Hovorkyňa Allianz – Slovenskej poisťovne Lucia Muthová si vyskúšala nový model – Fiat Freemont

25.01.2012 10:52

V septembri ste dostali ocenenie  „Hovorkyňa roku 2011“. Aká bola vaša reakcia?
Príjemne ma to prekvapilo a potešilo, nasledovalo množstvo gratulácií. Táto práca je ako každá iná, len vďaka médiám je ju viac vidieť. No bez príležitosti, ktorú som pred mnohými rokmi dostala a bez množstva šikovných kolegov v našej spoločnosti, či bez podpory rodiny by sa mi komunikovalo ťažko. Takže aj keď som ocenenie získala ja, veľký podiel majú na ňom práve títo ľudia.

Pri svojej práci sa stretávate mnohými poistnými udalosťami a škodami, ktoré zažili vaši klienti. Ste aj vy poistená?
Samozrejme, mám poistený život, stavbu, domácnosť, auto... Havarijné poistenie je nevyhnutnosť, pretože môžete byť vodič s výnimočnými vlastnosťami, ale predpovedať správanie ostatných na ceste sa nedá a neviete, kedy a kto alebo čo vám môže spôsobiť nepríjemnú situáciu. Poistenie som využila pri „nehode“ v domácnosti i pár „ťukesoch“. Dnes je práve piatok trinásteho, ale aj v každý iný deň si treba dávať pozor na zlú kombináciu stresu, únavy, zlého počasia, ale aj na nepozorných vodičov na ceste.

Máte rada šoférovanie za nepriaznivého počasia?
Jazdím za každého počasia, lebo sa musím premiestňovať za pracovnými povinnosťami. A s MHD by som to asi nestíhala. Nemohla by som byť vodičom z povolania, je podľa mňa veľmi náročné. Rozhodne pre mňa šoférovanie nie je relax a neviem si predstaviť, žeby som si len tak sadla do auta a išla sa povoziť. Jazdu autom považujem za nutnosť a snažím sa ju minimalizovať, ak sa to len dá, ale keď som dostala vodičák, jazdila som prvé roky takmer denne.

Kedy ste si robili vodičák?
Ako pätnásťročná som si urobila vodičák na motorku, a tajne som dúfala, že mi ju rodičia kúpia. Im to ani len neprišlo na um a sen o motorke sa rozplynul. Dnes už takým fanúšikom motoriek nie som a považujem ich za nebezpečné. V sedemnástich, ešte na gymnáziu, som si urobila vodičský preukaz a keď mi ho ako osemnásťročnej dali, tešila som sa od prvého dňa, že môžem šoférovať.

Ste rýchla šoférka?
Kedysi som jazdila rýchlejšie ako dnes a veru ani neviem, či som platila pokutu za niečo iné ako za rýchlosť. No najvyššiu som platila ešte v slovenských korunách okolo 7500, práve za prekročenú rýchlosť na diaľnici. Bol to naozaj veľký luxus a musím povedať, že ma to dosť zabolelo. Radšej som ich mohla minúť na niečo rozumnejšie. V posledných rokoch si dávam pozor a celkovo som pokojnejšia za volantom. V meste sa určite neponáhľam, je to zbytočné, aj tak sa potom všetci stretneme v rade pri najbližšom semafore.

Zažili ste nejaký motoristický zážitok?
Silne emotívny zážitok som zažila v Rakúsku na škole šmyku. Vtedy som si povedala, žeby to bolo fajn, keby niečo také bolo na Slovensku. Dnes už je škola šmyku aj u nás a naozaj ju každému vodičovi odporúčam. Je to veľmi užitočné. Okrem tohto zážitku si spomínam ako sme minulú zimu na lyžovačke v Rakúsku mali problémy vyviezť sa autom k hotelu vo výške 2000 m nad morom, lebo dostať sa tam bez reťazí bolo naozaj nemožné. Sypali sme na cestu čo sa dalo, ale nakoniec horko ťažko sme sa tam vyštverali s tým, že mi všetko jedno nebolo.

Okrem auta ste si aký iný dopravný prostriedok vyskúšali?
Občas jazdím na motokárach a je to veľmi príjemná zábava. Ak ženy víťazia, muži sa snažia argumentovať, že majú výhodu nižšej hmotnosti. Možno na tom niečo pravdy predsa len je, ale technické zručnosti a kvalita motokáry sú tiež nezanedbateľné. No mojou srdcovkou na presuny sú kolieskové korčule. V peknom počasí na nich jazdím aj do práce.

Na akom aute ste išli najrýchlejšie?
Jazdila som  na Ferarri rýchlosťou asi 230 km/h, ale bolo to v bezpečnom prostredí letiskovej dráhy. Viem si predstaviť, že by som mala rýchle športové auto, ale aj malé do mesta, krásnu limuzínu aj nejaké SUV. A potom by som si vyberala podľa potreby aj nálad.

Aký ste spolujazdec?
V momente ako sadnem do auta a dôverujem vodičovi, tak ihneď zaspím. Aj v lietadle často zaspím ešte pred štartom. Spánkom načerpávam energiu, ale ak vycítim, že si vodič neverí, vtedy som v strehu.

Čo vás vie vytočiť na vašich cestách?
Som zúrivá, keď niekto nepoužíva smerovky. Neviem prečo to robia, ale čítať ostatným vodičom myšlienky sa naozaj nedá.

Sú podľa vás ženy dobré vodičky?  
Niektoré ženy za volantom sú dobré vodičky, ale nájdu sa aj také, ktorým to moc nejde. Vodičky tých najväčších áut majú často problém s parkovaním. Niekedy to v Bratislave vyzerá tak, že najobľúbenejším mestským autom je terénne. Možno sa pri kúpe rozhodovali s ohľadom na stav niektorých ciest. 

Na akom aute momentálne jazdíte?
Už niekoľko rokov oceňujem výhody automatickej prevodovky, ktorá je veľmi pohodlná najmä v meste, kde sa musí neustále radiť či posúvať sa v kolónach. A často oceňujem aj „combi“ objem batožinového priestoru, často ho využívam do posledného miesta. 

Kde mimo územia SR ste si zajazdili?
Najviac asi v Rakúsku a Nemecku. No na cestách do Mníchova ani nie je možné vychutnať si neobmedzenú rýchlsť nemeckej diaľnice, lebo je zväčša preplnená.

Vyskúšali ste si dvojlitrový dieselový motor v najnovšom Fiate Freemont s manuálnou prevodovkou. Aké boli vaše pocity?
Ak presadnem do auta s manuálom, tak si to musím pri štartovaní uvedomovať, ale rýchlo sa prispôsobím. Mám rovnako silný motor vo svojom aute, tak na podobné jazdné vlastnosti som zvyknutá. Akurát cítiť , že toto auto je väčšie a ťažšie. Na druhej strane, som zvyknutá na kombi verziu, tak dĺžka mi nerobí až taký veľký problém. Manévrovanie  uľahčujú cúvacie senzory, ktoré vo Fiate sú a na tie sa tiež rýchlo zvyká. Vo vnútri po nastavení sedadla a zrkadiel je výhľad aj sedenie vynikajúce. Motor nového auta ide hladko a svižne reaguje. Model je vhodný pre veľkú rodinu a rodičia ocenia zabudovanú detskú sedačku. Sedemmiestna variabilita sedadiel je výborná ako aj úložný priestor, ktorého je tu dostatok. Páči sa mi trojzónová automatická klimatizácia, kožený volant s vyhrievaním pre studené ruky, tempomat aj rádio s dotykovým displejom. Výbava je naozaj bohatá a množstvo praktických doplnkov využije v každodennom živote nejedna viacčlenná rodina, alebo mladí ľudia, ktorí s priateľmi vyrazia na dovolenku.

Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka

 

Späť