Malá pevnosť

29.09.2018 08:51

Herec Števo Martinovič o svojej hereckej práci, vtipných zážitkoch na javisku a zaujímavých postrehoch na jeho cestách doma i v zahraničí...

Kedy prišiel ten zlom, že vás diváci začali viac vnímať a sledovať vaše herecké kroky?

Určite to bola televízna tvorba na základe čoho ma začali diváci viac identifikovať. Bol to Svet podľa Evelyn...neskôr Kredenc a s teraz od septembra ma môžu vidieť v seriáli Som Mama v televízii JOJ. Námet je podľa knihy Kristíny Farkašovej , momentálne nakrúcame druhú sériu. Stále hrám v Túlavom divadle a v divadle La Komika, kde hráme súčasné komédie, naposledy sme mali premiéru TOP SECRET - je to taká rozprávka pre dospelých s pesničkami. Čaká ma nové predstavenie s Oľgou Belešovou a Romanom Pomajbom, ktoré sa bude hrať v Divadle V podpalubí, ale viac vám ešte neprezradím. K tomu sem tam robím dabing a veľa iných zaujímavých projektov.

Počula som, že dabovanie erotiky je zábavné a nie je to také náročné akoby sa zdalo...mávate aj vtipné scény v dabingu či na javisku?

Erotické dabovanie nie je také náročné ako vojnové bitky! Jasné, že si pri erotických scénach bozkávame ruku a vydávame rôzne zvuky, ale herec musí zvládnuť všetko či už v dabingu alebo na javisku. Občas bývajú vtipné historky ako sa naposledy zadarilo herečke Karin Haydu v La Komike. Mala mi v dialógu povedať: „Martina je obyčajná sviňa, ktorá je prezlečená za kamarátku“ a miesto toho povedala: „Martina je obyčajná sviňa prezlečená za karimatku“ alebo: „Martina je obyčajná kamarátka prezlečená za sviňu.“ To už sme nevedeli potom ďalej pokračovať a nasledoval päťminútový smiech až kým sme neupokojili.

To je milé...sme magazín pre ženy motoristky a naše čitateľky by určite zaujímalo, aké bolo vaše prvé auto? Rád naňho spomínate?

Veľmi rád spomínam na moje prvé auto - maličká Toyota Yaris. Nikdy som nemal žiadne ujmy pri parkovaní, aj keď som niekedy nevidel, tak som vždy vedel zaparkovať. Potom som mal z Túlavého divadla požičaný starý pick-up Seat Inca, s ktorým som sa musel učiť pozdĺžne parkovať, niekedy mi to trvalo aj pól hodinu, ale nič sa nedalo robiť, museli mať všetci so mnou trpezlivosť. Nakoniec som sa tak zžil s tým autom, že už mi nič nerobilo problém a prešiel som na väčšie SUV - Kiu Sportage, ktorú mám doteraz. Dáva mi väčší pocit bezpečia a lepšie sedí na ceste.

Prvé nehody a iné nepríjemnosti počas naberania jazdných skúseností za volantom zažíva každý vodič. Aké to bolo u vás?

Bol január a poľadovica na ceste, keď som viezol kolegov z predstavenia. Boli sme práve na diaľnici medzi Bytčou a Považskou Bystricou, keď som dostal šmyk. Ako som prechádzal z pruhu do pruhu, zrazu som sa ocitol v zvodidlách. Yariska bola na totálku, ale našťastie sa nikomu nič nestalo. Bol to taký moment, že človek prehodnotí svoj život. Možno aj preto inklinujem k väčším autám, pretože netreba podceňovať šoférovanie ani výber auta.

Ste častý platič pokút?

Mám také obdobie, že keď dostanem prvú pokutu, tak do dvoch týždňov dostanem druhú a potom sa modlím, aby som nedostal tretiu. Našťastie dva roky nebola žiadna pokuta. Naposledy bola za rýchlosť. Skoro o tridsať som prekročil v obci. S policajtmi nemám zatiaľ zlé skúsenosti.

Ako to prebieha, keď vás zastavia?

Podebatíme, zavtipkujeme, ale pokutu mi neodpustia. Podobnú skúsenosť mám aj s mestskými policajtmi, keď ma pokutujú za zlé parkovanie. Naposledy mi bolo ľúto jedného pána, ktorý mal imobilnú manželku a ponáhľali sa do nemocnice. Nemal kde zaparkovať, tak to dal tam ako ja a mestskí policajti boli nekompromisní. Myslím si, že to nebolo správne, mohlo sa to doriešiť dohovorom, aby sa to druhýkrát nezopakovalo. Nie všetko čo sa týka dopravy je tu doriešené a hlavne parkovanie blízko nemocníc. Ľudskosť by mala v takýchto prípadoch zvíťaziť, ale...

Mne sa stalo, že mi prišla pokuta za rýchlosť z Mallorcy. Nafotili ma a poslali mi poštou pokutu. Dúfam, že vás taká zahraničná pokuta ešte nepostihla?!

Aj ja som dostal pokutu z Andalúzie za rýchlosť v sume 125 eur! Prekročil som rýchlosť iba o 14km a tiež mi ju poslali do dvoch týždňov! Tento rok som bol aj na Mallorce a pochopil som, že vodiči tam neriešia autá tak ako u nás. Parkujú tak natesno, že je im jedno či sa dotýkajú iného autá alebo nie. Potom sú obití z každej strany a v hlavnom meste parkujú pomaly na stromoch, to bolo také negatívum. Mal som vtipno - nebezpečnú skúsenosť, keď sme išli k pláži, tak všade naokolo boli malé uličky smerom k moru.. až som myslel, že padnem z útesu. Ako by to bola jednosmerka, ale bola to obojsmerka. Normálne som to vycúvaval asi kilometer, kde som sa mohol uhnúť. Opakovalo sa to niekoľkokrát. Nakoniec sme sa tam ani neokúpali a jediná pointa bola, že som si precvičil cúvanie, s tým už ozaj nemám problém...

Števko, všimli ste si, že na našich cestách je málo ústretovosti, trpezlivosti a ohľaduplnosti?

Všeobecne nemám rád sebectvo, mne osobne je jedno či niekto ide tridsiatkou alebo oveľa viac, pokiaľ ma neobmedzuje. Pokutoval by som pomalých vodičov, ktorí idú dvadsiatkou, to ma vytáča, ale aj arogancia mnohých vodičov. Dvakrát na mňa vyleteli ľudia z auta, že som sa musel zamknúť. Jeden pán vybehol nečakane z vedľajšej na hlavnú a musel som brzdiť. Mal som mamu v aute, tak som naňho zatrúbil. On opustil svoje auto a prišiel mi povedať, ci mi má jednu vraziť a pritom on bol na vine. Bolo to nepríjemné.

Boli tak únavné cesty v zahraničí, že ste si povedali, že nabudúce radšej lietadlom?

V januári tohto roku som bol v Kolumbii s Evelyn a kamarátmi. Cez Andy sa stavia diaľnica už neviem koľko rokov, dokonca existuje múzeum tej diaľnice. Č je už horšie ako u nás.... predávajú sa tam hocikde kusové cigarety, nie je tam školská dochádzka atď. A stalo sa nám, že sme sa ocitli v kolóne, išli sme cez serpentýny 300km cca.12 hodín! Na každom rohu pýtali mýto a hoci to nebolo až tak drahé, tak niektoré úseky cesty boli celkom v dobrom stave a iné boli katastrofické. Ak tam bola nejaká diera na ceste, tak oni ju zahádzali pieskom, postavili sa k nej s lopatou a poukázali na to, že oni upravili tú cestu a vyberali za to peniaze. Mali sme šoféra, ale to nám situáciu neuľahčovalo, bola to útrpná jazda a naspäť sme sa rozhodli radšej letieť lietadlom.

Pripojili ste sa vtipne k ochrane životného prostredia ku kampani neziskovej organizácie Eltma. Čo by ste nám o tom bližšie povedali?

Nie je pneumatika ako pneumatika. Svojej by som sa nezbavil za nič na svete, ale túto ojazdenú prevezme odo mňa zadarmo môj pneuservis. A presne o tom je osvetová kampaň neziskovej organizácie ELTMA - zvyšovať povedomie o zbere a spracovaní pneumatík. Prispieť k ochrane životného prostredia chcem aj ja - preto som sa pripojil k tejto kampani. @eltmask.

Seat Alhambra 1,4 TSI patrí medzi priestranné MPV . Zapôsobil na vás tento benzínový štvorvalec?

Aké je to prepojené, že tento rok som cestoval a navštívil Alhambru, čo je opevnenie v španielskej Andalúzii. A netušil som, keď som bol v Granade, že o mesiac budem sedieť práve v tomto Seate Alhambra. Musím povedať, že toto auto, tej pevnosti nie je nič dlžné, takisto je to taká malá pevnosť v dobrom slova zmysle, že v ňom mám pocit bezpečia. Interiér bol priestranný, pohodlné sedenie, množstvo odkladacích priečinkov a naozaj som tu nenašiel nič, čo by ma vyslovene rušilo. Naopak v jednoduchosti je krása a to tu platí. Všetko na tomto modeli oceňujem a priznám sa, že nie som až taký autíčkár, že by som sa zbláznil zo silného motora a z množstva koní pod kapotou. Na to, že je to iba jednaštvorka na tak veľké auto, tak to má ozaj dobrý ťah motora. Po zapnutí turba to bolo veľmi mrštné a v spojitosti s automatom to plynule preraďovalo. Temperamentné ako španieli a prekvapilo ma, že sa do tejto pevnosti zmestia aj tri skladacie hrady. :) Z tohto hľadiska by som Alhambru odporučil rodinám. Aj na dovolenku sa zbalíte jedna radosť, rýchlo bezpečne a hlavne pohodlne sa dopravíte kam máte namierené.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť