Nadávam za volantom ako dlaždič…:)

04.11.2023 07:50

Moderátorka počasia televízie Markíza pomaly už 24 rokov– Mirka Almásy 

Tentokrát sme ju vyspovedali na inú tému ako je počasie, ale aká je šoférka. Okrem detí, v aute vozí zvieratá a veľakrát sa jej prihodia nečakané situácie, pri ktorých vie riadne ponadávať. Prvýkrát si vyskúšala hybridný Peugeot 308 SW a jej testovacie dojmy z tohto modelu si nájdete vo videách.

Asi nemáš rada zmeny...usudzujem podľa toho, že je to už dosť veľa rokov, čo moderuješ počasie v Markíze? Máš nejaký nečakaný zážitok zo živého vysielania, ktorý pobaví našich čitateľov?

Budúci rok v januári to bude 24 rokov a stále ma moja práca baví. :) A na zážitok v deň armády s vojakmi sa nedá zabudnúť, keď som stála pri jazierku. Všetci fešní vojaci zostali so mnou v počasí a ja som miesto toho, aby som povedala, že vietor bude fúkať, tak vyšlo zo mňa, že vietor bude fíkať. Myslela som, že skočím do jazera, normálne by som sa v tej chvíli utopila...od hanby. Iná situácia nastala, keď som stála pri jazdcovi a nádhernom jazdeckom arabskom koňovi. Nervózny koník mi však stúpil na nohu! Našťastie sme stáli na trávniku, jeho váhou mi nohu zatlačil do trávy, a môj vstup vyzeral ako dlhé á. Potom, keď kôň odstúpil z mojej nohy, tak som mohla pokračovať. Nič sa mi nestalo, len som mala odtlačok čižmy zarytý v trávniku. Vďaka bohu, že som nemala letné šlapky, zrejme by som mala zlomené prsty... 

Šoféruješ už dlho, ale asi najradšej jazdíš vo väčších autách ako je SUV či kombi. Je to hlavne kvôli deťom?

Šoférske začiatky spadajú do obdobia, keď som mala 20 rokov a potom som nejaký čas nešoférovala. Až v tehotnosti som si radšej dala kondičné jazdy a začala som jazdiť na malom aute a potom mi manžel kúpil prvé auto. Odkedy sa nám narodili deti, tak som presadlala do väčších SUV-čiek. Ešte sme aj zvieratkári, tak malé auto sme nemohli mať. Môj starší syn je k tomu ešte rybár a ten vie naše auto poriadne naložiť všetkým možným, čo sa týka rybárčenia. Snáď sa aj hodinu sa balí, preto ako prvé, v aute oceňujem veľký priestor a objem kufra.

Máte dom s pozemkom, tak máte, kde dať všetky druhy zvierat, ktoré máte doma. Sliepky, papagáj, andulka, rybičky, mlok, troch psov. Bol nejaký zvieratkovský rodinný príbeh..napr. v aute?

Mali sme doma vlčiaka a labradorku, ktorá sa tak poriadne nažrala a potom išla do auta. Manžel išiel odviezť syna na ryby a zastavili sa na pumpe kúpiť nejaké pitie. Obaja vystúpili na pumpe a labradorka zostala sama v aute. Lenže sa jej chcelo kakať a urobila to na sedadle vodiča a mala hnačku. Môj manžel vtedy riadne seknutý v krížoch si musel kľaknúť, vyčistiť to a pokračovať v ceste ďalej. Odvtedy už nenechávame psov voľne v kabíne auta a vozíme ich radšej v klietke. 

Nemáš rada myšičkovanie a lepenie sa na zadnú časť tvojho auta. Ponadávaš si v takom prípade za volantom, keď taká situácia nastane?

Nadávam za volantom ako dlaždič! Stalo sa mi, že mi raz niekto náhle predo mnou zaflekoval a ja som práve volala do škôlky, že nestíham a budem meškať lebo sú obrovské kolóny. Im sa pustil odkazovač a v tej chvíli ako vodič predo mnou zabrzdil, musela som flekovať a všetky veci mi popadali na zem, kabelka sa mi vysypala a strašne som začala nadávať. Spŕšku nadávok som im nahrala na odkazovač do škôlky! Učiteľky zo škôlky majú z toho dodnes veľkú zábavu. 

Čo adrenalínové si zažila doma alebo v zahraničí?

Adrenalínový zážitok som mala z dopravy v Ríme! Bola som šokovaná, lebo tam sa všetci vrátane motoriek a cyklistov nahrnú do križovatky bez nejakého systému a kto ide prvý, ten má prednosť. Majú staré autá a nič im nevadí, keď sa náhodou vzájomne poťukajú. Určite by som tam radšej cestovala MHD alebo metrom. Inak milujem, kopce, zákruty, úzke cesty, ktoré som zažila v Chorvátsku, ale aj na milovaných kopaniciach, keď tadiaľ jazdíme na chalupu. Samozrejme, že sa tam občas vyskytne zver, ale dávam si pozor. Uživam si jazdu a je to môj relax. Auto je jediné miesto, kde počúvam hudbu a počúvam podcasty.

Mirka, podľa teba šoférovanie vodičov záleží od charakteru alebo nálady? Ako to vnímaš?

Väčšinou sme takí vodiči, v akej nálade si sadáme za volant a nezáleží to až tak od charakteru. Ak som v strese, tak robím chyby. Niekedy sa mi stane, že idem štyridsiatkou a mám pocit, že spomaľujem premávku alebo prestanem sledovať premávku a zamyslím sa. Ide mi film, čo všetko mám spraviť a za mnou je už nervózny vodič a chce ísť rýchlejšie, ale ja som sa pozabudla. Nie charakter ovplyvňuje jazdu vodiča, ale akú máš momentálne náladu. Viem, o čom hovorím... 

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť