Mám kladný vzťah k hybridom

21.09.2019 09:00

Šéfkuchár, podnikateľ Marcel Ihnačák o podnikaní, nových knihách, cestovaní, japonských autách a testovaní Mitsubishi Outlander....

Marcel, máš v prenájme reštauráciu a hotel Tanzberg v Mikulove...žiješ tam s rodinou a prezraď, čo všetko ešte popri podnikaní stíhaľ?

Žijem tu 6 rokov a v biznise podnikám 5 rokov. Reštauráciu aj hotel som prerobil a dnes to už perfektne funguje. Veľa ľudí ma pozná skrz jedného obchodného reťazca, kde už dlho spolupracujem. Vydal som 5 kníh, z toho dve vlastné a tri pre LIDL vo vysokých nákladoch 400 tisíc. Teraz robím na svojej tretej knihe, ale aj pre jedného známeho politika. Okrem toho robím kuchárske vystúpenia na rôznych gastro festivaloch. No a na Markíze už mám reláciu niekoľko rokov. Do konca roka mám ešte dosť veľa akcií a k tomu chystám otvoriť nový podnik v Ledniciach, už len čakám na schválenie priestoru, keďže sa jedná o mestský priestor, ktorý išiel cez konkurz a vyzerá to na dobrej ceste.

Čo pre teba znamená auto a bol si s ním niekde za hranicami Slovenska na dovolenke?

Auto pre mňa je ako člen rodiny, bez ktorého by sa mi ťažko žilo. Dávam si pozor, aby som neprišiel o vodičák. Neviem si predstaviť, aby ma niekto denne vozil 200 – 300 km. Samozrejme s rodinou chodíme autom na dovolenky väčšinou do Talianska a Francúzska. Tento rok sme boli v Janove a prešli sme to celé. No taliani sú asi zlí vodiči, lebo všetky autá majú obité a zničené. To platí aj o skútroch. V menších mestách sú dosť úzke cesty, tak tam sa škrabancom ťažko dá vyhnúť.

Mal si nejakú väčšiu nehodu, kde ti možno išlo aj o život?

Išiel som z Tatier a stalo sa mi na škodovke, že som otočil auto na strechu a ocitli sme sa v priekope. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Inú veľkú nehodu som mal ako 20-ročný, keď som išiel rýchlejšie ako som mal. Cesty boli na jar posypané štrkom a napriek tomu som dostal šmyk. Vyletel som z cesty cez chodník a urobil kotrmelec a možno aj dva. Otcove auto bolo totálne rozbité na šrot. Bol som aj zranený a mal som v ústach okolo 30 stehov, pretože som vyrazil hlavou čelné sklo. Nemal som pripnutý bezpečnostný pás, ale odvtedy sa pripútavam a vyžadujem to aj od ostatných , ktorí so mnou cestujú v aute. Veľmi dobré je, že v dnešných autách, ak sa nepripútate, tak vám to urobí taký hurhaj, že to radšej urobíte. Musel som najbližšie tri roky šetriť a kúpiť otcovu iné auto.Vybral som mu Ladu Nivu a bol veľmi spokojný, lebo často jazdí do terénu na chatu a môže aj zvážať drevo z lesa. Pre každého horára je to dobrá voľba.

Po autoškole asi prišli nejaké prvé pokuty alebo si natoľko známy, že aj policajti ti občas nejaký priestupok odpustili?

Už v šestnástich som začal sám jazdiť a v osemnástich som už mal autoškolu za sebou. Zastavujú ma skoro vždy za rýchlosť. Aj keď ma poznajú či už z telky alebo z letákov, tak samozrejme, že pokutám sa nevyhnem a platím. Niekedy mi odpustia a niekedy nie. Nezvyknem vyjednávať s policajtami a zaplatím, pretože nemám čas.

Žijete na Morave a pendlujete medzi Slovenskom a Čechami. Vidíte rozdiel v jazdení či je to podobné?

Narodil som sa v Československu a nevidím rozdiel v ničom. Za volantom sme v podstate rovnakí a ak vodiči robia blbosti, tak je to jedno či na Slovensku alebo v Čechách. Všeobecne nemám rád vybrzďovanie. Akurát nedávno sa mi to stalo v Čechách, že auto predbehlo autobus a zabrzdilo pred ním... to je fakt od veci. Nemusím tých, čo sústavne predbiehajú cez plnú čiaru a nedočkavých vodičov, keď za sekundu neodštartujem na zelenej... už trúbia. Tých chýb, ktoré vidím je dosť, ale nevyprovokujú ma až tak, aby som začal nadávať. Nikdy ma nenapadlo sa správať podobne ako oni.

Väčšie autá ako dodávky si si vyskúšal?

Prvýkrát som jazdil na dodávke Fiat Ducato, keď som sťahoval z Londýna do Bratislavy. Bolo to pravostranné riadenie, bál som sa toho, ale nakoniec mi to prišlo všetko prirodzené a neviem či je to kvôli tomu, že som ľavák alebo to dávalo väčší zmysel ako klasicky čo jazdíme v Európe. Možno som iný. Rešpekt som mal a dopadlo to veľmi dobre ako som išiel do centra Londýna, nič mi nerobilo problém.

Mal si v živote možnosť vyskúšať japonské autá?

Mal som aj japonské autá, ale mitsubishi som ešte nešoféroval. V budúcnosti nevylučujem auto tejto značky, lebo je naozaj spoľahlivé. Mám kladný vzťah k hybridom ako bol testovaný Outlander. Už len z pohľadu ekológie, ale aj nízkej spotreby. Možno aj kvôli smogu a nadmernosti exhalátov som odišiel z Bratislavy do maličkého Mikulova. Je tu oveľa menej áut ako vo veľkom meste.

Zažil si inú kultúru napríklad Áziu a nejaké zážitky v ich dopravnom systéme?

Bol som mesiac v Číne na EXPE, kde som varil slovenské jedlá...resp. v Šanghaji. Premiestňoval som sa peši a taxíkmi. Cesty tam boli uspôsobené na ich pomery. Zažil som v taxíku, keď som sa viezol, že narazil do nás chlapík so skútrom. Nič sa vôbec neriešilo, skútrista spadol, trošku sa aj zranil. Poobzerali sa po sebe, po skútri, po aute a utiekli, keďže nič vážne nemali. Nevolajú policajtov. Asi majú vysoké pokuty alebo im hrozí basa, tak rýchlo utekajú z miesta nehody.

Skútre ťa nikdy nelákali...prípadne čo by si si chcel v živote ešte vyskúšať?

Motorky ma nelákajú, lebo si vážim svoj život. Napriek tomu mám Vespu a využívam ju, keď sa potrebujem rýchlejšie niekde dostať. Určite túžim vyskúšať traktor a len tak si po poli pojazdiť...

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť