Hudba sa prenáša do môjho šoférovania

08.08.2021 20:00

Monika Mičúchová o svojej práci, cestovaní, vodičkách a veľa zaujímavosti z jej auto-moto sveta. Okrem toho si potykala so "žabkou" alias novou škodou Kamiq Scoutline.

Moni, zastupuješ spoločnosť KetoMix na Slovensku, ktorá sa zaoberá ketónovou diétou, čo v skratke znamená obmedzenie sacharidov v jedálničku. Aké je to chudnúť s KetoMixom?

Jednoduché. Spaľovanie tukov pri tejto diéte má na starosti ketóza, do ktorej sa s našimi produktami dostanete za pár dní. Ketónová diéta má svoje pravidlá a je zameraná na vaše zdravie, a to v akomkoľvek veku. Budete mať viac energie, aktívnejšiu myseľ a určite lepšiu fyzickú kondíciu. V začiatkoch diéty môže byť človek trošku unavený, pretože sa spaľujú tuky,  obmedzí sa príjem sacharidov a tele nastávajú zmeny, že cukry nahrádza ketónmi, ktoré si telo vytvára samo.  Pre nás v KetoMixe je dôležité to, aby sa ľudia cítili dobre a zdravo sa stravovali.

Viem, že pri tvojej práci veľa cestuješ, ale schválne čo sa ti vybaví, keď poviem slovo autoškola?

Záverečné skúšky, ktoré som na prvýkrát neurobila, pretože sa ma pán policajt opýtal, kde mám ručnú brzdu. Taká som bola vystresovaná, že som nevedela, kde je. Potom sa ma pýtali, kde sú sviečky a moja odpoveď ich asi odrovnala, lebo som povedala, že na hroboch?! A tak som skúšky neurobila. Policajt sa síce tváril, že ma nezabije, ale zopakovala som si to opäť o dva mesiace.

Zažila si aj skúšku na alkohol, že si musela fúkať?

O tretej ráno som išla domov a zrazu na mňa jeden „týpek“ máva červenou plackou. V poslednej chvíli som zaflekovala, skoro som ho vzala so sebou. Asi som bola v strese, keď sa ma opýtal, či som pila, tak som odpovedala, že áno. Samozrejme som vystúpila a dal mi fúkať. Zamyslela som sa, veď sa  neopýtal, či som pila alkohol... Myslela som si, že mi dá fúkať do balónika, ale to sa nekonalo. Nakoniec ma pustil a odišla som. Inokedy som prešla snáď desať plných čiar, ktoré asi Picasso nakreslil na zem, lebo som nevedela, kde sa otočiť. A neotočila som sa policajtom priamo pred nosom?!  Áno. A keďže som nevedela, kde zastaviť, oni zapli maják a snažila sa nájsť niekde miesto, vyzerala som, ako keby som pred nimi chcela utiecť. A ja, „chudátko“, som sa len chcela niekam odpratať. Nakoniec mi dali pokutu, ale vodičák nezobrali, našťastie. 

Aké skúsenosti máš so značkou Škoda?

Dva roky som mala pracovnú "rapidku", ktorá bola bohovská. K tomu úsporná, nuž prešla som s ňou celý východ. Nikdy ma nesklamala, vždy mala dostatok benzínu a odviezla ma, kam som potrebovala. Dokonca s ňou mám zážitok. Zaparkovala som ju na firemnom parkovisku a bol tam taký briežok a ja som zabudla dať ručnú brzdu. Zrazu som zistila, že všetci sú v oknách. Moja rapidla zastala milimeter o šéfovkho veeeľmi drahého auta. Krvi by sa mi vtedy nedorezal, keď som s ostatnými pozerala von z okna, že kto tak môže zaparkovať....A to ja!  Našťastie sa nič nestalo, ale chýbali milimetre.

Čo nemáš rada na cestách?

Nemám rada, keď sa fajčí v aute, to neznášam a pánov ciest, ktorí sa za každú cenu všade pichnú a idú veľmi rýchlo. Ak sa takým vodičom hneď neuhnem, tak ma idú zabiť trúbením a vyblikávaním. Je pravda, že v aute sa nemá telefonovať, ale cez bluethooth sa môže, ale na mňa to pôsobí tak, že spomaľujem na diaľnici pomaly 60-tkou. Aj hudba ma ovplyvňuje za volantom, keď je rytmická, prenáša sa to aj do môjho šoférovania. Milujem hudbu – síce najviac klasiku, ale pri rytmickej tak nejako šliapem na pedál a zabúdam, že idem autom a nie lietadlom 

Aké sú podľa teba ženy, šoférky?

Niektoré ženy nepremýšľajú dostatočne dopredu, pretože treba pozerať aj niekoľko metrov dopredu, lebo potom sa zbytočne brzdí a stresuje sa vodič daného auta aj ten za ním. Záleží však aj od toho, či ide o mamky, ktoré vozia deti. Tie sú určite opatrnejšie. Ja som rozhodne zmenila štýl šoférovania, odkedy mám dcéru. Hneď, ako sadneme do auta, ma upozorní, aby som sa hneď pripútala, a že nemám telefonovať za volantom, že to mám vybaviť neskôr. „Maminka, svet nespadne, keď to teraz neurobíš, oni počkajú“ – vždy mi tak hovorí. V aute spievame, počúvame rozprávky, ale vždy dávame pozor. Dokážeme  hodinu spievať a vypeckujeme to tak, že motor auta by nebolo počuť ani v Trabante. Inak ma Eliška nevyrušuje za volantom. Naučila som ju, že riadiť auto je veľmi ťažké, pretože treba mať v zornom uhle všetko. Ľudí, autá, rýchlosť, jednoducho vidieť a predvídať. Jedného dňa si aj ona sadne za volant a ja dúfam, že bude rovnako dobrá vodička, ako je jej mamka.

Text, foto a video: Alena Chorvátová 

Späť