Malý mestský žraločík

06.10.2018 16:20

Herečka Zuzana Kyzeková o divadle, dabingu, ale aj o jej cestách ženy za volantom. Čo rozhodlo, že si kúpila práve SUV - Suzuki Vitara a ako sa jej testoval nový mestský model od tejto značky Suzuki Ignis. Toto všetko a všeličo iné sa dočítate v našom rozhovore...

Vaša cesta do divadla bola jednoznačná alebo ste sa chceli venovať viac dabingu a byť na voľnej nohe?

Najprv som sa nevedela nájsť v ktorom divadle chcem hrať a v akom meste začať žiť. Prešla som bábkovým divadlom v Nitre, zvolenským a žilinským divadlom a zakotvila som v Bratislave. Dúfala som, že sa odrazím od dabingu, ten som robievala už aj v Banskej Bystrici počas školy. To sa mi aj podarilo. Potom mi ponúkol Jakub Nvota, s ktorým sme sa stretli v žilinskom divadle, že si ma zoberú do Túlavého divadla, kde je principálom. A tak mám dabing, Túlavé divadlo, milujem rozhlas, prácu na dokumentoch STV a aj kreslené rozprávky.

Hráte vo všetkých Schakespearovských predstaveniach v Túlavom divadle. ste pochodili nielen po Slovensku a Čechách. Bola nejaká zaujímavá ponuka zo zahraničia?

Ja nie, ale divadlo dostalo ponuku zo zahraničia ísť hrať Hamleta do Talianska po taliansky. Nikto z nás taliansky nevedel, texty sme sa naučili foneticky, mali sme aj lektora taliančiny a bol z toho nádherný pracovno-zábavný výlet po Toskánsku dva týždne a s veľkým úspechom. Takto sa my v lete túlame s Túlavým divadlom a v zime hrávame na lodi Adyho Hajdu. Najnovšie som dostala ponuku od Karola Vosátka divadla La Komika na čo sa veľmi teším.

Každý stredoškolák už od sedemnástich chce absolvovať autoškolu, ale vy ste si ju robili u vás na strednom Slovensku alebo až v Bratislave?

Autoškolu som si robila dosť neskoro pred 10 rokmi v autoškole na Exnárovej ulici. Bola som veľmi spokojná, pretože mali také iné praktiky ako v iných autoškolách. Ako jediní v Bratislave mali takú vežu s inštruktorom, ktorý mi priamo cez vysielačku hovoril do auta. Vy ste počuli jeho, on vás však nie. No a v aute som bola sama, lebo keď som urobila vodičák, tak som sa nebála jazdiť sama, keď som to už mala vyskúšané. Vtipné bolo, že som bola čerstvo prisťahovaná do Bratislavy a trasy som poznala podľa autobusových zástavok, ktorými som chodila. Ako vodič som takto hodnú chvíľu jazdila kým som sa odvážila jazdiť po iných trasách.

Super, nebáli ste sa potom po bratislavských cestách jazdiť? Na novom alebo jazdenom aute?

Po autoškole mi dal ocko náš starý 8-ročný Seat Ibiza, že na učenie bude dokonalý a nemusím sa báť, ak ho náhodouniekde ťuknem. Teraz sa už po Bratislave jazdiť nebojím, som taký pohodový šofér, opatrný, ale zase nie slimák. Na diaľnici rada pridávam plyn, nerada jazdím v noci a neznáme trasy, ale inak si šoférovanie užívam.

Po Seate Ibiza prišli ešte nejaké iné značky áut?

Kia Venga a momentálne už jazdím dva mesiace vyššie SUV - Suzuki Vitara. Je to väčšie auto s predným náhonom, v ktorom sa cítim bezpečnejšie, páči sa mi vyšší posed a najhlavnejšie bolo, že to malo na palubovke červené hodinky. Som zaťažená na detaily a to ma presvedčilo. Jednoducho babsky som si auto vyberala. Kamoši mi poradili motorizáciu a potom som sa do Vitary zamilovala na prvý pohľad. Je mi smutno, že už mi ho niekto trošku štrajchol, keď máte nové auto, tak to bolí.

Každému vodičovi sa stane, že neustriehne rýchlosť. Máte nejaký podobný priestupok alebo skôr pokutu za parkovanie?

Raz som platila za Stopku. Síce som zastavila, ale policajtom sa zdalo, že krátko. Neviem sa hádať, usmievať sa a zjednávať s policajtmi. Ak som urobila priestupok tak zaplatím a okrem jednej papuče na Antolskej pri dabingovom štúdiu, kde sa naozaj zle parkuje, tak to je z auto-prehreškov všetko.

Zvyknete nadávať, gestikulovať na agresívnych vodičov, ktorých je na cestách neúrekom?

Áno, v aute nadávam, uvoľní ma to. Nemám rada šoférov, ktorí si na drahých autách vybíjajú frustráciu trúbením a bezohľadnou jazdou proti pravidlám. A ešte ma vedia vytočiť chodci, keď im dávam na prechode prednosť a oni krokom slimáka telefonujú. Buď sa šuchcú cez prechod, ešte si v strede zaviaže šnúrku, pozrie na vodiča za sklom či ho náhodou nepozná atď. Tak to ma vie naozaj rozzúriť.

Najdlhšia vaša cesta do zahraničia s navigáciou alebo bez nej?

Najdlhšie som šoférovala do Chorvátska, dokonca celú cestu, lebo sa mi výborne išlo a nemala som chuť sa vymeniť. Užívala som si hudbu a skvelé diaľnice. A potom sa mi veľmi vtipne pokazila navigácia. Jej posledné slová boli o 200 metrov se držte vľavo, se držte vľavo a potom sa držte...toto mi popriala a vypla sa.

Zostávame pri vašej obľúbenej značke Suzuki a vyskúšali ste si nový model Ignis 1,2 GLX 2WD. Ako sa vám jazdilo v mestských uliciach?

Perfektne! Oblé autíčko ja môžem, hranaté tvary sa mi moc nepáčia. Pekné usmievavé predné svetlá pôsobili pozitívnym dojmom. Upútal ma vyšší posed podobný vo Vitare aj interiér bol podobný. Palubovka, veľký displej, pohodlné sedenie, výborný výhľad do všetkých strán. A v interiéri sme zase pri červenej farbe. Červené doplnky pekne kontrastovali s interiérom. Ešte aj mádlá boli v tej istej farbe...niečo podľa môjho gusta! Všetko sa to vkusne dopĺňalo a uvedomila som si, že táto značka ma zatiaľ v detailoch nesklamala. Hoci je to menšie auto, tak som sa cítila pohodlne a priestranne presne ako vo Vitare. Motor ťahal dobre, pri vyštartovaní z križovatky ma presvedčil, že do mesta je ideálny. Manuálne radenie mám rada, lebo auto musí cítiť, že ho ovládam. :) Suzuki Ignis je vhodný pre začiatočníčky za volantom, ale aj tie skúsené vodičky, ktoré majú občas problém s parkovaním a práve s Ignisom to vyhrali, pretože je to typické babské auto. Poteší každú vodičku, ktorá mu bude dôverovať. Inak sa mi páčil ďalší detail po bokoch auta, také malé plutvičky, ktoré mi pripomínali malého žraloka, ktorý vie hravo preplávať mestskými uličkami...

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť