Marta Sládečková prevetrala kone na novej Honde City

27.03.2012 09:19

Marta Sládečková – členka divadla Astorka: kráľovná víl a elfov Titania v Sne svätojánskej noci, jedna z hlavných postáv v inscenácii Juraja Nvotu Stella, ústredná postava v inscenácii Romana Poláka podľa Turgenevovej predlohy Mesiac na dedine, vábivá démonická žena v Letných hosťoch, opustená manželka v Milovníkoch, komička v Priateľkách.  Marta Sládečková je v domovskej Astorke Korzo´90 prakticky od jeho vzniku (od 1991), stala sa ňou počas účinkovania vo Vianovej Hlave medúzy, kedy ju do Astorky ako slávnu protagonistku prevažne veľkých charakterových postáv pozval režisér Milan Lasica. Brilantný zmysel pre situačnú komiku a nezvyčajný dar inteligentného slovného humoru z nej okamžite spravili aj divadelnú komičku, ktorej schopnosti okamžite využili v iných médiách /populárny televízny seriál Susedia či Prateľky.

Sme motoristicky orientovaná stranka pre ženy a učite naše čitateľky by zaujímalo, aké boli vaše začiatky za volantom?
Jazdiť som začala, keď som nemala ešte osemnásť. Môj otec bol dôstojník a šéf technického oddelenia. Vďaka tomu som sa mohla povoziť na BVP-čku alebo na tanku. S ockom sme boli dobrý tandem. Spolu sa nám podarilo aj dvakrát oplieskať úplne nové auto!
 
Za volant akého auta ste sa prvýkrát posadili a na čom momentálne jazdíte?
Prvé auto, na ktorom som jazdila bola stará rodičovská zelená Škodovka. V tej dobe bolo veľmi málo áut. Na cestách bolo zvykom, že autá tej iste j farby si blikali a kývali. Zdravili sa úplne cudzí ľudia. Momentálne jazdím na naftovej Honde CRV. Najazdím veľa kilometrov do Trnavy a do Nového mesta nad Váhom. Chalupu mám na myjavských kopaniciach na vršku. Štvorkolka je tam nutná.

Aký vzťah máte k športovým autám?
Športové veľké „palacinky“ som si odžila za mladi. Teraz už v bezpečnom aute relaxujem. Pustím si dobrú muziku a spievam. Tak sa vyrevem, že potom sa mi stáva, že prídem o hlasivky. Veľmi mi to pomáhalo, keď som spievala v muzikáloch. V aute som sa vždy dobre rozospievala a v divadle som už potom nemala problémy.

A čo motorky?
Napriek tomu, že som dosť akčný typ, tak pred motorkami mám naozaj rešpekt. Videla som na vlastné oči pár havárii s motorkami. Ležal na zemi prikrytý motorkár a bolo mu vidieť iba veľmi drahé tenisky. Nikdy na ten obraz nezabudnem. Zdieľam názor, že motorkári sú dobrovoľní darcovia orgánov.

Vraj ste si zalietali na stíhačke?
Áno. Prišiel kamarát z Reflexu, či si nechcem zalietať na stíhačke. Sadala som si do stíhačky a nebolo mi všetko jedno. Bez ujmy na zdraví som prekonala 4G. Je to však moja prvá a posledná jazda takouto formou. Najhoršie bolo pre  mňa stúpanie.

Aj na lodi máte také skúsenosti?
Plavila som sa tri hodiny na malý nemecký ostrov Helgoland. Počas plavby nám naťahovali špagáty a dávali sáčky. My sme sa vrútili do obrovských vĺn. Chvíľu sme zmizli a opäť sme sa vynorili. Ľudia sa chytali špagátov a všetci začali dáviť. Nakoniec dali každému tabletku a na ostrove sme zostali ešte tri dni.

Hektické jazdenie v meste vám nerobí problém?
Vo veľkých mestách mi jazdenie nerobí problém. Nemám v aute navigáciu, ale priznám sa, že by sa mi už aj zišla. Síce mám 5P, ale nemám navigáciu! Navigujem sa vizuálne, keď vidím nejaký dom a tak. V Petržalke, keby ma niekto nechal, tak ma tam nájde aj o týždeň.

Improvizujete a zjednávate pokutu, ak sú policajti neúprosní?
Pri pokutách gúľam očami a robím všetko, len aby mi nenasolili pokutu. Nemala som zatiaľ veľa možnosti vyjednávať, lebo ma policajti nemajú za čo zastavovať. Stalo sa mi raz, keď som išla za mamičkou do nemocnice. Išla som deväťdesiatkou a prešla som na križovatke cez červenú. Zastavili ma a myslela som, že ma odvedú v putách, keď zistili, že mám neplatný vodičský preukaz. Bola som snaživá a pustili ma bez pokuty. Dohodli sme sa, že ma prídu pozrieť na predstavenie...Tak sa aj stalo.

Nie je to tým, že ste neustále pozitívne naladená?
Je to možné. Verím, že sú ľudia s takou pozitívnou aurou a možno medzi nich patrím aj ja. Niekedy si myslím, že som ako kominár. Ľudia sa síce nechytajú za gombík, ale keď ma uvidia, tak sa akosi automaticky začnú usmievať. Je to veľmi príjemný pocit.

Jazdili ste aj niekde v zahraničí?
Veľmi sa mi páčila dovolenka na Bali. Zažila som tam prepchaté cesty, ale ani jednu nehodu. Myslela som, že ani neprejdem po ceste, ale iba náznak mávnutia rukou spôsobilo, že mi autá ihneď zastavili. Autá sú tam bežné ako u nás. Ťah na centrum je dobrý, ale nedajbože odbočiť! Išli sme k sopke a ta cesta sa tak zužovala, že až! Žiadnu nehodu som tam však nezažila.

Ako sa vám jazdilo na benzínovej Honde City 1,4 i –VTEC?
Poznala som predchodcu City, ale tento model sa im viac vydaril. Ja som milovníčka Hondy. Mriežkou skrášlili exteriér. Zadná časť sa mi tiež páči. Interiér je podobný môjmu, len ja mám páku zabudovanú v stredovej konzole. Palubovka je celá super. Hliníkové doplnky sú elegantné a dodávajú interiéru šmrnc. Priestoru je dosť aj na zadných sedadlách a tiež do výšky. Sedelo sa mi pohodlne. Kufor bol taký veľký, že by som sa doňho aj ja v pohode zmestila. Benzínový motor dobre zaberal nielen na rovine, ale aj v zatáčkach. Skutočne City je do mesta, ale aj na dlhšie trasy. Z hľadiska cenovej dostupnosti City odporúčam rodinám s viacerými deťmi.

Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka  
 

Späť