Neskrotný žrebec

08.03.2015 11:24

Šarmantná poslucháčka VŠMU a hlavná predstaviteľka seriálu Divoké kone - Monika Šagátová prezradila, že začína opäť jazdiť na autách a vyskúšala si hneď luxusný trojlitrový turbodiesel VW Touareg V6 TDI

Už je verejne známe, že skončil úspešný seriál Divoké kone, mohli by ste nám prezradiť, čo vás čaká v blízkej budúcnosti? Kam smerujú vaše ďaľšie kroky?

Pre mňa momentálne je prioritou škola, pretože ma čaká bakalárka, štátnice, obhajoba. Potrebujem čas, aby som sa na to pripravovala. Toto, keď zvládnem, tak potom sa budem rozhodovať čo ďalej.

Hráte v bratislavskom SND, zvažujete časom aj ponuky do divadiel, ktoré svojím talentom zaujmete?

Mám takú menšiu postavu v predstavení „Bratia Karamazovovci“. Musím povedať, že skúšobné obdobie v divadle je pre mňa najväčšia škola, keď môžem hrať so skúsenými hercami a veľa sa od nich naučiť. Po škole by som určite chcela mať tvalé angažmán v nejakom divadle, lebo činohra je u mňa na prvom mieste a potom mám ešte sen, natočiť dobrý film.

Veríme, že sa vám tento sen splní...okrem dobrého filmu, po akej divadelnej roli ešte túžite?

Na postavu Júlie som už asi trošku pristará, ale veľmi rada by som si zahrala nejakú mrchu. Väčšinou ma všade obsadzovali do kladných a sladkých postáv. Tento semester na škole sa mi však podarilo hrať od Čechova v „Troch sestrách“, kde som hrala postavu Nataši, ktorá takou mrchou je a to ma bavilo.

Monika, vraj ste veľmi málo šoférovali počas dvoch rokov. Ako je to vlastne s vašim terajším jazdením na autách?

Veľmi málo jazdím a chcem, aby sa to zmenilo. Ako sedemnásťročná som si robila autoškolu v Nitre a na moje narodeniny som si vyzdvihla vodičský preukaz. Neskôr som občas jazdila s rodičovským autom, ale časom som prestala. Rozmýšľam nad kúpou auta, ktoré už naozaj potrebujem, ale predtým absolvujem nejaké kondičné jazdy.

Jazdí sa vám ľahšie na aute alebo skôr na koni?

Teraz určite na koni, aj keď kôň je živý tvor a má svoj rozum. Zastaví, kedy on chce, ak mu to dovolíte, robí si čo chce, ale samozrejme, dôležitá je súhra medzi jazdcom a koňom. Môj seriálový kôň sa v skutočnosti nevolal Kométa, ale El niňo. Bol to filmový kôň, ktorý je tak naučený na hercov a vie, čo má robiť, že má nevyčísliteľnú hodnotu. 

Na to, že málo jazdíte, už ste mali čo do činenia s policajtmi?

Prvýkrát ma policajti zastavili a bola som celá roztrasená od strachu. Moje doklady som mala kade tade rozhádzané po celom aute. Ešte k tomu plný kufor energetických nápojov, pretože som išla práve zo súťaže. Policajti na mne videli stres, ale netrápili ma a pustili. Našťastie to bola len bežná kontrola a zatiaľ jediná.

Mali ste už nejakú kolíziu s iným vozidlom?

Áno, ale nebolo to mojou vinou. Jeden vodič, ktorý mal o dva týždne dlhšie vodičák ako ja,  nacúval do môjho auta. Sedela som za volantom a mala som priateľa vedľa seba, ktorý ma upokojoval. Nebolo to v nejakom veľkom pohybe, ale mala som len rozbité svetlo, tak sme spísali papiere a rozišli sme sa.

Vieme, že väčšina vodičiek má problémy s parkovaním. Patríte medzi ne?

Vždy s veľkým autom som na 85 – krát parkovala. Točila som volantom do všetkých svetových strán a čím viac som sa snažila, tak tým horšie mi to išlo. Po autoškole som  jazdila viac menej s veľkými autami a možno by som mala prejsť na menšie autá, aby som sa toľko nestresovala.

Čo nemáte rada na cestách a kedy naposledy ste mali strach?

Mám rešpekt pred štrkom a klzkou vozovkou na ceste. Čo sa týka strachu, bála som sa iba raz, keď som sa viezla do Liptovského Mikuláša ako spolujazdec. Počas jazdy som zaspala a zobudila som sa  na prudké brzdenie. Pred nami stál dvojmetrový jeleň a zoči voči na nás pozeral. Zhypnotizovaní sme pozerali jeden na druhého a čakali, kto prvý ustúpi. Nakoniec to jeleň vzdal.

Kde vo svete ste zažili vodičov, akých ste ešte v živote nestretli a boli ste z toho vyvedená z miery?

Zažila som to v Káhire, kde bol obrovský chaos v cestnej premávke. Prebiehalo to tak, že kto z vodičov najrýchlejšie zatrúbi, tak má prednosť a je kráľom na ceste. Tam som vôbec nemala chuť sadnúť si za volant. Talianski šoféri sú im veľmi podobní. Mne asi najviac vyhovujú nemeckí a rakúski vodiči svojou slušnosťou a discipinovanosťou, že aj niektorí našu vodiči by si mali od nich brať príklad.

Čo sa vám najviac páčilo na veľkom SUV - VW Touareg, ktorý ste si po dlhšom čase šoférovania mali možnosť vyskúšať?

Najviac ma zaujala automatická prevodovka, ktorú určite budem mať vo svojom aute a potom trojlitrový motor. Imponovala mi aj čierna farba, ktorá mi pripomínala neskrotného žrebca. Musím sa priznať, že som k Touaregu mala rešpekt už pri nastupovaní. Ako prvé som zbadala množstvo gombíkov, s ktorými som sa musela bližšie zoznámiť. Po obojstrannej dôvere som si nastavila sedadlá a zrkadielka a v jednom z nich som sa upravila pred fotením. Nabrala som odvahu naštartovať gombíkom a zvuk motora som ani nezaregistrovala. Opatrne som tlačila na plynový pedál, pretože som mala pod sebou množstvo divokých koní, ktoré som ešte nevedela poriadne skrotiť tak, ako by som chcela. Všimla som si tri jazdné štýly: normál, komfort a šport. Pri športovom štýle sa mi najviac páčil zvuk motora. Určite si VW Touareg viem predstaviť v náročnom teréne, v kopcoch napríklad niekde v lese alebo na poľných cestách, určite si tam vie poradiť... Zvykala som si na veľké rozmery auta, ale vo vnútri sa asi každý cíti bezpečne a komfortne. Priestor v aute bol obrovský, asi taký ako v kufri, v ktorom som si tiež komfortne posedela. Na to, že mám málo skúseností za volantom, som sa v Touaregu cítila veľmi dobre a viem si ho predstaviť ako svoje vlastné.

Text: Alena Chorvátová

Foto: autorka

Späť