Noemova archa
19.10.2014 19:50
Herec Marián Mitaš ako hovorí jazdil s autom na dlhé trate, s limuzínou Hyundai Genesis 3,8
Marián, vedeli ste už od detstva, že vaše kroky budú viesť k herectvu?
Začalo sa to už na strednej škole, na etike, kde si ma všimla pani učiteľka a pokračovalo to ďalej na VŠMU odbor bábkoherectvo. V divadle som hral od strednej školy, tak to bude pomaly 20 rokov. Hral som v rôznych seriáloch: Mesto tieňov, Dr. Ludsky a v Búrlivom víne. Hrám v DPOH – Doktor Macbeth, v Štúdiu L+S v predstavení 69 vecí lepších než sex. Každý deň si ma môžete zapnúť v Rádiu_FM, kde moderujem od druhej do šiestej.
Veľmi radi si vás “pustíme” v aute a keď už sme pri tom, tak by našich čitateľov zaujímalo, či podľa vás sú ženy dobré vodičky?
Hovorí sa, že:“žene za volantom a chlapovi v baranici nikdy never!”. S tým chlapom v baranici to mám otestované, ale ženy vodičky sú ako ktoré, ja poznám aj dobré, ale aj...
Najprv som z vás cítila takého frajera za volantom, ale zdanie niekedy klame. Čo vy nemáte rád na cestách?
A sme pri tom! Ani ja nemám rád frajerov za volantom. Možno tak vyzerám, ale určite nie som frajer. Som pokojný vodič, ale občas sa rád v zime šmýkam tam, kde je to bezpečné. K šmýkaniu mám svoje trojkové BMW. Okrem frajerov na cestách neznášam tlačiacich sa vodičov, ktorí nedodržiavajú odstup.
Spomínali ste vaše terajšie trojkové BMW, ale pamätáte si vaše prvé auto?
Zadokolky mám rád, ale moje prvé auto bola klasická škodovka. Žiaľ som ich otcovi rozbil dve! Sorry oci…ešte som ťukol Suzuki Swift. To boli take moje začiatky. Neskôr som jazdil aj na väčších autách ako je Mercedes Vito, keď som pracoval v otcovej firme počas prázdnin.
Mali ste možnosť si zajazdiť v zahraničí viac kilometrov ako ste predpokladali?
Absolvoval som jeden trip po Taliansku a dal som 5000 km! Jazdil som na Ford Fieste po desaťprúdových cestách v Ríme. Paráda! Aj som sa zľakol, ale nedalo sa vyhnúť mestu. Musím povedať, že to nebolo také zlé, púšťali ma, aj motorkári mi dávali prednosť. Možno len tie cesty majú dosť úzke, nie ako v Holandsku. Tam majú najlepšie cesty aké som zažil, bez jednej jamy! Nezaregistroval som tam žiadnu nerovnosť.
Testovali sme úžasný Hyundai Genesis a počas fotenia v Rakúsku neostali chladní ani rakúski policajti. Vidíte ten rozdiel medzi nimi a našimi policajtami?
Na Slovensku mám pocit, že si naši policajti musia plniť nejaké limity, pretože platíme pokuty za každú blbosť. A rakúskym policajtom som veril, nejako som vytušil, že nás idú len kontrolovať a nechajú nás na pokoji.
Testovali ste komfortnú limuzínu Hyundai Genesis. Zaujal vás tento 3,8 litrový šesťvalec?Pre Hyundai typicky efektné. naozaj budil dojem luxusu
Na prvý pohľad som videl, že vážne nastupujem na Noemovu archu! Vonkajšia elegantná hnedá farba sa k limuzíne hodila a línie auta boli decentné, všetko dýchalo luxusom, ktorý nás privítal aj vo vnútri interiéru. Po nasadnutí do „korábu“ som v spätných zrkadlách videl zaujímavé zalomenie Genesisu v zvláštnych uhloch. Pre Hyundai typicky efektné. Kožené perforované sedadlá s vyhrievaním aj vetraním veľmi oceňujem. Veľké strešné okno, na to som zvyknutý z môjho auta, ale interiér naozaj budil dojem luxusu! Imitácia dreva bola veľmi podarená, biela koža bola veľmi efektná, ale rýchlo sa zašpiní a ja by som vybral asi tmavšiu, pretože mám malé dieťa. Nepáčili sa mi malé analógové hodinky umiestnené v strede palubnej dosky. Inak by som ich spracoval asi do guľatého tvaru. K béžovej by som to ladil so zlatými ručičkami. Odkladacích priestorov bolo dostatočne, aj na nápoje. Páčilo sa mi, že sa mi rýchlosť odrážala v skle. Klimatizácia vpredu, vzadu, stredová konzola vzadu v opierke, zadní pasažieri sú tým sebestační. Veľký kufor, tam sa nedalo iné očakávať, aj keď vyzerá ako hatchback, je to sedan.
Vnútorný pocit z tohto auta bol vynikajúci a vedel by som si zvyknúť, len v cenovej relácii je to auto skôr pre riaditeľov a manažérov úspešných firiem, ktorí obľubujú vyšší komfort. Ak ide o konkurentov Hyundai Genesis, tak si viem predstavíť päťkového bavoráka alebo éčkový mercedes. 8-stupňový automat reagoval rýchlo a plynule preraďoval.
Zvuk motora ma veľmi prekvapill. Prvá reakcia na plynový pedál bola pomalá, no potom dala prevodovka signál, a aj na vyšších prevodových stupňoch bolo citiť tlak do sedadla. Jazdu vo vysokej rýchlosti nebolo cítiť, človek sa mohol pritom rozprávať, ale keď chcel počuť motor, tak ho počul.
Sekvenčné riadenie pod volantom, jednoducho paráda!
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka