Model vs Model!

12.05.2018 20:47

Športový model Honda Typer v rukách charizmatického slovenského modela Dušana Šinku, ktorý porozprával o svojej práci a zážitkoch na cestách počas jeho modelingovej kariéry...

Juj, Dušan! Tak 26 rokov sa živiť modelingom, to je sen mnohých záujemcov, ktorým by sa taká práca určite páčila...Tuším patríte medzi zrelých modelov a k tomu ešte stále patríte k módnym stáliciam u nás, v Čechách či v zahraničí?

V roku 1990 som sa v rámci povolania výpravca vlakov presunul do Ba. Vzhľadom na to, že som ocitol pre mňa v cudzom meste, môj spoločenský kontakt bol obmedzenývýlučne na kolegov z práce. A práve stav, že som nepracoval práve v najmladšom kolektíve mi prestal vyhovovať.

Chýbala mi partia ľudí v mojom veku, tak som si prečítal noviny, kde nejaká agentúra robila v tej dobe konkurz na manekýnov. Miery a vek som spĺňal. No a práve ten vek bol pre mňa najdôležitejší, keďže bol ohraničený do 25 rokov. Všetko ostatné pre mňa nebolo vôbec podstatné, pretože som aj tak netušil, čo obnáša práca manekýna. Postupne ma vždy niekto objavoval, až som cez agentúru LOOK dostal do Prahy s neskôr do agentúry ELITE, šéfa pražskej pobočky Sašu Jányho.

Tie ponuky na modeling máte ešte stále, ale celosvetové kampane asi najviac robíte v Prahe a vo Viedni. Veď prezraďte aké reklamy ste natáčali a či boli aj s autami?

V Prahe som stále etablovaný, ale zazmluvnený som bol len do roku 2011, pretože som doslova vyhorel z cestovania a chcel som si nejaký čas oddýchnuť. Praha pre modelov je ideálna, lebo tam sa robia celosvetové kampane, kde pôsobia zahraničné produkcie, dobre sa tam zarobí a nemusí sa vycestovať ďalej do sveta. Jasné, že som robil komerčný modeling, reklamu na kávu, Whisky, ale aj na Hondu, Mazdu, ktorá išla do Japonska a Mercedes sa robil pre USA a bol spojený so značkou Alain Delon, pretože tri roky som bol ich tvárou.

A reklama na Hondu? Tá sa točila pre koho a o čom bola?

Honda Accord sa točila v roku 2004 a bola to kampaň pre Poľsko. Vo Wroclavi som točil a hral som holywoodskeho herca, ktorý s herečkou sedí v kaviarni a zrazu prišli paparazzi, ktorí nás chceli fotiť. Tak som ju chytil a utekali sme cez kuchyňu, hrnce padali a my sme nakoniec naskočili do Hondy Accord a unikali sme im. Prenasledovali nás aj vrtuľníkom, ale nás nechytili. Prichádzali sme po štrkovej ceste ku krásnemu zámku, kde sme zaparkovali, ľahli sme si do trávy, sedmokráska v ústach, užívali sme si a zrazu prišli paparazzi. Pozerali na Hondu a nechápali, že by sme to s ňou dokazali?! Bolo to úžasné natáčanie s náročnými kaskadérskymi scénami, keď som v jednom momente predbiehal nákladné auto a myšičkoval v zákrutách...ale veľmi rád na to

spomínam.

Ako akčný herec! Úplne sa do toho s vami vžívam ako herečka.../úsmev/, tak dajte ešte jedno z vašich natáčaní...

Ozaj, spomenul som si na inú reklamnú kampaň na Renault Megane pre český trh. Boli sme na štýl Starsky a Hutch. Aj som tak bol oblečený a mal som za parťáka černocha - kubánca, ktorý žije na Slovensku a volá sa Emeterio Cuba. Tvorili sme dvojicu a s replikami zbraňami sme naháňali „padoucha“, ktorý nám neustále unikal. Skočil na motorku a my sme boli bez auta....lenže zrazu išiel Renault Megane a vodiča sme vyšmarili z auta. Sadli sme do neho, keď sme si začali obzerať interiér a chlapa sme už vôbec neriešili. Pozreli sme sa dopredu, naštartovali a odišli...

Precestovali ste pracovne veľa krajín. Ktorá z nich bola niečím špecifická?

Fascinovala ma doprava v Mexiku, keď som išiel pozrieť aztécke pyramídy. Autobusom sme išli cca. 80 km a stále sme boli v meste. To bolo zvláštne, tá hlavná tepna cez mesto, ktorá bola 6-prúdová. Potom som išiel taxíkom chrobákom, kde sedel vodič bez sedadla spolujazdca a ja som sedel vzadu. Zelené chrobáky jazdili po námestí anjelov...zaujímavý výjav.

Občas sa stáva, že na dovolenke sa stane nepríjemná skúsenosť stretu s iným autom. Možno porucha auta?

Už sme sa po celodennom výlete vracali na hotel, predo mnou bola už len posledná odbočka vpravo na cestu k hotelu, keď som zrazu pri odbáčaní začul za sebou krik kamarátky. V tom momente som si ešte neuvedomil náraz a to, že predo mnousa kĺže na ceste motocyklistka s motorkou. Došlo mi, že ten náraz spôsobil práve náš stret. To 16-ročné dievča sa ocitla hlavou zakorenená pod oproti zaparkovaným autom. Na jej šťastie mala prilbu, inak by to zrejme neprežila. Vzali ma na políciu a tam sa zistilo, že išla rýchlo a predbiehala ma zprava, takže ma pustili a som rád, že to prežila...

Vráťme sa ešte k vášmu prvému autu. Predpokladám, že to bola škodovka, no možno sa mýlim?!

Presne tak! Prvé auto z prvého honoráru som si kúpil jazdenú Škodu 130 v športovej úprave. Z rodného Jelenca pri Nitre som dochádzal do Bratislavy. Raz v lete sa mi ju podarilo uhnať, že voda mi vyvrela. Práve som bol vedľa divadla a po módnej prehliadke som ju chcel naštartovať a nešlo to. Na parkovisku ma roztláčali až prišli policajti, že čo robíme? Nejako to nechápali, vedľa okna bola taká čierna guma, ktorú kamarát model napravoval a tých to tak zaujalo, že neverili, že to auto je moje. Urobili mi takú prehliadku auta, že aj číslo motora skontrolovali.

Škodovka bola autom skoro v každej domácnosti, ale neverím, že ešte nejakú z cestných príhod na vašom konte nemáte, ak trošku porozmýšľate...

Koncom 90-tych rokov ma na nej zastavili dvaja nitrianski policajti a jeden si všimol, že nemám pripnutý bezpečnostný pás. No a nejako z toho druhého vyšlo, že čo s tými košeľami, čo predvádzam pre módnu návrhárku Ivetu Lederer. Spoznal ma a začal sa so mnou viac baviť o tých košeliach, ako by sa k nim dostal a podobne. Tak som tomu „Mode manovi“ dal kontakt a potom sme sa rozdebatovali o všetkom možnom a tak to skončilo. Pustil ma aj bez košele a pokuty.

S motorkami máte nejaké osobné jazdné skúsenosti?

Ani nie, len do časopisu som fotil editoriál na veľkú motorku a mal som na sebe rôzne outfity tej sezóny. To bolo už dávnejšie, ale fotil som do Harpers Bazar s Denisou Dvončovou. Ona sedela na motorke a ja v nejakom otvorenom retro cabriu z 50-tych rokov. Fotené to bolo v kameňolome.

Dvojlitrová benzínová Honda Typer s množstvom koní pod kapotou je snom mnohých športovo ladených vodičov, ktorí milujú adrenalín spojený s rýchlosťou. Aká bola vaše pocity a dojmy z tohto nového modelu?

Zbadal som auto nádherných športových línií s tromi výfukmi v ostrej červenej farbe, ktorá tomuto typu auta svedčala. Po nasadnutí do interiéru som sa ocitol ako pretekár v športovom aute. Pozeral som na modernú palubovku s budíkami, ale TOP boli vynikajúce športové sedadlá, ktoré ma držali pri takej rýchlosti, ktorú sa bojím aj napísať.(úsmev) Štartovanie gombíkom nepoznám ani systém štart-stop čo bola pre mňa novinka. To zrýchlenie bolo nenormálne a naozaj sa nemusím s takým autom báť predbiehať, tú istotu tu mám a môžem Typeru veriť. Išlo to krásne do vysokých otáčok za neskutočne dramatickej zvukovej kulisy! Jazdné režimy komfort, šport a R+ som vyskúšal, ale z R+ by som ani neodišiel, pretože to bolo to pravé orechové adrenalínové...práve v tomto móde som sa cítil ako pretekár na Brnenskom okruhu či na Slovakia Ringu. Tvrdší podvozok bol stabilný čo sa od takého auta očakáva a celkovo Typer športového nadšenca nadchne a musí ho dostať do varu, tak ako mňa. No viem, že toto auto je pre tých so športovou DNA...a ja len tak skoro na túto jazdu nezabudnem.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť