Naposledy som fúkala na základke :)

Kristínka, pochádzaš zo Zlatých Moraviec a do Bratislavy si prišla študovať. Po VŠMU máš dosť práce alebo rozmýšľaš ísť niekde nastálo do nejakého divadla?

Zatiaľ som s prácou spokojná, ale trvalé angažmán v divadle nemám, uvidíme v budúcnosti. Takto mi to vyhovuje. Hosťujem v SND, DPM, divadle bez masky, ale aj v divadle Uhol 92. Rada mám pohyb, rada tancujem, takže aj pohybová spolupráca by ma veľmi bavila. Diváci ma teraz asi najviac poznajú ako klaviristku Grúberovú zo seriálu Dunaj. Okrem toho som natočila celovečernú rozprávku Čarovný Kamienok, kde hrám nemú grófku. Krimináku Kraj či seriál Sestričky. O ďaľších projektoch poviem neskôr, keď to bude aktuálne.

Máš pocit, že v tvojej práci je neoddeliteľnou súčasťou mať auto alebo ti vyhovuje viac MHD?

Myslela som, že auto nebudem až tak veľmi potrebovať, ale opak je pravdou, pretože mám veľa pracovných aktivít, ktoré sú rozlezené po celom meste a niekedy aj mimo neho. S priateľom máme zatiaľ jedno auto, ktoré si podľa potreby striedame. Jasné, že využívam aj MHD, ale záleží to, od toho, ako ďaleko mám prácu a či sa viem s priateľom zladiť na základe pracovných povinností…

Spomínaš si na rôzne nepredvídateľné situácie v autoškole?

Samozrejme! Hlavne to bolo o tom, že som mala prísneho inštruktora a jazdy boli vždy striktné, prísne a nič nám neodpustil. Urobila som v podstate bezchybnú jazdu. Teším sa, pretože autoškolu som robila v Bystrici a tam sú križovatky do kopca v zápche súčasťou každej jazdy. Bolo nás asi dvadsať a z toho som bola jediná baba medzi chalanmi, ktorá skúšku spravila. Na záverečnej jazde s policajtom, mnohí pohoreli, ale nakoniec sme vodičák urobili iba štyria. Ja a traja chalani, tak som sa tešila, že to nemusím opakovať.

Veľkú časť detstva si prežila v Poľsku, kde siahajú korene tvojej mamy a zaujímalo by ma, či tam jazdíš často a čo také sa ti po ceste nečakané pritrafilo?

Mám rodinu v Poľsku a chodíme tam každé leto. Moja najdlhšia jazda bola niečo pod 500km a celkom som si to užívala, keď som v noci na úseku za Donovalmi zbadala obrovského jeleňa s ešte väčšími parohami, ako sa len tak pozeral na cestu. Išla som 90-tkou a zľakla som sa, či vbehne na cestu. Našťastie len stál a pozoroval. Odvtedy mám rešpekt a bojím sa stretu so zvieraťom, ale nakoplo ma to. Ocino mi vždy opakuje, že za volantom musím okrem iného hlavne predvídať.

Je niečo špecifické, s čím si sa stretla na poľských cestách?

V Polsku sa teraz dokončil veľký úsek ciest, takže sú úplne nové. Menej rozbité ako u nás. Taká zaujímavosť je, že sa tam rodeľuje predmestie a samotné mesto a teda tiež aj rýchlosti v týchto úsekoch. V predmestskej časti je predpísaná 70-tka, potom začína dedina/mesto, kde niekedy tá rýchlosť zostane, podľa značenia, alebo je tam 50-tka. Potom dedina končí, znovu je tam 70-tka a nakoniec zase za tou predmestskou alebo zamestskou časťou sa už jazdí 90-tkou. Vie to byť pre nováčika chaotické. Našťastie som tam neprekročila rýchlosť a pokutu som neplatila...ani tam, ani na Slovensku, kde ma policajti vôbec nezastavili. Naposledy som fúkala ešte na základke, kde prišli policajti robiť také cvičenia a oboznámili nás, ako sa máme správať v cestnej premávke.