Koučing na kolesách

15.12.2018 08:56

Životná a vzťahová koučka Janette Šimková o koučingu, prvých jazdných skúsenostiach, zážitkoch za volantom, prečo rada chodí vlakom do Prahy a ako sa jej páčilo testovanie novej Mazdy CX-5

Ste priekopníčkou life koučingu na Slovensku a mňa by zaujímalo, s akými problémami k vám ľudia chodia? Ako im dokážete pomôcť alebo sa to v mnohých prípadoch nedá?

Veľa ľudí je v živote nespokojných – trápia sa pre rodinné a partnerské vzťahy, pracovné povinnosti, pre svoje telo, minulosť, chyby a pod. Chcú podniknúť zmeny, ale často sa v procese rozhodovania „zaseknú“. Na zmenu potrebujeme totiž neraz viac než chcenie, potrebujeme aj schopnosti. Očakávame od seba, že nás pevná vôľa podrží a kladieme na seba najrôznejšie požiadavky. Avšak to, čo nás vždy najväčšmi ohrozí je úzkosť z toho, či si veríme, že “to celé” zvládneme. Ak sa dostaneme do nerozhodnosti, túžba po zmene môže byť akokoľvek silná, zabrzdia ju obavy, neistota a stres z jej urobenia. Vieme, čo nechceme, ale neraz nemáme jasno v tom, ako ísť v ústrety tomu, čo skutočne chceme my samy, nie všetci okolo nás. V zaseknutí, či si máme trúfnuť a v premýšľaní čo ak…, narastá frustrácia a pocit bezmocnosti. To má za následok, že prešľapujeme na mieste a nemáme dosť síl a odvahy konať.

Vtedy sa snažíte tým ľuďom pomáhať?

Ak sprevádzam ľudí zmenou, tak im pomáham dôkladne skúmať ich vnútornú motiváciu. Vďaka tomu sa dá konštruktívne púšťať do konkrétnych krokov. Len s vedomím toho, kde práve som, sa viem dostať tam, kde chcem byť. Tá výsledná rozhodovacia súvaha potrebuje mať vymyslenú stratégiu, ktorú pomáham klientovi zostaviť. Je v nej konkrétne opísané, ako bude postupovať a čo bude na tej svojej ceste potrebovať, aby veci dotiahol do úspešného konca.

Na vašej webovej stránke je napísané, že sa pri sprevádzaní ľudí sebarozvojom riadite krédom Galilea:„Nemôžete ľudí nič naučiť. Môžete im iba pomôcť objavovať všetko v nich samotných.“ Ako sa dá priblížiť krédo vo vašej praxi?

Dary, ktoré sme dostali, máme rozvíjať. Ak nám spôsob, akým to robíme, prináša uspokojenie, tak je ten správny a bude sa nám to v živote vracať v dobrom. Ak sa pristihneme pri tom, že sa veľmi snažíme, ale ľudia na to nereflektujú, tak nie sme na ideálnej ceste. Vtedy je dobré kúsok sa vrátiť alebo si vybrať inú odbočku.

Ak ľudí pri tom sprevádzam, volám to dobrodružná výprava. Ja úprimne verím, že každý môže stvoriť lepšiu verziu svojho JA. Dokážeme to vtedy, keď sa oslobodíme od všetkých manipulačných presvedčení, ktoré sme o sebe nadobudli. Tí, ktorí nás formovali a smerovali, mali svoju predstavu, akými by sme mali byť. Napĺňať očakávania iných znamená, že nás to môže odkloniť od seba. Snažíme sa vyhovieť ostatným a nevyhovieme sebe. Oplatí sa venovať pozornosť sebe a svojim túžbam, v tej zvedavosti je veľa pozitívnej energie. Človek by mal byť tým, kým je a neriešiť, kým by mohol byť, ak... by bola splnená nejaká podmienka.

Ako vnímate dnešnú hektickú dobu vodičov, ktorí sú neohľaduplní a chýba akási tolerancia na našich cestách. Vedeli by ste vyriešiť, aby sa nám lepšie jazdilo a menej by sme nadávali?

Ak sme v strese a pod tlakom, vyhodnocujeme situácie krízovejšie, lebo hlava je zahltená a nemá odstup. V ideálnom prípade sa v aute stíšime a upokojíme. Položíme si otázku: „čo z toho, čo sa práve okolo mňa deje, môžem mať pod kontrolou?“ Zápchu a tých druhých nie. Viem kontrolovať to, ako situáciu vyhodnotím a čo môžem urobiť, aby som si ju ešte viac neznepríjemnila. Nemusím sa dať strhávať tým, keď je niekto agresívny a neohľaduplný. Je to jeho vizitka, hoci nás tým ohrozuje, ale vychovávať ho nevieme. Moja skúsenosť hovorí, že sa mi oplatí správať sa za volantom veľkoryso, a potom sa mi to vráti späť.

Vaše zážitky z autoškoly a prvé jazdné skúsenosti boli aké?

Sedela som za volantom prvýkrát až v autoškole, nemala som nijakú skúsenosť so šoférovaním a žiadne pokusy, takže po trenažéri som sadla do auta a čudovala sa, že všetko funguje úplne inak. Dostala som inštruktora, ktorý bol permanentne vystresovaný, čo som chápala. Mať ho však vedľa seba bývalo na začiatku náročné, než som si zvykla a nebrala jeho výbuchy osobne. V deň skúšky bol extrémne napätý a na križovatke, kde som síce mala zelenú, chodci tiež, ma poháňal, ale zachovala som si chladnú hlavu a povedala, že počkám na chodcov a potom vyrazím. Policajt to ocenil.

Mali ste nejakú nehodu, na ktorú nezabudnete?

Našťastie, za tie roky čo jazdím, som mala iba jednu nehodu. Stojac na križovatke do mňa vrazilo auto, ktoré nestihlo dobrzdiť, ale ako sa ukázalo, do neho vrazilo iné auto. Tá situácia bola nepríjemná hlavne preto, že vodič, ktorý vrazil do auta, ktoré vrazilo do mňa, ušiel. Vina zostala na dáme, ktorá bola nesmierne vystresovaná a šokovaná z takého prístupu. Bola mi vďačná, že som jej to pomohla v kľude vyriešiť a prekvapená, že som vôbec nekričala a nerobila paniku.

Máte veľa najazdených kilometrov u nás i v zahraničí? V ktorej krajine sa vám dobre jazdilo a akí boli vodiči...kde sa vám naopak nepáčilo?

Kvôli práci jazdím veľa, ale do Prahy chodím radšej vlakom, lebo cesta autom tam je nevyspytateľná a neraz nesmierne stresujúca. Často jazdíme na Moravu za oddychom a mám rada scenériu Pálavy – tam si jazdu vychutnávam tak, aby som sa mohla kochať aj vinicami. Vnímam rozdiel medzi jazdením u nás a v Rakúsku, kde sú vodiči ohľaduplnejší a rešpektujúcejší. Na nemeckých diaľniciach ma láka to, že by som si rada vyskúšala, ako sa jazdí rýchlosťou, ktorou u nás nemôžeme.

Čo sa vám prihodilo počas ciest?

Musím sa priznať, že si nedokážem vymeniť rezervu a keď ma k tomu môj muž pobádal, nech sa to naučím, tak som mu povedala, že nejaký džentlmen sa nájde a zachráni ma. Bol skeptický a vravel, že na to by sa nespoliehal, že to potom bude chcieť asistenčné služby. Ja som sa zase spoliehala, že defekt nedostanem. Pravdaže som dostala, a nebezpečný. Na diaľnici mi niečo vletelo do kolesa a preťalo mi to úplne gumu. Bola som vďačná, že som v bezpečí zastala na krajnici. Zápasila som s výstražným trojuholníkom, keď zastavilo okoloidúce auto a galantný muž sa spýtal, či potrebujem pomôcť. Ponáhľal sa na stretnutie, ale pustil sa do výmeny. Som vďačná Tomášovi Czetovi z Bratislavy za dôkaz toho, že gentlemani nevymreli.

Ako sa vám ako koučke testovala nová Mazda CX-5 2.2 Skyactiv D AWD A/T Revolution Top v novom dizajnovom štýle, ktorý v mazde volajú duša pohybu - "Kodo" ?

Musím povedať, že ma toto moderné SUV nadchlo. Krásne línie auta v bielej farbe vynikali, nevadila mi ani masívnosť auta, lebo vo vnútri som sa cítila bezpečne. Interiér je vkusný, funkčný, s prehľadným displejom, ktorý sa výborne ovládal. Všetko sa dalo ovládať intuitívne a rýchlo som sa s komfortom CX-5ťky zžila. Sedelo sa pohodlne a najviac ma prekvapil veľkorysý priestor tohto SUVečka. Výbava auta bola naozaj bohatá, či už automatická klimatizácia, diodové svetlá, vyhrievaný volant, sedadlá, tempomat, parkovacie senzory a systém sledovánia mŕtvho uhla, ktorý je takisto veľakrát potrebný. Naftový dvojliter bol dynamický a vedel zrýchliť vždy, keď som to potrebovala a napriek tomu bol veľmi tichý a vo vnútri ho nebolo ani počuť. 6-stupňová automatická prevodovka presne preraďovala a necítili sme žiadne jamy, hrboly v zákrutách, ale mala som istotu, že sa nebudem nakláňať. Mazda CX-5 ma bavila a viem si predstaviť, že by mi bola dobrou spoločníčkou.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť