Francúzsky labužník

20.01.2013 22:01

Francúzsky labužník Frédéric Miskiewicz si vyskúšal nový Renault Megane

Frédéric sa narodil v Savigny-sur-Orge blízko Paríža otcovi z druhej generácie poľských prisťahovalcov a slovenskej matke. Svoje prázdniny teda delil medzi Poľsko a Slovensko. Jeho detský sen, zostať rok na Slovensku, aby si zlepšil jazyk, žil so Slovákmi a živil sa výučbou francúzštiny sa splnil v druhom roku bakalárskeho štúdia. V septembri 1995 prišiel Miskiewicz s francúzskym pasom v ruke na Slovensko a zatiaľ tu zostal.

Fred, ako dlho žijete na Slovensku?
Sedemnásť rokov . Francúzštinu som učil vo Francúzskom centre a takmer desať rokov som pracoval ako prekladateľ a tlmočník. Pôsobil som aj vo francúzskej redakcii verejnoprávneho Slovenského rozhlasu a ako technicko-obchodný zástupca vo francúzskej telekomunikačnej spoločnosti. Mal som donedávna aj vlastnú francúzsku palacinkáreň CHEZ AMELIE a spolu s obchodným partnerom z Francúzska sme prevádzkovali hudobný klub Hlava 22. V meste budem otvárať znovu moju reštauráciu, tak ste všetci srdečne pozvaní. Na Slovensku som ôsmy rok členom občianskeho združenia Žabužníci. Mojou srdcovkou je aj hranie na perkusiach a na bicích v hudobnej skupine THIERRY AND FRIENDS, kde hráme africky roots reggae.

Ste momentálne zaľúbený?
Slovenky sú veľmi pekné a s jednou z nich som mal 14 rokov vzťah, ktorý skončil a teraz som opäť už rok zadaný a tiež je to samozrejme Slovenka.

Poviete našim motoristickým čitateľom odkedy jazdíte na aute a aké ste mali prvé auto?
Prvýkrát som jazdil v trinástich rokoch na „malúchovi“ – poľskej Fiatke a moje prvé vlastné auto bol Ford Fiesta. Najazdil som na nej asi 200 000 km a na Slovensku som mal Škodovku. Teraz mám Peugeot 406 Coupe. Mám ho štyri roky, ale za chvíľu ho vymením, možno Renault Megane?! Doteraz mám najazdených vyše pol milióna kilometrov.

Spomeniete si na nejaký zážitok z autoškoly?
Autoškolu som absolvoval vo Francúzsku a učil som sa jazdiť na Citroene. Za volantom neberiem veľké riziká. Pamätám si ako mi moja francúzska inštruktorka povedala, že auto nie je hračka, ale zbraň a môže aj zabíjať. Uvedomujem si to vždy, keď sadnem za volant. Aj vtedy, keď mi niekto nasadne do auta.

A v Poľsku nie je problém dostať vodičák?
Za bývalého režimu v Poľsku si dal fľašku a mal si vodičák, tak to aj vyzeralo na cestách. Terajší vodiči sú lepší, ale....cesty sú v strašnom stave. Aj preto sa automobilka Peugeot rozhodla pre Slovensko, lebo na rozdiel od poľských ciest sú slovenské na lepšej úrovni. Poľská infraštruktúra je naozaj hrozná.

Mali ste nejakú zlú nepríjemnosť v spojení s autom?
Mal som v roku 1998 Renault 19, ale mi ho ukradli v Bratislave na Dlhých Dieloch. Štyri mesiace som ho mal. Nestihol som z neho vybrať hodinky po otcovi, ktoré som tam nechal. To ma najviac mrzelo a bolo mi to velmi ľúto. Nič sa však nenašlo.

Vidíte v rôznych krajinách nejaké rozdiely v šoférovaní?
Slovenskí vodiči zbytočne riskujú a nepozerajú do „späťákov“. Dozadu sa má pozerať 40 % a dopredu 60 %. Keby mali možnosť jazdiť v Paríži pri víťaznom oblúku, kde je osem pruhov, tak by mali čo robiť! To by bolo samé trúbenie....ak by som mohol byť slovenský policajt, tak by som dával toľko spravodlivých pokút, že dovidenia! Tak ako jazdia slovenskí vodiči je niekedy hotová katastrofa. Na Slovensku je aj dosť zlá signalizácia a zle označené cesty. Páči sa mi šoférovanie v Nemecku, kde je neobmedzená rýchlosť na niektorých úsekoch, tak si to viem vychutnať.
A vy ste dostali nejakú pokutu za dopravný priestupok?
Pokuty som dostal ako každý iný vodič. Za rýchlosť a iné. Vo Francúzsku máme bodový systém ako v Čechách. Máme 12 bodov a stáva sa mi, že keď kúpim auto, tak do týždňa mi francúzski policajti vždy zoberú nejaký bod za priestupok.
Ako sa správate k policajtom a naopak?
Ak sú policajti normálni a nehľadajú zbytočne, tam kde nič nie je, tak som k nim normálny, ale ak sú arogantní, tak sa nezľaknem a snažím sa obhájiť pokiaľ to ide. Mal som raz koncert v Bernolákove a keď sme sa vracali domov, tak som omylom zablúdil do slepej ulice so zákazom vjazdu. Mestsky policajt ma zastaval a stoj čo stoj mi chcel dať pokutu. Nakoniec som zaplatil 5 eur, lebo sme sa ponáhľali. Ak by som mal viac času, tak to zjednám grátis.

Nejaké autonehody ste zažili počas vašich ciest?
Mal som búračky a prvá bola s Fiatom na parkovisku. Špeciálny povrch, zákruta a do stĺpa. Inokedy som zase s Feliciou z požičovne v Radošovciach išiel z jednania a nesústredil som sa. Striekal som práve na zadný stierač, keď uprostred cesty bol zaparkovaný príves a zlomok sekundy som sa pozrel dozadu a nabúral som do neho. Bok auta bol rozbitý. Príves vyletel, hľadali sme aj komu patri, ale nikto sa nepriznal.
Poznáte vo svojom okolí dobré šoférky?
Poznám veľmi dobré šoférky, ale aj tie maľujúce sa za volantom čo nepozerajú dopredu. Horšie to majú asi ženy s parkovaním, pretože ženy majú všeobecne problém s priestorovou orientáciou. Dnes ale im pomáha parkovací systém, cúvacia kamera.

Fred, ako sa ti pozdával Renault Megane 1.2 TCe?
Zvonku pekné LED-ky aj za denného svietenia a výrazný modrý lak. Celkom dobré a páči sa mi u francúzskych áut pohodlnosť a komfort sedenia. Nemecké autá sú na mňa moc tvrdé. Pekná modrá farba, ropná. Interiér veľmi pekný a analógovo-digitálne budíky pôsobia moderne a nadčasovo. Nastaviteľnosť pohodlného sedadla bola praktická a kufor musí vyhovovať každému. Panoramatická strecha super a poloautomatickú brzdu nepoznám, takže tiež super. Francúzi sa konečne zobudili. V Megane sme mali kvalitné autorádio so systémom značky Bose a 9 – timi reproduktormi, rádio s CD a MP3, USB vstup či podpora Bluetooth pripojenia. Potrpím si na kvalitnú hudbu a tak môžem povedať, že tu bolo všetko ok. Aj ozvučenie bolo výborné. Nová „jednadvojka"ťahala perfektne. V meste bola dobrá spotreba do 6,5 l/100 km ako aj odhlučnenie motora. Vo vyšších otáčkach bol motor síce o niečo viac počuť, ale je zbytočné tento turbomotor príliš vytáčať, lebo úmerne s otáčkami potom rastie aj spotreba. Na snehu bol Renault Megane ako doma a benzínové turbo 1,2 veľmi dobre jazdilo bolo cítiť vyše sto koní pod kapotou. Výborné a dynamické. Skutočne rozmýšľam, že ďalší model si kúpim práve od tejto značky.
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka

Späť