Mladícky duch

11.02.2017 09:07

Hudobník , spevák a foodbloger Robo Papp testoval model Renault Clio Grandtour za sychravého počasia a jeho dojmy i motoristické zážitky si prečítate v našom rozhovore

Robo, máte dosť veľa koncertov, ale zatiaľ vám už dlhšie nič nevyšlo, za to singel Intimita je na svete...Ako je to s vami a Bystríkom, s ktorým ste koncertovali niekoľko rokov...

Je to romantický singel, môžete si ho vypočuť...

Album mi už dlho nevyšiel a ani ho zatiaľ neplánujem vydať, pretože si nemyslím, že je to až taká nutnosť. Dôležité sú  single a koncerty, ktorých mám našťastie dosť. Videoklipy tiež robím, naposledy mi vyšiel s piesňou Čo bude potom. S Bystríkom sme naozaj hrali 8 rokov, čo je dosť, ale nastal čas, keď každý ide svojou cestou, no kamaráti sme zostali, aj teraz po rozhovore sa máme stretnúť na kávičke.

Máte na speváka špecifické hobby a to je kulinárstvo! Dokonca vám vyšla s umelcami knižka...ešte niečo zaujímavé nám prezradíte?

Knihu Z hrnca do rozprávky som robil s Lenkou Šóošovou a Barborou Rakovskou. Je to unikátna kniha z rozprávkami a receptami. Z kulinárského prostredia mi  momentálne vyšla kuchárska kniha so šefkuchárom Michalom Škorcom, ktorá sa síce nedá kúpiť, len ju dostanete za body v dm  drogériach. No a mám blog, ktorý sa volá Každý môže variť- recepty a recenzie kazdymozevarit.com/tag/robo-papp/

Spomínali ste množstvo koncertov a k tomu patrí množstvo ciest a dlhého šoférovania. Ako začala táto kapitola vášho života?

Mal som 12 rokov, keď som u nás v Šali začal jazdiť na Fiate 500, čo bolo moje prvé auto, ktoré som šoféroval. Potom som si kúpil upravenú Škodu 1000 z roku 1968, mal som v nej motor z Favorita, aj v časopisoch bola nafotená. Vzbudzovala pozornosť na cestách, také retro...

Vzbudila pozornosť aj našich policajtov?

Nespĺňala všetky náležitosti, aby sa s ňou dalo jazdiť, ale ja som to už v takom stave kúpil. A policajti v Galante chceli, aby som otvoril kapotu a ukázal im motor. Zbadali, čo som povedal a mal som šťastie, že boli fanúšikovia takých áut, tak som urobil zopár kolečiek, aby počuli zvuk a pustili ma. Všeobecne sa s policajtami nehádam, zaplatím, ospravedlním sa a idem. Niekedy sa stane, že pýtajú CD, ale až až keď zaplatím pokutu.

Veľa cestujete, vidíte rozdiel medzi našimi a zahraničnými policajtami?

Stalo sa mi pred pár rokmi, že som koncertoval s Darou Rolins na Staromestskom námestí a vošiel som s autom na pešiu zónu, zastavili ma mestskí policajti a upozornili ma bez pokuty, že tam sa nesmiem ísť. No, vedeli o čo ide, tak ma odprevadili až k pódiu a Dara meškala, lebo musela niekde parkovať... a ja som bol pri pódiu. Sa smiala, že ona by si to nedovolila, čo ja. Musím povedať, že v Čechách som neplatil pokutu, len ma upozornili, ak som urobil nejaký priestupok. U nás na Slovensku takú skúsenosť nemám a mám pocit, že sa snažia skôr nájsť, za čo by mi dali pokutu. My už na Slovensku máme vyššie pokuty ako v Rakúsku...

Veľa vodičov má hlavu v smútku, keď im ukradnú auto, hlavne tie nemecké značky. Je to aj váš prípad alebo máte v tomto šťastie?

Dávnejšie som si kúpil VW Passat na leasing a dokonca sme bývali pri policajnom prezídiu na Račianskom Mýte. A keď mi ho ukradli, tak mi ešte policajti vynadali, že aké auto som si kúpil a mal som si kúpiť radšej kórejské auto. Nemal som auto ani peniaze, takže to bol veľmi smutný príbeh. Neskôr som si kúpil Opel Vectra, ktorú som mal asi dva dni a do protismeru mi vošiel chalan, ktorý mal dva týždne vodičák. Zošrotoval ma na šrot, ale mne ani mojej manželke sa nič nestalo. Som videl oproti, že ide auto bez vodiča, on sa akurát zohol a niečo hľadal na zemi. Už sa potom nedalo nič robiť. Aj to je život.

To bola nepozornosť mladého vodiča, ale čo agresívni vodiči, ktorí nie sú trpezliví a nevedia sa zipsovať. V Bratislave sa s ňou dennodenne nestretávate?

Agresivita našich vodičov nepozná medze. Žiadne zipsovanie a ďaľší mladý chalan do mňa ťukol, lebo sa tlačil a nikoho pred seba nepustil. Sledoval som ho v späťáku a čakal som, kedy buchne a buchol, ale do mojej Škody Yeti.  To ma naštvalo, mal som aj dcéru v aute, tak som naňho nakričal. Ospravedlnil sa, našťastie som nemal nič vážne iba trafil do ŠPZ-tky, ale nevolali sme policajtov.

Čo je podľa vás na bratislavských cestách jedinečné?

Je špecifickým mestom, kde je najviac SUV –čiek na celom svete na počet obyvateľov. Naše vodičky musia mať to najväčšie sedemmiestne SUV-čka a keby bolo 20 miestne, tak by bolo ešte lepšie. Potom nevedia s tým autom parkovať a stoja cez dve až tri parkovacie miesta! Je normálne, že v cudzine si bohatí ľudia kupujú lacné autá na parkovanie do mesta, u nás mám pocit, že je to hanba a musí to byť veľké auto, aby všetci videli, že na to mám a to je tá naša slovenská nátura.

Bojíte sa motoriek, skútrov a všetkého čo má menej ako štyri kolesá?

Motoriek sa bojím, ale skúter som jazdil. Spomínam si, že ako 15-ročný som bol na školskom výlete v Taliansku a požičali sme si prvýkrát skúter. Dal som im občiansky, lebo vodičák som nemal. Dostal som sa na križovatku a vraj som sa ocitol na pešej zóne, tak mi to vysvetľovala milá  policajtka v angličtine, že čo som urobil a ako sa odtiaľ dostanem preč.

Tak teraz niečo, čo má štyri kolesá a je novinkou na trhu. Hovoríme o štvorvalci Renault Clio Grandtour 1,5 DCi. Ako sa vám pozdávalo?

Mne sa posledné dva roky veľmi páči dizajn nových renaultov a to platí aj pre toto kombi, za ktorým by som sa na ulici určite otočil. Pekná bordová farba svedčí novšie upraveným predným i zadným svetlám a zliatinové kolesá dodávali šmrnc celému autu. Po dlhšom čase som si sadol do praktického kombíka a bol som prekvapený kvalitnými materiálmi na pohľad i na pohmat aj farebným zladením s exteriérovou farbou. Volant bol dobre tvarovaný do ruky a palubovka bola jednoduchá, ale praktická s dotykovou obrazovkou, kde sme videli cúvaciu kameru a prvky výbavy ako je automatické parkovanie, ale aj asistent rozjazdu do kopca, čo je absolutna vychytávka a malo by byť v každom aute. Prekvapili ma BOSE reproduktory, ktoré sú kvalitné a zvuk autorádia bol dobrý. Ostatné ako navigácia, palubný počítač, tempomat, to je u mňa základ. Polokožené sedadlá boli tvrdšie ale pohodlné a s bočným vedením fantastické, lebo francúzi sú známi svojimi skôr mäkkými sedákmi. V pohode by som dal do kufra dve gitary, ktoré nosím, ale viac sa mi páčilo, keď som sklopil zadné sedadlá a vznikla rovná hrana s obrovským priestorom, ktorého bolo naozaj všade a hoci som nižšieho vzrastu, tak vysokí pasažieri tu majú nad hlavou miesta habadej...

Ľahká manévrovateľnosť a tvrdší podvozok veľmi dobre reagoval s vozovkou. Jednapäťka ťahala výborne a ticho na to, že to bol diesel. V spojení so šesťstupňovým rmanuálom radila veľmi presne. Páčil sa mi idikátor štýlu jazdy a v režime eco bolo vyhodnotené ako úsporné kombi.Clio v kombi verzii je určite praktické skôr vhodné pre potreby mladej rodiny a pri tom imidžové v dobrej výbave s mladíckym duchom.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť