Individualita, byť iný...

02.06.2018 19:00

Charizmatická bývalá generálna riaditeľka Markízy Zuzana Ťapáková z iného uhla ako ju poznáme a to ako ženu za volantom. Zaujmú vás zážitky z ciest i testovania „extra modelu“ BMW X2, pretože typickú individualitu majú spoločnú a tým budú vždy pútať pohľady okoloidúcich...

Veľmi rada by som od vás vedela akou cestou ste išli a dostali sa až na post generálnej riaditeľky Markízy a či nie je tajomstvo čo teraz robíte?

Som pomerne konzervatívna, a tak moja cesta životom bola a je priama a jednoznačná. Riadim sa aj tým, čo vravieval môj starký, že “šuster sa má držať svojho kopyta”. Na VŠMU som vyštudovala filmovú a divadelnú vedu, a potom som tam ostala prednášať dejiny divadla, Nasledovalo pôsobenie v Slovenskom rozhlase. Po revolúcii, keď sa otvorili nové možnosti, som odišla do reklamnej branže, kde som pôsobila v 2 najsilnejších medzinárodných agentúrach na Slovensku (GGK, Mark BBDO) zhruba 10 rokov. Potom prišlo oslovenie na prácu v televízii Markíza, ktorá vtedy ešte nevysielala, čo bolo veľké riziko, ale aj výzva. V markíze som pôsobila 18 rokov, nastupovala som ako marketingová riaditeľka a tri a pol roka som tam bola generálna riaditeľka. Na ten čas budem vždy s nostalgiou spomínať. Momentálne robím konzultanta pre mediálnu oblasť, takže zúročujem skúsenosti, ktoré som nadobudla v rámci svojej profesie a rozbieham jeden veľmi zaujímavý projekt so sociálnym zameraním.

Veľmi pekne ste nám to vysvetlili a možno nebude teraz také zložité sa opýtať, či ste mali nárok ako generálna riaditeľka na svojho šoféra alebo ste to veľmi nevyužívali?

Po bývalom riaditeľovi Václavovi Mikovi som zdedila Mercedes S, ktorý bol nakonfigurovaný podľa jeho predstáv, čiže maximalisticky. K pozícii generálneho riaditeľa patril aj šofér, ktorého som využívala len na pracovné stretnutia a na cesty do sesterskej NOVY (Praha). V aute bol televízor, chladnička a na tú dobu to bola topka! Dokonca som vtedy s týmto Mercedesom urobila dojem aj na Rytmusa, ktorého som išla prehovárať, aby nastúpil ako porotca do Superstar. V tom čase mal povesť tvrďasa a priznám sa, neboli mi veľmi sympatické jeho divoké “rapovačky”, ale musím povedať, že po 2hodinovom rozhovore si ma doslova omotal okolo prsta. Skvelý človek s dobrými očami. 2x bol aj v Modrom z neba, kde aj svojimi vlastnými prostriedkami veľmi pomohol. Klobúk dolu!

Tak to ste mali firemné autá len Mercedesy alebo aj iné prémiové značky?

Začínala som ako marketingová riaditeľka a vtedy som dostala BMW X3 v zlatej metalíze. Skoro celý manažment mal túto značku, pretože to bola veľká bártrová zmluva. No a ja som bola tým SUV-čkom uveličená a hrdá, že som sa na takom aute mohla voziť. Samozrejme, že som ho kolegom na marketingu požičiavala, keď bolo treba. Ale ako prvé auto v Markíze som vyfasovala chutný malý Opel Corsa mentolovej farby, o ktorý som sa delila s riaditeľom reklamy. To boli začiatky.

No a čo vaša orientácia v meste? Viete sa orientovať napríklad v Petržalke, či iných sídliskách bez navigácie?

Som orientačný “talent”, takže bez navigácie mám problém trafiť kamkoľvek. Napríklad raz som v Petržalke blúdila vyše hodiny. Mala som vtedy BMW X3 bez navigácie a viezla som dvoch Američanov zo CMI na večeru do Csardy Kormorán. Oni sa tešili, že idú práve so mnou, ale keď sme už blúdili asi hodinku – medzitým sa aj zotmelo – už takí radi neboli. V istom momente mi jeden z nich povedal, že pred 20 minútami sme boli na tom istom mieste. Na akciu sme prišli už po príhovore, ale dobre vysmiati. Naspäť sa už pobrali iným autom. Ktovie prečo?!

Predsa mi len nedá sa opýtať, či ste nezačínali jazdiť na škodovke ako všetci vodiči socialistickej éry, kedy značka Škoda bola naj. Máte aj vy tú skúsenosť?

Keď som nastúpila som ako asistentka do reklamnej agentúry prišiel za mnou môj šéf, položil na stôl kľúče od Škodovky a povedal, že keď do 2 týždňov nebudem šoférovať, auto mi vezme. Chodila som okolo neho týždeň, až raz mi kolegyňa povedala, či neskúsime urobiť kolečko. Začala som trénovať som od domu na Kolibu a zasa naspäť domov a postupne som začala jazdiť. Raz v zime, keď som sa vybrala na Kolibu do práce, tak som zastala v kopci na ľade a nevedela sa pohnúť. Kolesá sa pretáčali, ale auto sa nehýbalo ani doprava, ani doľava. Prišli ku mne dvaja vrátnici a pýtali sa, čo sa deje. A ja, že nejde mi auto, lebo sa mi zlomila geometria! Určite san na mne ohromne zabavili.

Nejaký čas ste žili v Španielsku, ale asi je lepšie sa preorientovať na štýl „maňána“ alebo ten náš je vám bližší?

Mne sa ich štýl páčil. Temperament, divočina, nedodržiavanie predpisov, zrazu sa niekto vysunie, zasunie a je to náročné, lebo neviete, čo sa stane a musíte sa naučiť predvídať. Na druhej strane sú oveľa ohľaduplnejší, zasmejú sa a nie sú agresívni. Je to určite aj slnkom, ktoré im dáva pozitívnu energiu a podľa mňa robí ľudí aj lepšími a menej vystresovanejšími. Mala som tam požičané auto, motorku aj bicykel, ale asi predsa sa najlepšie cítim za volantom.

Nervozita, hystéria na cestách a vodiči lepiaci sa na vás. Ako to hodnotíte?

Tak, že prídu o tri minúty skôr ako ja tam, kde majú namierené. Nemám rada hysterických šoférov, ktorí vytrubujú a vedia byť aj hrubí.

Ako vidíte vašimi očami dopravu v Bratislave, ktorá pomaly kolabuje...snažili ste sa v reportážach v Markíze na to poukázať, že s tým treba niečo robiť?

Samozrejme a veľakrát. Veď sa tým zaoberá magistrát, mesto, poslanci, nejde mi do hlavy, prečo už nebolo možné vypracovať lepší system v rámci parkovania, mestskej dopravy a regulácie dopravy. Neverím, že keď sa to dá urobiť vo veľkých metropolách, tak sa to u nás nedokážeme. Akoby sme sa báli nových a odvážnejších vecí a akoby kompetentným chýbal ťah na bránu!

Veľmi zaujímavá téma je aj o súkromných odťahovkách, ktorým idú pokuty do vrecka a nie do štátneho rozpočtu, z ktorého by sa mali potom viac opravovať cesty a konečne doriešiť diaľnicu do Košíc....no nie?

Problém parkovania už podľa mňa trvá dobrých 20 rokov a je stale pálčivejší. Odťahy sme sa snažili riešiť aj v Markíze vo viacerých reportážach a vnímam to tak, že ak dostaneš pokutu, kde sa nemá parkovať, tak to je ok. Jasné, že aj mne sa to stalo. Zaplatila som pokutu, ktorá išla štátu, čo je ok. Ale platiť súkromným odťahovkám, ktoré si vypýtajú 95 eur za odťah a stale expandujú, to je neprípustné, pretože tieto peniaze idú do vrecka súkromníkom. Veľakrát tak odťahujú aj autá, ktoré nikomu nezavadzajú. To ma vie ozaj rozčúliť a neviem to pochopiť, že s tým doteraz mesto nedokázalo nič urobiť.

Nedá mi, aby som sa neopýtala na ženy vodičky, ktoré podľa štatistík nespôsobujú toľko nehôd ako muži a aj tak sme v nemilosti a dávajú nás na pranier...

Šikovné a schopné ženy obdivujem vo všetkých oblastiach, a trocha ma mrzí, že v našej spoločnosti ešte stále nemajú také postavenie ako muži, najmä vo vedúcich pozíciach. A to nie som ani feministka ani príliš emancipovaná. A rovnako to je aj so šoférovaním.

Nové BMW X2 25d xDrive v príplatkovej verzii M Sport v netradičnej modrej farbe s krikľavo oranžovým interiérom upúta snáď každého, ale čo vy?! Zaujal Vás tento model na prvý pohľad?

Určite tá výrazná farebnosť musí upútať každého, aj keď sa to nemusí každému páčiť, Dizajnovo a líniami je to pekné, moderné a športovo vyzerajúce menšie SUV-čko, niečo podobné ako som jazdila v Markíze na väčšom bratovi BMW X3. X2-ka je praktické auto do mesta, na parkovanie, na diaľnicu či do terénu, kde si za pomoci xDrive si poradí jedna radosť. V interiéri som sa cítila príjemne vďaka oranžovej farbe a perfektným koženým sedadlám. Sú anatomické, pohodlné, veď ako inak, keď sedím v prémiovom aute. Jednoduchá, ale efektná palubná doska, prehľadný systém tlačidiel – to všetko vzbudzuje dobrý pocit. Navigácia, kamera, senzory, vyhrievanie sedadiel, volantu a množstvo asistenčných systémov či dobré riadenie auta mi dávalo pocit bezpečnosti, ktorý je na prvom mieste. Dvojlitrový diesel bol tichý a v interiéri vyššiu rýchlosť nebolo cítiť. Výborný odpich, dynamické jazdné vlastnosti, dobrá stabilita v zákrutách a v športovom režime mi to chutilo najviac. Rozhodne by som ho doporučila skôr ženám, najmä v tejto farebnej kombinácii.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť