Musel som mať na aute farbu „Wolfgray“

23.03.2024 20:14

Atletický tréner a inštruktor Nordic Walkingu Peter Sivák nám vysvetlil, ako sa dostal k Nordic Walkingu, aké úspechy dosiahol v atletike, ale aj na motoristické témy vyjadril svoj názor. Je fanúšikom značky Kia a vlastní nový model Kia Sportage 30 edition a s nami sa pri testovaní podelil o svoje dojmy, ktoré si môžete pozrieť vo videách.

 Venuješ sa celý život športu. V atletike si sa stal niekoľkonásobným majstrom Slovenska v behoch na 800 a 1500m. Ozaj, ako si sa dostal k Nordic Walkingu?

Do dnešného dňa pravidelne behám a svoje skúsenosti ako tréner odovzdávam bežcom, ktorých aj trénujem. Absolvoval som už niekoľko maratónov a absolvoval veľkú šestku World Marathon Majors. K Nordic Walkingu som sa dostal náhodou (cez manželku), ktorý mi učaroval ako super kompenzačná aktivita k behu. Postupne som začal pridávať paličky aj pri behu a začal praktizovať Nordic Running. Oba športy sa stali mojou súčasťou tréningov. Paličky pomáhajú zapájať vrch tela, odľahčuje kĺby, spevňuje stred tela a posilňuje chrbtové svaly. Na tento šport nikdy nie je neskoro, posledné roky to začína u ľudí medzi 40. a 50 rokom, ale mám aj omnoho vyššie ročníky. S manželkou máme dvakrát do týždňa skupiny a ľudia sú nadšení.

Žiješ blízko Bratislavy a neodmyselne potrebuješ auto nielen pre potreby rodiny, ale aj za prácou.

Vozím syna na hokej a určite k svojej prací potrebujem auto. Mal som francúzske, nemecké autá a ku značke Kia som sa dostal, cez jednu známu, ktorá chodila ku mne na tréningy. Ona si kúpila novú hybridnú Kiu Sportage a mne sa veľmi zapáčila. Sadol som si do jej auta a bol som očarený. Moja mama je za slobodna menom Vlková a po otcovi sa volám Sivák, tak som musel mať tú farbu „WOLFGRAY“. S tými čiernymi doplnkami je to veľmi elegantné, to platí aj pre interiér. Tempomat je super, akurát jazdné pruhy musím stále vypínať, pretože sa to nedá úplne zresetovať. Vždy pri štartovaní to treba vypnúť. 

Čo nemáš rád na svojich cestách, čo zvyknú robiť niektorí vodiči?

Idem v kolóne a zrazu zbadám vodiča, ktorý predbieha cez plnú čiaru a hoci nie je tá možnosť predbiehania a je tam jeden pruh, tak aj tak ma ide predbiehať, alebo sa tam chce niekde zaradiť /pichnúť/. Všetci tam stojíme a on drzo sa predbehne...Veľakrát v tých diaľničných pripájačoch, kde jazdím, to zipsové zaraďovania pri zbiehaní pruhu, tak vodiči nadávajú tým ľuďom, ktorí prichádzajú a chcú sa zaradiť, čo nepochopím, prečo?! Nikto ich nechce pustiť, zipsove zaradovanie tam nefunguje. 

Máš precestovanú celú Európu, v USA si bol trikrát, Japonsku aj v Austrálii. Priblížiš nám ich dopravný systém?

Ak je pracovný týždeň, tak na Manhatane sú šialené zápchy, majú obrovské poplatky, keď sa chcú dostať do centra. A málo parkovacích miest. Väčšina tých ľudí necháva autá na periférii mesta a do mesta chodia MHD. Takto funguje v Austrálii, Japonsku. Je to oveľa rýchlejšie ako u nás. Zhodou okolností sme minulý rok boli v Tokiu s bežcami. Tokio je úžasné mesto a nevidel som tam žiadne zápchy. Oni tam majú vysoké poplatky za vjazd do mesta, a tiež tam všetci využívajú MHD. Tam je 80% elektrických áut, ale aj bicyklov a motoriek. Väčšina je elektrických. Tam je tá doprava dosť sofistikovaná z pohľadu metra, autobusov...Vodiči sú tam k sebe tolerantní, aj voči chodcom. 

Bol si na škole šmyku v Šamoríne. Je niečo z bezpečnostných prvkov, na ktoré si potrpíš?

Všetci sa musia pripútať bezpečnostným pásom, pretože po skúsenosti manželkinej sestry je to naozaj dôležité. Mali v aute psíka a ona sa len na pár sekúnd obzrela dozadu, lebo sa psík pocikal a strhla volant. Následne narazila do obrubníka a odtrhla spodnú nápravu. Vzadu bol dedko, ktorý vytrhol sedadlo spolujazdca aj so svokrom, ktorý tam sedel. Dedko mal rozseknutý nos, svokra hodilo do boku. Išla pri tom tridsiatkou a keby nebol pripútaný, tak to mohlo dopadnúť katastrofálne.

Nemal si vyše 30 rokov nehodu, ani papuču si ešte nedostal, ale prišla ti pokuta za parkovanie.

Bolo to pred rokom. Akurát nabiehal nový systém, ja som nemal tú aplikáciu, stál som v tej časti a išiel som synovi nabrúsiť korčule. Domov mi prišla 70 eurová pokuta. Pre starších ľudí je to fakt obrovská komplikácia, že musia si stiahnúť aplikáciu, mať kartu v mobile. Potom môj otec, ak má ísť niečo do Bratislavy vybaviť, tak nechce ísť, lebo sa bojí pokuty. On tomu neverí. Štát by to mal riešiť zhora, mať jeden parkovací systém a nie milion aplikácii a neviete, ktorú máte použiť. 

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť