Hybrid – príjemná jazda na dlhé trate, ktoré mám rád...

23.05.2020 12:00

Herec a moderátor Michal Ďuriš o práci v televízii, divadle, o zažitkoch zo svojich ciest, parkovacích službách a testovaní hybridnej Hondy CR-V

Niekoľko rokov si bol tvárou najsledovanejšej súkromnej televízie Markíza vo vedomostnej súťaži Pokušenie. Ako dlho si ju moderoval?

Začal som v roku 1996 a trvalo to 7 rokov. Odišiel som kvôli tomu na voľnú nohu a vydržal som na nej až do roku 2011, kedy som nastúpil do zvolenského divadla ako kmeňový herec, kde som doteraz. Dochádzam autom z Banskej Bystrice cca. 20 km a naozaj mi to nerobí problém. Autom jazdím denne, pretože moja práca nie je príliš kompatibilná s MHD. Ale zaberie mi to menej času, ako keď niekto v BA cestuje z Dúbravky do Ružinova.

Aj keď sa už situácia v tejto dobe korony pomaličky uvoľňuje, tak pre hercov je to stále zapeklitá situácia, keď nemôžu hrať. Ako to vidíš?

V čase keď vyjde tento článok už hrať môžeme...ale nemôžeme. Verím, že to krízový štáb myslel dobre a chcel nám pomôcť, ale bezpečnostné podmienky sú nastavené tak, že do úvahy prichádza hrať asi iba na ulici. Našťastie sa to pomaly uvoľňuje, ale kedy sa dostaneme do normálu... netuším. Dúfam, že to bude do začiatku ďalšej divadelnej sezóny. Som rád, že už môžeme robiť aspoň dabingy, rozhlas a televíziu. Viem, že pre niektorých kolegov sú to hlavné zdroje príjmov a momentálne to nemajú ľahké. Ja som zamestnanec, dostávam plat, ale mnohí herci sú na voľnej nohe a tí túto istotu zárobku nemajú. Pri tom, to nie sú žiadni ´darmožráči´, ako sme si o sebe tu a tam mohli prečítať. Riadne platia dane a odvody, ako každý. No ich podnikanie je znemožnené zásahom štátu a preto je logické, že ten štát žiadajú o pomoc. Keby mohli herci hrať, tak si od štátu peniaze za nehranie nepýtajú.

Máš nejaký zážitok zo svojich ciest?
 

Na ostrove Brač sa mi roztrhlo spojkové lanko, takže sme sa museli pešo preplaviť do Splitu. Tam sme naďabili na taxikára, ktorý nám chcel pomôcť a dve hodiny sme spolu zháňali „saila kvačila“. Po neúspešných pokusoch v dvadsiatich predajniach sme napokon skončili u autorizovaného predajcu, kde ho síce tiež nemali, ale zistili, že v Šibeniku áno. Na druhý deň nám ho priviezol vodič kamiónu, ktorý mal cestu smerom k Splitu. A k tejto nadštandardnej starostlivosti mi dali ešte aj 10 percentnú zľavu.

Na aké auto sa tak ťažko zabudnúť nedá?

Mal som poľského fiata a kolegovia vyvaľovali oči, keď sme z malucha vytiahli syna v kočíku, kompletnú zabíjačku a zeleninu asi pre 10 ľudí. Pochopil som, prečo v ňom mohli Poliaci tak veľa prepašovať. Máloktorý colník by riskol, že to auto rozoberie, pretože rozoberanie nebol problém, ale dať ho dokopy, to by bolo na mašľu...

Precestoval si veľa krajín a čo ťa vyviedlo z miery?

Viac menej mám prejazdenú celú Európu a šoféroval som krátkodobo aj v Kanade. V Anglicku som sa viezol v double deckeri a bol to hrozný zážitok. Sedel som nad šoférom na tej vyhliadkovej terase a mal som sústavne šoférsky tik, že ideme po blbej strane. Dosť vystresovaný som vystúpil na letisku, kam ma odviezol taxík tiež po ľavej strane a bol som rád, že môžem chodiť po vlastných a hlavne vpravo. Dobré bolo, že na prechodoch majú napísané: Pozri sa vpravo! Rátajú s nami, pravostrannými európanmi. Nepochopil som však, že hoci aj po schodoch v metre sa chodí vľavo, na eskalátoroch sa jazdí vpravo. Neviem prečo. Vraj je to ich tradícia.

Mal si dopravnú nehodu z tvojej viny alebo niekoho iného?

Vo Zvolene som šiel do práce a hlavná cesta odbočovala doľava. Zľava po nej prichádzala Fabia, ktorú šoférovala čerstvá maturantka. Rodičia ju, asi za odmenu, pustili za volant. Lenže tesne pred križovatkou sa jej mamička rozhodla, že pôjdu ešte do obchodu a dievčina sa vybrala krížom cez križovatku. Ja som mal prednosť a bolo to také nečakané, že som síce zabrzdil, ale aj tak som ich škodovku otočil o 180°. Našťastie vertikálne. Otecko mi prišiel vynadať, či neviem, kde je hlavná cesta. Tak som povedal, že ja to viem, len či to vie aj on?! Šiel sa pozrieť a zistil to. Mňa to stálo chladič a ich celú zadnú nápravu. Z mojej viny som spôsobil iba jednu nehodu bez vážnych následkov, ale dotyčný pán sa chystal na dovolenku a ja som mu rozflákal zadné svetlá, keď som sa dve sekundy obzrel. On nečakane zabrzdil a ja nie. Stalo sa to v roku 1986. Odvtedy už búrajú len do mňa.

Vidíš rozdiel v parkovacích službách v hlavnom meste a u vás vo Zvolene?

V Bratislave nemusím za parkovanie platiť vždy hodinu, pretože niekedy potrebujem zaparkovať na 20 minút. Tak zaplatím len 20 centov. To my nemáme. Buď hodinu alebo nič... aj na 5-minútovú záležitosť potrebuješ 50 centov až 1 euro.

Text, fotky a video: Alena Chorvátová

Späť