Elegancia v pohybe

15.07.2017 07:14

Richard Autner  jazdil na benzínovom modeli  Hyundai i30 s automatom, lebo k manuálu sa už určite nevráti. Prečo rád stopuje, tak to sa dozviete v našom rozhovore.

Richard, nejaký čas ste boli v zahraničí, prerušené štúdium v štvrtom ročníku VŠMU a potom návrat a úspešný štart v SND...

Potreboval som sa rozhodnúť ako ďalej životom, prestávka mi pomohla a herectvo som dokončil. Potešilo ma, že som dostal hneď angažmán v SND, kde sme v júni mali premiéru p. Feldeka  – Nepolepšený Svätec. Je to autobiografická hra o veľkom človeku na malom javisku. Tiež sme mali premiéru hry Elity v réžii českého herca Jiřího Havelku a tam sa vraciame späť v čase socializmu. Okrem divadla ma môžete vidieť v novom 16 -dielnom seriáli Pravá tvár, ktorý teraz beží na JOJ-ke.

Je herectvo to pravé orechové alebo si viete predstaviť aj iné povolanie? Je rozdiel stáť pred kamerou a pred divákmi v divadle?

Keby som nebol herec, bol by som letec. Otec sa tomu venuje vo voľnom čase a to by ma určite bavilo. A možno aj fotografovanie. Pre mňa ako herca je divadlo  živé a neustále vyvíjajúce. Kontakt s divákmi mám rád, ale sem tam zmena pred kamerou poteší...Pri natáčaní sa chyba toleruje. Kamera sa stopne a ide sa znova,ale keď pred divákmi v Divadle urobíme chybu alebo pomýlime text, nič sa nestopne. Naopak, všetko sa len začne.

Počula som, že sa venujete, keď je čas aj hudbe...už ste jednu pieseň pod názvom Odpovede nahrali. Budete v tom pokračovať?

Nahrávam druhú pieseň Bludár, lebo ma to začalo veľmi baviť. A tú prvú som nahral, ale neviem zadefinovať, aký je to štýl hudby, Asi taký môj. Vlastný. Neviem. Vypočujte si ju a urobte si svoj názor.

V lete budete mať prázdniny alebo skôr práca ako aktívna forma odpočinku?

Aktívna bude v horách, rád by som si oddýchol, pripravil som si dve kartónové ceduľky a chcem ísť stopovať, ale čo tam ešte napíšem, to uvidím. Veľmi ma baví na stopovaní tá spontánnosť. Ani neviem kam po Slovensku pôjdem, ale asi smer Banská Štiavnica.

Stopovanie je dobrodružné a kontroverzné a netušíte komu sadnete do auta a nikdy neviete ako to dopadne. Trošku nám to priblížite?

Stopovanie je super, spoznám veľa zaujímavých ľudí. Takú zaujímavú cestu sme mali so spolužiakom pri stopovaní z Čadce cez Poľsko až do Nórska... Z 30 ľudí čo nás brali, boli všetci veľmi milí, dokonca nás bez strachu vzala mamička s dvomi malými deťmi, čo sme nechápali. Predsalen sme boli dvaja muži. Platidlo za cestu je rozhovor. Na striedačku jeden z nás vpredu rozpráva a druhý vzadu oddychuje.

Naozaj v tom Nórsku vám ani raz nelepilo?!

V Nórsku sme mali len jedno nedorozumenie, keď nás vzal mladý švédsky pár. Boli sme na pumpe a tankovali sme. Ja som si išiel kúpiť nejakú čokoládu a pri pokladni mi Nórka oznámi, že treba platiť benzín. Videla nás spolu a ja som ani toľko peňazí na zaplatenie nemal, tak som kamoša poslal nech si ide do auta, mali sme tam všetky veci. Nakoniec Švédi neodišli a benzín zaplatili, vraj mali nejaký problém s platobnou kartou. Inak výlet sme nakoniec predčasne ukončili , lebo nám neustále pršalo.

Ak sa vrátime k vašej autoškole, tak čo vám príde ako prvé na um?

Môj inštruktor, keď šoféroval a ja som bol spolujazdec, tak bolo veľa dymu v aute, lebo sa netajil, že veľa fajčí. Vraj v priemere 70 cigariet denne! Ako tak radil, tak si otvoril plechovku piva a pil. Zľakol som sa, ale našťastie to bolo nealko. Naopak, keď som jazdil, tak mi na jednej križovatke stál na brzde a to som bol prvý v kolóne. Vyštartoval som, skapalo mi to a začal mi nadávať, že čo robím, tak som odpovedal, že čo robí on...

Na všetko sa zabudne, keď ste začali naberať jazdné skúsenosti. Bolo to tak aj u vás?

Prvý deň, keď som mal vodičský preukaz, tak som išiel šoférovať s bratom, ktorý ma vzal jazdiť a zvolil zvláštny spôsob preverovania mojich nadobudnutých skúseností. Najprv poriadne dupnúť na plyn, na konci parkoviska dupnúť na brzdu. To aby som cítil, ako naše auto reaguje.Snažil sa ma nachytať na každej dopravnej značke a upozorňoval ma, aby som bol za volantom všímavejší. Mal pravdu. Potom som nejaký čas nepotreboval šoférovať, lebo školu som mal na skok, ale teraz už pociťujem potrebu. Natáčanie a práca, musím sa nechať vždy rozvážať alebo ísť MHD, tak to budem musieť začať riešiť.

Máte svoj automobilový sen, ktorého sa len tak ľahko nevzdáte?

Dnes je auto nevyhnutnosť, ale mám taký sen si kúpiť starý Land Rover Defender. Taký do roku1985 bez elektroniky a precestujem s ním celý svet. Pri tom aute stačí kľúč, keď sa niečo pokazí a v pohode sa opraví. Tak uvidíme, či sa sny plnia...

A je to tu. Skúšali sme na bratislavských cestách nový Hyundai i30 1,4 T-GDI v automate vo výbave Style. Tak čo hovoríte, aké boli dojmy?

Vzhľadom tomu, že po dlhej dobe šoférujem a som trošku nervózny, tak jazda na novom Hyundai i30 bola suprová. Parádička! Aký to malo odpal na jedna štvorkový benzínový motor. Ani nás na tých našich rozbitých cestách nenatriasalo. Výborný podvozok...Predná maska bola veľmi pekná, predné svetlá trošku zamračené, ale tá hnedá farba bola najvác! Fajný pocit som mal aj v interiéri, ktorý bol jednoducho pekný a nie je prečačkaný. Palubovka s budíkmi veľmi prehľadná a ovládanie na volante výborné. Páčil sa mi systém štart-stop, dva držiaky na nápoje, ale čo mám najradšej, tak sú dobré reproduktory a dobrý zvuk, takže aj tu to bolo ok. Bolo tu vyhrievanie volantu, sedadiel, parkovací asistent, čo už by malo byť v každom aute, ale ak nie je, tak mi to nevadí. Mám rád veľa priestoru a ten v i30-tke je vyhovujúci. Dostatočný kufor s otvorom na dlhé predmety ako sú lyže je výborné na lyžovačky. Nuž viem si také auto predstaviť ako vlastné, ale aj bratovi by bodlo. A jasné, že aj mladé rodiny by sa potešili takému praktickému

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť