Dva životy v jednom

14.03.2020 13:05

Futbalista, paraolympionik a obchodník Tomáš Masaryk o tom, ako „zubatej“ ušiel z lopaty, ako sa mu podarilo aktívne začleniť do športu. O cestovaní, ale aj o značke Škoda a spoločnom testovaní modelu Kamiq. Všetko sa dozviete v našom rozhovore....

Dva týždne po promóciach sa zmení človeku život natoľko, že musí začať od začiatku. Ako by si po čase svoj život zhodnotil?

Prvý život bol, keď som bol zdravý do 22 rokov a druhý po nehode. Môj sen profesionálneho futbalistu začal od 16-tich rokov, kedy som dva roky hral prvú dorasteneckú ligu za Spartak Trnava, potom 1 rok v Interi Bratislava a prepracoval som sa aj do seniorského tímu Interu Bratisalava kde som hral prvú ligu. Po skončení FTVŠ – presne 2 týždne po promóciách sa však všetko zmenilo v okamihu, keď som išiel autom na tréning. Pri predbiehaní som dostal defekt na ľavom zadnom kolese, nemal som pripnutý pás, auto sa vo vzduchu 6-7x otočilo a mňa vystrelilo bočným oknom von z auta. Našli ma 40 metrov od auta a prognózy neboli vôbec optimistické. Mal som rozdrvený šiesty hrudný stavec a poškodenú miechu. Po troch týždňoch som sa prebral z kómy, ale zostal som pripútaný na invalidný vozík. Dva roky som makal na sebe fyzicky i mentálne sa snažiť vrátiť bežného života a po 4 rokoch som sa začal aktívne venovať tenisu na vozíku.

Precestoval si v ramci paraolympiady veľa krajín a viackrát si uspel na medzinárodných tenisových turnajoch...

Na svetovom šampionáte družstiev som získal ôsme miesto, som štvornásobným majstrom Česka i Slovenska vo štvorhre a trojnásobným držiteľom slovenského striebra v dvojhre. Okrem toho som dominoval v spoločnej česko-slovenskej tenisovej lige.

V podstate hrám tenis 14 rokov, mám na konte cca. 156 pohárov a stále ma to baví ako koníček a rehabilitácia v jednom.

Auto máš prerobené na ručné ovládanie a pravdepodobne v automate, že?

Určite je pre mňa automat jednoduchší hoci zo začiatku som jazdil s manuálnou prevodovkou. Po nehode som začal jazdiť a je to už cca. 13 rokov, čo aktívne jazdím autom, pretože, pre mňa sú to ďalšie nohy. Pracujem v medzinárodnom obchode, dosť často cestujem aj lietadlom a samozrejme autom. Precestoval som v rámci obchodu tiež veľa krajín.

Autoškolu si si robil ako 18-rčný študent? S akou značkou sa viažu tvoje začiatky za volantom?

Presne tak! Po skončení autoškoly som jazdil som na škodovke 120 s manuálom...spojka, plyn, brzda a neskôr som prešiel na favorita. Obe autá boli rodičovské a som rád, že som mal tú možnosť vôbec na niečom jazdiť.

Takže ťa bavilo jazdiť rýchlo ako pretekár?

Zo začiatku ma bavilo ako mladého chalana byť rýchly, ale časom som pochopil, že nič neušetrím, keď sa ponáhľam. Niekedy si práve rýchlejší v cieľovej destinácii, keď ideš plynule a neponáhlaš sa za každú cenu. Nemám rád „Vetelovcov“ a agresívnych vodičov, čo si myslia, že sú pánmi ciest a nerešpektujú absolútne nič. Ohrozujú okrem seba aj všetkých okolo seba.

Dostal si aj pokutu za nejaký dopravný priestupok?

Platím ako každý iný vodič. Raz ma v noci u nás na záhorí zastavili za rýchlosť, že si mám vystúpiť z auta a fúkať, či som nepil alkohol. Tak som im povedal, že veľmi rád si vystúpim z auta, ale musia mi pomôcť a vytiahnúť z kufra vozík. No mám rôzne zážitky a niekedy dostanem aj ZŤP zľavu. Z tých zábavných historiek mám takú, že po autonehode som si potreboval odskočiť a zastavil som sa na benzínke. Pristavil som auto pri mladom chlapcovi na motorke, či by mi nevyložil zozadu vozík. Bol ochotný, chodil okolo auta a snažil sa vzadu nájsť vozík, ale nenašiel. Musel som mu vysvetliť, že musí otvoriť kufor... Potom sme sa na tom spolu od srdca nasmiali...:)

Kde v zahraničí, kde ťa zaujal iný dopravný systém?

Bol som v Indii a tam to bolo najhoršie, čo som zažil, čo sa týka dopravy. Stále tam vytrubujú...žiadne semafóry a v niektorých štvrtiach sa objavila aj krava na ceste. Nerešpektujú žiadne dopravné značky. Ľudia sú tam natlačení v dodávkach, na bicykli aj na motorkách...je to tam šialené. V južnej Kórei sa zase jazdí opačne, ale zdalo sa mi, že tá doprava je bezpečnejšia ako inde. V Južnej Amerike nás vozili v noci a jazdilo sa tam nonstop 24 hodin. Aj v Číne som bol, keď tam nebol coronavirus a všade bolo veľa áut. Dokonca aj škodovku som tam videl...

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť