Hip hop s Aronou...

16.06.2018 19:10

Profesionálny tanečník a choreograf Dano Antálek tanečnej skupiny The Pastels a muž za volantom, pre ktorého je šoférovanie brutálna psychohygiena, relax a na druhej strane aj veľká zodpovednosť. A prečo práve značka Seat?

To sa dočítate v rozhovore pre autoazena.sk

Ako tanečná skupina The Pastels máte tento rok za sebou premiéru prvého slovenského tanečného film Backstage a určite vás teší jeho úspešnosť a popularita...

Premiéra bola vo februári tohto roku a za vyše mesiaca sme mali v kinách 60 000 divákov, čo je super na slovenské pomery, ale aj české, pretože film bol natočený v slovenso - českej produkcii. Okrem toho pokračujeme v televíznych projektoch , so svetelnymi kostymami pod znackou Tron dance lietame po zahranici kade tade, behame naše vystupka a posobime aj ako lektori v tanecnych školach. Cez leto sa budeme venovať „The Pastels campu“, kde máme okolo sto detí. Celý týždeň ich učíme tancovať, vytvárame animácie, hry a veľkú zábavu, pretože chceme, aby prišli o rok znovu. :) Máme deti od 6 rokov do nekonečna...:) a stale nas to bavi! :))

Okrem vášho tancovania sa zúčastňujete ako porotca v hip-hopových súťažiach, kde už máte svoje meno. Viete nám o tom povedať viac?

Pôsobím v jednej tanečnej organizácii ako súčasť prezídia a porotcu, ktorý je sučasťou chodu v tej hip-hopovej sfére, to je vlastne IDO – slovenská tanečná organizácia, ktorá sa momentalne spojila so slovenským tanečným športom, čo sú štandardy, latino tance a rockenrol do jednej organizacie. Každoročne hodnotím aj Majstrovstvá Slovenska v Košiciach na hip-hopovej súťaži, kde je 1500 detí, takže takto sa naplno venujem tanečno-organizačnej práci.

To sa veľa nacestujete aj s tanečnou skupinou The Pastels. Aký ste za volantom, keby ste sa mali charakterizovať?

Jazdím od sedemnástich rokov a som celkom dobrý vodič a nechcem, aby to vyznelo nejak samoľúbo, ale vždy som bol a snažil sa byť zodpovedný. Nikdy som nebol bláznivý, nadruhej strane ani ustráchaný za volantom, ale skôr ma fascinovalo, keď som bol sám v aute, že viem, čo si môžem dovoliť a ísť niekedy nad svoje limity. okrem potrebnych zakladov od tatka som sa Nejako sám naučil a vyskiloval v šoférovaní, občas aj v extrémnych situáciach. A ak som niečo pokazil, tak som vynadal sám sebe. Šoférovanie je pre mňa brutálna psychohygiena, relax a na druhej strane aj veľká zodpovednosť. Občas trošku závodím, ale viem, čo si môžem dovoliť. Niekedy si zaspievam i zakričím, tak ako to cítim, keď sa chcem odreagovať.

No blížia sa v septembri komunálne voľby a keby ste kandidovali na primátora, čo by ste v rámci dopravy vymysleli?

Riešil by som to tak, že by som dal vybudovať „nadzemku“, aby sa jazdilo vo vzduchu. Nedávno som bol v Kolíne a tam som zažil, že na letisko sa išlo takou vlako-električkou, kde boli koľaje asi 10 metrov nad hlavou, taká náhrada metra. S týmto by som išiel do volieb. /smiech/, k tomu 200 miliárd eur a všetko splním lenže realita je taká, že naozaj niekedy tá infraštruktúra v Bratislave je naozaj zlá. Cesty sú v strašnom stave a keď zaprší, tak zastane čas na cestách. Vtedy je spomalená premávka.

Vedeli by ste zhodnotiť slovenských šoférov na ich autách, prípadne porovnať so zahraničnými?

U nás je to trošku tak, že slovák musí mať čo najväčšie a najdrahšie auto. Veľký rozdiel je v tom, že my tu žijeme, aby sme sa ukazovali a oni tam vonku žijú tak, aby sa neukazovali, ale aby žili. To je niekedy rozdiel medzi Slovenskom a zahraničnými štátmi..

Kolóny sú na dennodenom poriadku vo veľkých metropolách a už to prišlo aj k nám...

A to sme iba väčšie mesto. Bol som v Las Vegas, tam bolo super. Požičali sme si takú väčšiu Toyotu majú tam veľa japonských značiek, na ktorých jazdia a sú prispôsobené na americký trh. Išli sme z Las Vegas spolu s Pastelkami dvomi autami 3,5 hodiny do Grand Canyonu na takých širokých, rovných cestách. A popri tej Ufo oblasti sú ufónske stánky, zastavíš a môžeš sa osviežiť, nakúpiť, prípadne natankovať. Prešli sme 150 kilometrov a došli sme k indiánskej oblasti a tam sú indiánské zastavenia, dali sme si mexicky tacos a iné špeciality. No a keď sme zbadali amerických policajtov v tých uniformách, tak boli ako z akčných amerických filmov. Neskutočne „cooloví“ na tých ich mustangoch a pomohli nám ukázať smer jazdy, kam sme mali namierené.

Navštívili ste krajinu, ktorá by bola opozitom Ameriky?

Negatívno-zaujímavá doprava bola v Indonézii. Na Bali nemajú limit na alkohol čo v preklade znamená, že môžeš jazdiť opitý. Majú široké cesty, ale žiadny systém. Kto ide prvý, ten má prednosť a všetci trúbia, aby o sebe vedeli. V Djakarte sa robí biznis, ale popri tom vidieť chudobu, ako tam žijú, ale oni sú s tým vyrovnaní. Prišli sme do križovatky, kde bolo milión áut a zrazu sa vyrojil ďalší milión skútrov. Štvorčlenná rodina na malom skútri, tak to bol totálny masaker. Malé decko stálo v strede križovatky a vyberalo cca. 50 centov v ich mene a púšťalo autá. Oni to tam rešpektujú a ja som pozeral ako puk.

Mali ste v živote nejaký incident s iným vodičom v cestnej premávke?

Stala sa mi taká zvláštna príhoda, že ma začal naháňať vodič, ktorému som vraj rozbil kamienkom predné čelné sklo. To bola riadna blbosť, lebo to mohol rozbiť každý druhý šofér, no len videl nebratislavskú značku, lebo mám SE.. Na úseku ma vytrúbil a začal naháňať, že som to odstavil a vysvetlila, že keď sa mu stane taká vec, tak je na to taký paragraf, že si to vie vybaviť aj bez mojej poistky a odišiel…v podstate som si vymýšlal, ale asi sa zľakol, ale už žiadne tlaky neboli. :D

Jazdíte na Seate Leon a je to asi prvá skúsenosť s jazdením tejto značky okrem testovania Arony?

Máme spoluprácu ako The Pastels so spoločnosťou Hílekaspol. Takisto sam za seba sa podielam na spolupraci s nimi a velmi sa tešim a som vdačný, že ma zaobstarali vybornym benzínovým Seat Leonom, ktorý mi vyhovuje po každej stránke a zabezpeči mi odvoz všade kam potrebujem :) S Leonom 1,2 TSI som nadmieru spokojný, má to šesťstupňovú manuálnu prevodovku, čo je výborné na spotrebu a pri tom je to doslova žihadlo. Paradne auto do mesta a na kratšie aj dlhšie vzdialenosti.

Ako sa vám jazdilo na trendovom crossoveri - jednolitrovom benzínovom modeli – Seat Arona?

Prekvapivo velmi dobre! Napriek tomu že to bol iba benzínový jednoliter som bol nadšený, aké to malo zrýchlenie a určite by som tipol o niečo silnejší objem...Bolo to živé, silné, tiché a žiadne nerovnosti nebolo cítiť, pretože podvozok aj na nespevnenej ceste veľmi dobre sedel. Jazdné vlastnosti boli super. Arona mala parádny dizajn, od typickej masky cez diódové svetlá s trojuhoľníkovou grafikou. Atraktívnym a seaťackym zovňajškom pútal pohľady okoloidúcich. V interiéri som sa už vedel pohybovať a všetko praktické a na dosah, vedel som sa spárovať s mobilom cez bluethooth, navigáciu oceňujem, pretože veľa jazdím. Naozaj je to model pre mladých, ale i starších ľudí do mestskej premávky, pretože tam sa cíti ako ryba vo vode. Musím povedať, že Aronu sme mali v spolupráci so Seatom, Hílek a spol. na filmovom turné k filmu Backstage. Myslím, že všetci sme boli práve s týmto húževnatým trojvalcom nadmieru spokojní a robili sme si reklamu navzájom. Určite táto značka je zárukou spoľahlivosti a bezpečnosti.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť