Hudbu za volantom takmer nepočúvam

18.03.2023 09:27

Hudobník, gitarista a skladateľ Michal Kovalčík si zaspomínal na svoje cestovateľské zážitky, najhoršie cesty a rôzne iné príbehy spoza volantu. Vyskúšal si novú štvorkolku Škoda Karoq a dojmy z testovania vám priblíži vo videách, ktoré nás zaujali a verím, že aj vás…:)

Spolupracoval si na mnohých hudobných projektoch a hral so známymi kapelami a spevákmi ako sú Peter Nagy, Beáta Dubasová či Janek Ledecký. Čo by si ešte doplnil?

V lete máme naplánované koncerty s kapelou Indigo a Petrom Nagyom. Inak pokračuje takmer 30-ročná hudobná spolupráca s Jankom Ledeckým. Cez koronu sme dostali nápad, že zhudobníme texty z albumu Bolo nás jedenásť. Dokonca pán Lasica si stihol vypočuť päť sklatieb a dať im požehnanie, začo sme nesmierne radi. Po jeho smrti vyšlo cédčko aj vinylová platňa. Chystám sa zhudobniť texty Joža Urbana, ktoré mám stále doma a ešte niektoré neboli doteraz publikované.

Na koncerty jazdíte osobnými autami, dodávkami. Stane sa, že počúvate hudbu za volantom, keď zrazu nastane ticho a vznikne nejaká technická kolízia v aute?

Je to rôznorodé. Niekedy máme šoféra, inokedy si to odšoférujeme sami. Veľakrát si prenajímame dodávky, podľa toho, koľko nás čaká kilometrov do cieľa. V aute takmer vôbec nepočúvame rádio, ale rozprávame sa alebo počúvame hovorené slovo.:). Raz sme dostali defekt, keď sme išli s kapelou z koncertu, ktorý sme mali v Tatrách. Bolo chladno a boli sme v nejakej tramtárii pri lese. Nevedeli sme odmontovať rezervu, ktorá bola pripevnená zospodu auta. A my sme práve boli niekde pri Donovaloch a horko ťažko sme tú rezervu vymenili, bola noc, stáli sme s blikačkami, takže odišla batéria a nedalo sa naštartovať. Našťastie sme stáli trochu na briežku, z ktorého sme sa pustili a nakoniec sme šťastne docestovali nadránom domov…

Technických problémov môže byť viac..netreba podceňovať ani stierače, keď nie sú v dobrom technickom stave a je zlá viditeľnosť…

V roku 1985 som koncertoval s Beátou Dubasovou a tiež sme mali zlé počasie, keď sme sa vracali domov. Jazdil som na Volge, ktorá za toho dažďa doslova plávala na ceste. Veľmi pršalo, taký riadny zlievak a zrazu uletel stierač. Zlá viditeľnosť, šmyk a už sme lietali na diaľnici zo strany na stranu. Bolo to nebezpečné a boky karosérie boli kompletne obúchané, ale nikomu sa nič nestalo, takže sme mali šťastie…a plechy sa snáď opravili.

Sú naše cesty fakt také zlé, ako ich mnohí vodiči komentujú…alebo si zažil ešte horšie?!

V Albánsku sme boli na poznávacej dovolenke a mali sme so sebou aj šoféra. Cesty tam boli nespevnené a hrboľaté a niekedy nás prekvapil znenazdajky koniec cesty. A ešte horšie cesty som zažil už len v Afrike, keď sme išli z Mombasy na Safari. Tak hrboľaté a strašné to boli cesty, že nás za dve hodiny riadne vytriaslo a nemali sme nemali chuť nasadnúť do žiadneho vozidla. Samozrejme okrem áut sme tak na cestách stretli najmä dobytok, ale tam je to normálne.

Kedysi nebola preferovaná navigácia ako dnes, ale cestovalo sa s rodinou podľa mapy, ako bolo zvykom v 

čase éry socializmu. Bolo to v tej dobe aj v tvojom prípade?

Samozrejme, pred dovolenkou som sa snažil trasy a mestá naštudovať a zapamätať, ale nikdy som nemal problém prísť tam, kam som chcel. Chápem, že mnohým vodičom dnes pomôže navigácia. Niektorým ani to nestačí, ako to bolo v prípade môjho kolegu, ktorý, keď išiel podľa navigácie po diaľnici Piešťan, a keď sme boli tesne pred nimi, tak ich jednoducho minul. Nie všetci máme orientačný zmysel. Neznamená to, že navigáciu úplne nevyužívam, ale počas ciest na koncerty sa bez nej často nezaobídeme…patrí k dnešnej dobe.

To buď rád, že ste nedostali aquaplaining, to by mohlo aj inak dopadnúť…

To sa stalo mojej žene pri Seredi, keď viezla dievčenskú kapelu z koncertu v našom aute a ja som išiel za ňou vo firemnom aute. Naraz pred mojimi očami dostala aquaplaning na vode a zapichla to s autom aj dievčatami do jarku. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Celkom komický bol futrál s gitarou, ktorý plával v kufri auta v vode..Našťastie gitara to prežila bez ujmy. Prišiel nám pomôcť taký týpek so žeriavom, a auto sa podarilo vytiahnut  na cestu. Odtiahli sme ho domov, resp. do servisu, kde ho opravili. Ešte si pamätám, ako sme na druhý deň otvorili kapotu, smrdelo to ako vypustené akvárium…mušky, chorbáky. Bolo treba komplet vnútro auta, sedadlá, plasty, tak sme ho pár dní sušili, kým išlo išlo do servisu.  

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť