Dvakrát som dostal mikrospánok

14.01.2023 10:34

Slovenský dirigent, hudobný skladateľ, pozaunista Pavel Zajáček, ktorý bol ocenený Slovenským hudobným fondom - cenou Gejzu Dusíka za celoživotnú tvorbu. 

Je fanúšikom značky VW a jeho zážitky z ciest a testovania z elektromobilu ID.5 Pro Performance si môžete pozrieť v našich videjkách.

Ste spoluzakladateľom skupiny ZA-JA-CE, ktorá bola poskladaná z vašich bratov - hudobníkov, ale založili ste aj orchestre: Orchester Pavla Zajáčka, Big Band Pavel Zajáček.

Je to pravda. V  tých časoch sme začali vo veľkom pracovať pre slovenské televízie. Boli to známe programy, napríklad s Ivanom Krajíčkom RE-PE-TE, Zahoď starosti so Števom Skrúcaným, ale aj Šlágerparádu s Evou Mázikovou a mnoho rôznych iných programov. Do roku 2010 to bola veľká a rôznorodá činnosť. Neskôr sme sa preladili na koncertnú činnosť rôznych vystúpení. V roku 2022 sme otvárali kúpeľnú sezónu v Trenčianskych Tepliciach, alebo bol spomienkový koncert na Ivana Krajíčka v Piešťanoch. V Trnavskom divadle sme odohrali koncert venovaný jubilantke, speváčke Marike Škultétyovej. Naozaj sme veľa cestovali nielen po Slovensku, ale veľa práce bolo v Rakúsku.

Často ste cestovali aj do zahraničia, ale spomeniete si na prvé auto, s ktorým ste po koncertoch jazdili a vozili nielen seba, ale aj aparatúru?

Moje prvé auto, som si kúpil v roku 1976,  bol to dvojtakt Barkas, niečo ako naša 1203-ka a ktorý sa vyrábal v NDR. Aparatúra sa tam pomestila a pamätám si, že sme mali občas nejaké ťažkosti, keď sme išli napríklad do Nemecka, presnejšie do Manheimu a museli sme ho v zime tlačiť pri väčších stúpaniach, lebo výkon motora bol slabší. Tiráky nás prebiehali a my sme išli takou 90-tkou. To auto som dokázal rozobrať na súčiastky, aj filtre sme vedeli prečistiť, či odpojiť karburátor. Prípadnú rezervu sme si vedeli vymeniť. 

Myslím, že aj za dcérami jazdíš do Rakúska. Ako sa tam jazdí?

Obe dcéry žijú v Rakúsku. Trasa do Grazu je okolo 280 kilometrov, keď ideme s manželkou dcéry pozrieť. Nemusím spomínať, že sú tam tolerantnejší a príjemnejší vodiči ako u nás. Aj cesty majú lepšie, taktiež dopravné značenia. Priznám sa, že niekedy mi unikne rýchlosť a pokuty mi prišli domov poštou. Asi trikrát som už platil za rýchlosť, keď ma cvakli v obci, ale aj pri Neusiedler See cca. dvakrát! Tak som to musel zaplatiť a priznať svoju chybu.

Možno by naši čitatelia radi poznali, aké bolo robiť v sedemdesiatych rokoch autoškolu?!

Autoškolu som robil v rokoch 1974-75 a trvala 8 mesiacov v čase, keď som bol na vojenčine. Ten čas som využil dobre a suma v tej dobe bola 800 Kčs so všetkými poplatkami, dnes by to bolo už 800 eur. Môj brat si v tom čase vybavil kúpu nového auta. Bolo to v Tatranskej Lomnici, kde si kúpil škodovku 120, ale nevedel ešte poriadne šoférovať, tak som ju odšoféroval a doviezol som ju až k nemu domov. 

Aj ste mali skúsenosť počas dlhých ciest s mikrospánkom?

Dokonca 2x som dostal mikrospánok! V noci sme išli domov z ťažkej trojdňovej akcie Oravské synkopy a pred Trnavou som pri jazde zaspal, pretože sa dostavil mikrospánok. Úplne čistá    sfaltová cesta bola bez značenia a mne sa podarilo zísť z tej cesty asi 25 metrov doľava, do takej oráčiny. Spanikáril som, vedľa mňa sedela speváčka a našťastie vôbec nič sa nám nestalo. Iba auto zostalo špinavé, ale bez škrabancov. Vyšiel som na cestu a pokračovali sme ďalej. Jednu ťažšiu nehodu som prežil na ceste z Nových Zámkov, keď sme sa vracali po odohranom plese skoro ráno. Po prechode cez Pezinskú Babu sme išli okolo letiska v Kuchyni a bola tam taká pravotočivá zákruta. Tiež sa dostavil mikrospánok v mojom obľúbenom aute - VW Golf. Naraz som len zacítil, že sa rútim dole svahom, kde rástli agáty, ale práve tieto nie veľké náletové stromčeky ma zabrzdili pred nárazom do veľkej borovice. Oprava bola asi za 4000 eur, ale tiež sa nič nestalo, brat vedľa mňa driemal, hneď som mu urobil budíček. Dopadlo to našťastie dobre.

Mal si Golfa a teraz máš VW Touran. Prečo práve táto značka?

Tejto značke dôverujem, lebo je spoľahlivá. Jednaštvorkový benzínový Golf mal 12 rokov a po oprave spomínanej havárie na ňom jazdila manželka. Tri mesiace som čakal tiež na benzínovú jednaštvorku VW Touran, pretože som chcel väčšie, ale aj vyššie auto, aby sa do neho dobre nastupovalo. Samozrejme, aby sa ešte aj aparatúra zmestila, takže som spokojný a zatiaľ nebudem nič meniť. Ak budem zdravý, tak časom by bolo ďalšie auto elektrické, ale uvidíme, aká bude doba…možno bude už viac ekologická, tak prečo nie…

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť