sa mi, že som chcela rýchlo zaparkovať, aby som nerobila prekážku na ceste a auto usúdilo, že narazím do obrubníka a tak zaflekovalo. Ostala som v ceste v plnej premávke. A auto, ktorému som sa uhýbala to nečakalo a skoro do mňa nabúralo. Minule sa mi stalo, že sa mi na senzor nalepil list, a auto usúdilo, že tam je prekážka, a z ničoho nič prudko zabrzdilo na plnej ceste áut z 80-tky na nulu a všetci za mnou mali problém ubrzdiť a ukazovali mi, či mi nešibe. Aj preto asistentov vypínam, ale vždy po naštartovaní sa to musí robiť znovu. To isté, mám, keď cúvam na cestu, kde sú dva pruhy. V mojom nič nejde, ale v tom druhom, do ktorého ja necúvam, tak ma auto nepustí, lebo vidí prekážku. Nehovorím, že mi asistenti už nepomohli, ale v mojom prípade ma viac ohrozujú a preto ich radšej vypínam.
Máš rada jazdu v menších autách alebo radšej v tých väčších SUV-čkách?
Mám rada malé aj veľké, ale v tých menších autách, sme my ženy väčšinou diskriminované, lebo sa na nás tlačia a vyblikávajú. Pri tom aj môj manžel hovorí, že dobre jazdím, že som taký polochlap, a nie som ustráchaná, a viem rýchlo riešiť kolízne situácie. Moja dcéra má tiež malé auto a dala si nálepku, „Pozor, si moc blízko, netlač sa na mňa!“ Tak rozmýšľam, či si ju nekúpim aj ja!
Text, foto a video: Alena Chorvátová
