Fiesta do mesta aj na diaľnicu

05.04.2015 19:22

Ivana Kubáčková ako ju nepoznáte! Herečka a šoférka na trase BA - ZA na svojej Ford Fieste má na konte množstvo kilometrov...

Ivanka, hrali ste v seriáloch ako je Ordinácia v ružovej záhrade, Mesto tieňov, Dr. Dokonalý, ale najviac ste sa dostali do povedomia divákov stvárnením kontroverznej postavy, narkomanky Mirky, v seriáli Búrlivé víno. Baví vás práca skôr pred kamerou alebo dávate prednosť činohre?

To sa nedá porovnávať. Divadelné herectvo je dosť odlišné od toho pred kamerou. Navyše v divadle má herec priamy kontakt s divákmi, cíti tú vzájomnú energiu a počas predstavenia nemá šancu na reparát. Pred kamerou je iný štýl práce, pretože tam sa dá záber opakovať viackrát, keď sa nepodarí, v divadle to však nejde.

Aj keď ste momentálne v seriáli odcestovaná v Kanade a stratili ste sa tak z televíznej obrazovky, predsa vám táto postava pomohla zviditeľniť sa. Bolo to náročné obdobie, skĺbiť pracovné povinnosti v dvoch mestách?

Seriál Búrlivé víno bol pre mňa zatiaľ najväčší projekt, ktorý ma neurobil len známejšou v očiach verejnosti, ale posunul ma ďalej v mojej profesii, za čo som vďačná. Bolo to hektické obdobie, veľa som cestovala. Veľakrát som odohrala večerné predstavenie v Žiline, skoro ráno ma už čakalo nakrúcanie v Bratislave a potom rýchlo naspäť do Žiliny na skúšku v divadle a opäť predstavenie. Je pravda, že som spávala málo, ale zatiaľ takýto nápor zvládam a som vďačná za každú príležitosť. Horšie by bolo, keby robota nebola.

Prečo sa rodáčka z Bratislavy rozhodla prijať ponuku tak ďaleko do žilinského divadla?

Na vysokej škole na nástenke bol zavesený oznam, že vypisujú konkurz do žilinského divadla na pozíciu herec, herečka. Môj vtedajší spolužiak a terajší kolega Michal Režný ma nahovoril, aby sme to skúsili a podarilo sa. Plánovali sme tam zostať sezónu popri škole, vyskúšať si aké to je pracovať v divadle a ani sme sa nenazdali a tento rok to bude už piata sezóna. Sme tam taký malý desaťčlenný herecký súbor, ktorý za mesiac odohrá okolo 20 predstavení.  Mám naozaj šťastie na skvelých kolegov. Len keby to bolo bližšie, pendlovanie medzi Bratislavou a Žilinou je dosť náročné a časom aj vyčerpávajúce.

Trasa BA – ZA je naozaj dosť veľa kilometrov a k tomu určite potrebujete spoľahlivé auto. Koľko ročne najazdíte kilometrov?

Jedna cesta tam a späť je približne 400 km a keď idem 3-4 x týždenne, tak to je dosť. Mám vyše roka nový Ford Fiesta s výborným motorom EcoBoost, ktorý ma zatiaľ na mojich cestách nesklamal.  S Fiestou som stihla už dve garančné kontroly, nakoľko som najazdila vyše 42 000 km.

Pre značku Ford ste sa rozhodli hneď alebo ste mali pozitívne odporúčania zo svojho okolia?

Môj otec jazdil na mnohých značkách áut a mal aj firemného Forda. Keď nastal čas kúpiť rodinné auto, tak sa priklonil k tejto značke, kde sa mu páčil pomer ceny a výkonu auta. Kúpil  rodinný Ford Focus. Časom ho dostala moja sestra a ja som dostala malý Peugeot 206 po mamine. Keďže už mal Peugeotík svoje roky, tak som ho pred rokom vymenila za nové auto. Rozhodovala som sa medzi modelmi Kia Rio a Ford Fiesta, no nakoniec som si vybrala Fiestu. Dostala ma dizajnom aj špičkovou kvalitou.

Nemáte pocit, že potrebujete pri vašich dlhých cestách skôr iný model auta ako je Ford Fiesta, ktorý sa hodí viac do mesta? 

Fiesta je šikovné auto do mesta aj na diaľnicu a keď som sama, tak to ani veľa nežerie. Sto koňová Fiesta nemá problém vydať taký výkon, ktorý práve potrebujem. Aj priestoru je v aute dosť, moji kolegovia sa vždy pohodlne odvezú.

Čo všetko máte vo výbave auta?

Mám najvyššiu výbavu, takže mi v aute nič nechýba. Mám tam absolútny komfort. Cúvacie senzory, hmlovky, bluethooth, tempomat, vyhrievanie sedadiel aj predného skla, čo je úžasná vec hlavne v zime. Keď všetci škrabkajú okná, ja si len naštartujem a za chvíľu mám okno rozmrazené.

Pohodlie vám na dlhých cestách zabezpečí tempomat. Vyžívate ho často alebo len príležitostne?

Je to výborná vec, no využívam ho len vtedy, keď nie som unavená. Akonáhle idem večer z predstavenia a mám pocit, že každú chvíľu ma navštívi mikrospánok, vtedy si tempomat radšej nezapnem, ale kontrolujem si rýchlosť sama. Aj keď sa snažím jazdiť podľa zvuku motora, palubný počítač mi ukazuje, kedy mám rýchlosť prehodiť. Tak počúvam a sledujem auto, čo mi hovorí a dôverujem mu.

Ste technicky zdatná pri nečakanom defekte na kolese?

Mala som takú nepríjemnú príhodu, že sa mi na niečom pošmykli kolesá a zablikala mi oranžová kontrolka ESP. Vedela som, že také niečo v aute mám, ale nevedela som si predstaviť ako to v praxi funguje, až kým sa mi to nestalo. Radšej som išla do forďáckeho servisu na Tuhovskej ulici, nechať si skontrolovať kolesá. Zistili mi, že som mala v pneumatike kliniec, ktorý mi rýchlo a na počkanie odstránili a dokonca som ani veľa neplatila, bolo to okolo 11 eur. Predtým som tiež mala defekt s iným autom a v neautorizovanom servise som zaplatila o niečo viac.

Okolie Žiliny býva v zime dosť zasnežené a zľadovatelé, ale aj v Bratislave sme už mali kalamitu. Máte podobnú príhodu so zlými poveternostnými podmienkami?

Ja mám šťastie na snehové kalamity! Minulý rok to bolo na trojprúdovej D1, to som išla tridsiatkou v kolóne a šoférovalo sa ako keby vám dali na čelné sklo bielu plachtu. Štartovali sme zo Žiliny a moja mamina mi hovorila, nech radšej nejdem, lebo je zlá viditeľnosť a množstvo hlásených nehôd. Zrazu pred Trnavou z ničoho nič akoby uťalo, mokrá vrstva snehu na ceste a bum! Dostala som šmyk. Už som vedela, že buď ja nabúram do zvodidiel alebo niekto do mňa zozadu. Šťastie bolo, že sme zostali stáť 5 cm od zvodidiel, dala som blikačky a vycúvala som na cestu. Asi za hodinu dvadsať sme prišli do Bratislavy. Tento rok som mala podobnú skúsenosť, keď som kvôli kalamite nestihla večerné predstavenie v Žiline. Cesta z Bratislavy do Žiliny mi trvala 6 hodín, z čoho som tri hodiny stála v kolóne pri Trenčíne.

Máte nepríjemnú skúsenosť s dopravnou nehodou alebo inou kolíziou počas vašich jázd?

Už ma stihlo zrámovať jedno auto na diaľnici. Nebola to však moja chyba. Pri predbiehaní kamiónu som sa pomaly zaraďovala späť do pravého jazdného pruhu, keď z ľavej zadnej strany auta prišla obrovská rana! Vo vysokej rýchlosti do mňa vrazilo veľké BMW X5 a mňa odhodilo do odstavného pruhu. Našťastie som nevrazila ani do kamiónu, ani do zvodidiel, iba som zažila obrovský šok. Z BMW vystúpil pán a priznal sa, že ma v tej rýchlosti vôbec nevidel. Na aute nemal nič, iba jeden malý škrabanec, u mňa tie plechy boli výrazne poznačené. Odniesol si to nárazník a geometria kolies. Našťastie sme to s kolegom v zdraví prežili, to bolo hlavné.

Zastavili vás už policajti a museli ste vyberať peniaze z peňaženky kvôli pokute?

Raz som sa večer ponáhľala a platila som za rýchlosť, lebo som mala nastavený tempomat na 150 km/h. Policajti mi namerali rýchlosť 143 km/h, ale bol milý, zaplatila som iba 20 eurovú pokutu. Takisto som platila aj druhýkrát, keď som išla zaparkovať pod také stromy pred domom na parkovisku. Nikde nikoho, tak som si to skrátila, ale nebolo to podľa pravidiel a zbadali ma. Strašili ma vysokou pokutou, ale nakoniec ma zachránilo, že som bola policajtkynou menovkyňou, tak mi nenaparili vysokú pokutu. Asi sa volala Ivana...

Aký je váš názor na súčasný jazdný štýl u mužov a žien čo sa týka nehodovosti?

Podľa mňa sa to nedá kategorizovať, ale celkovo sú muži skôr rýchli, netrpezliví a spôsobujú dopravné nehody najmä na diaľnici. Ženy sú pomalšie a opatrnejšie, aj preto majú viac ťukancov skôr v meste a väčšinou pri parkovaní. Každej žene odporúčam parkovacie senzory. Celkovo si myslím, že ženy vodičky aj keď sú opatrné, sú šikovné, len im treba dať viac času a tolerantnosti.

Na záver nám prezraďte ako vyznávačka športov, máte rada bicykel?

Milujem šport. Jeden známy ma nahovoril podporiť ,,Slovensko bez drog“ a zúčastniť sa 24 hodinového cyklomaratónu na Slovakia Ringu. Odbicyklovala som asi 4 hodiny s prestávkami na profi bicykli. Všetko ma bolelo. Myslela, som, že vypľujem dušu, ale dala som to a stálo to za to.

Text: Alena Chorvátová

Foto: autorka

Späť