Naháňala ma rýchla kobra...

26.12.2021 16:48

Barytonista Pavol Remenár má blízko k umeniu v rôznych smeroch a to platí aj pri šoférovaní. Porozprával zážitky s policajnou kobrou, ako sa po kolízii ocitol v priekope, ale aj dojmy z testovania novej Kie Stonic

Od roku 2000 si stálym členom Opery SND, kde si stvárnil mnoho zaujímavých postáv. Spomenieš si aspoň na niektoré? Kde všade si koncertoval?

Bolo ich pomerne dosť ako či už Schaunard a Marcello – Bohéma, Papagéno – Čarovná flauta, Don Giovanni, Eugen Onegin, Valentin – Faust, Silvio – Komedianti, Sharpless – Madama Butterfly, Orfeus – Orfeus a Euridika. Koncertoval som v rôznych krajinách Európy, a v Japonsku. 

Po toľkých rokoch účinkovania rôznych postáv, ako vnímaš operu v dnešnej dobe?

Opere teraz v tomto čase pandémie bijú ťažké časy, kedže je to najdrahšie umenie na svete, a len na javisku je viac ľudí ako povoľujú pandemické opatrenia, tak je jasné, že živé vystúpenia teraz nie sú vôbec možné. A práve preto, treba povedať, že je to aj veľmi ťažké naplánovať všetko dopredu, lebo situácia sa stále mení a termín nových produkcií trvá niekedy aj tri roky vopred. Navyše sa peniaze na kultúru stále krátia.

Pri tvojom cestovaní v zahraničí máš nejaké zážitky s platením pokút?

Šiel som môjmu švagrovi pomôcť sťahovať a keď som sa v noci vracal domov zastavila ma rýchla kobra, ktorá mala akurát nové auto, a ešte voňalo novotou. Mal som na tachometri vysokú rýchlosť. Pochopiteľne ma čakala mastná pokuta. Spýtali sa či mám hotovosť, tak som im povedal, že obvykle nosím vyššie obnosy peňazí, ale momentálne tých 650 eur nemám. To sme akurát nabehli na euro a boli to naozaj veľké peniaze. Potom ma šiel švagor pozrieť do Zurichu, kde som spieval v opere a tak nešťastne zaparkoval až mu odtiahli auto. Bohužiaľ ho pokuta vyšla ešte viac ako mňa. Bolo mi to ľúto.

Dúfam, že vážne kolízie sa ti v živote vyhýbajú…

Dosť vtipné bolo, keď som sťahoval nášho pána farára a v noci som šiel domov cez kopec pri Piešťanoch. Mal som dosť zjazdené staré pneumatiky a napriek tomu, že som si dával veľký pozor, tak som dostal šmyk. Trafil som do zvodidiel a zadnou časťou auta do priekopy. Našťastie mi pomohol kamarát dať auto do poriadku, ale občas si na to spomeniem, keď vidím ako ľudia šetria na pneumatikách.

Mali ste v rodine auto značky Kia?

V Amerike máme rodinu a oni tam jazdia na veľkej Kii Sorento. Sú maximálne spokojní. Vravel som im, že sa vyrábajú na Slovensku. Inak som bol prekvapený ako pokojne jazdia američania. V Japonsku zasa majú na diaľnici osemdesiatku pre autobusy. A keď som sa vrátil domov, tak ma rodina nespoznávala, ako som pomaly jazdil.  Čo sa týka môjho šoférovania, ja mám najradšej plynulú jazdu. Ak som v aute ako pasažier, tak mi  príde niektorých šoféroch býva zle.

Máš nejaký automobilový sen?

No samozrejme, nejaké veľmi silné športové auto. Tento rok som si splnil jeden sen a užil si poriadne serpentíny v Taliansku na adrenalínových cestách pri Amalfách. Boli to cestičky na motorku a ja som ich absolvoval na našom rodinnom forde. Všetci pišťali, a ja som si užíval jazdenie  jednou rukou na volante. Bolo to nádherné...

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť