Obláčik

13.09.2015 21:19

Tréner kulturistiky, fitness a silového trojboja Viktor Vincze si zašportoval so Seatom Ibiza a zaspomínal, aké sú moslimky vodičky a čo všetko zažil v Dubaji

Ste športovec teľom i dušou. V kategórii Men's Physique ste sa stali prvým víťazom na Slovensku a ako tréner radíte v oblasti výživy a doplnkov

Určite áno a súťaženie ma veľmi baví, o čom hovoria aj moje výsledky. Verím, že sa budem zlepšovať. Čaká ma Praha, Moskva. Do konca roka okolo päť súťaží by som mal absolvovať.

Ako fitnes tréner sa snažím klientom pristupovať komplexne a radím im tak, aby boli na konci so svojím výsledkom spokojní.

Viktor, bola vaša cesta k fitnesu náročná?

Ukončil som gastro strednú školu so zameraním na odbor kuchár - čašník a barman. Pracoval som od 15 rokov za barom, najprv ako výpomoc, neskôr, v 18tich rokoch som začal pracovať s alkoholom ako barman. Od malička som inklinoval k bojovým športom a dosiahol som rôzne výkonnostné stupne. Napríklad brazílsku capoeiru som praktizoval 12 rokov a zúčastňoval som sa aj na seminároch a šampionátoch po celom svete, tak ako aj v roku 2011 na MS v Rio de Janeiro v Brazílii. Okrem toho som trénoval aj thajský box a neskôr BJJ (brazílske Jiu-jitsu) a MMA (mixed martial arts). Nakoniec som si začal zarábať ako športovec. Išiel som za svojím snom a musím povedať, že práca s ľuďmi ma baví ako aj súťaženie.  

Pred každou súťažou treba dodržiavať striktnú diétu a prípravu. Ako dlho trvá, je ju možné dodržať na 100 %?

Príprava trvá 14 týždňov a priznám sa, že s diétou som mal najväčší problém. Úplne na 110% som ju dodržal až dva týždne pred súťažou. Dovtedy sa stalo, že sa mi do úst zatúlal plátok syra alebo lyžica arašidového masla. Cvičiť je ľahké, ale dodržať diétu je fakt ťažké. 

Od fitnesu prejdeme na tému automobilizmu. Kedy ste prvýkrát sedel za volantom?

Ako15-ročný som si prvýkrát sadol za volant škodovky, ale jazdil som aj na babetách. Naši auto nemali a moje prvé auto sa volalo Oliva. Zelený Citroen saxo, si spomínam ako ma za dažďa predbiehal  poľský kamión a v zákrute ma vytláčal z cesty. Odrazil mi spätné zrkadlo, ešteže som začal brzdiť, lebo inak by určite došlo ku kolízii.

Ste taký pomaľovaný, nemajú ostatní vodiči rešpekt, keď vidia tú vašu pomaľovanú ruku náhodou vystrčenú z auta?

Momentálne jazdím na Mazde 626 a tam určite tak nepôsobím, ale v bavoráku na mňa pozerali s rešpektom. Nie som žadny vagabund, aj keď sa môže zdať, že tak vyzerám.

Boli ste v Brazílii a vieme, že brazílčania sú temperamentný národ, tak mi povedzte, akí sú vodiči?

Zaujímavá je tam premávka po každej stránke. Vodiči sa lepia jeden na druhého a je jedno, či je zelená, žltá, červená...oni jednoducho stále idú a sú v pohybe. Na cestách, keď vystrčíte ruku, tak vám autobusy zastavia hocikde, pretože tam nemajú zastávky. To bolo sypmpatické.

Zažili ste disciplinovaných vodičov v krajine, o ktorej by ste to nikdy neboli povedali?

Jednoznačne v Dubaji. Majú rýchle autá, jazdia aj na európskych značkách, oni sú podľa mňa najdisciplinovanejší vodiči, akých som v živote stretol. Taxikári všetci jazdia na toyotách. Zaujímavé bolo, že oni sa od žien taxikáriek líšili farbou strechy. Ženy majú ružovú. Je to kvôli moslimom, ktorí nie všetci nastúpia žene do auta a z diaľky už vedia rozoznať podľa strechy, koho zastavia. Išli sme raz z Abu Dabi do Dubaja s taxikom, lebo sú lacné a pýtali sme sa, že prečo stále nadáva. On zadudral, že v Dubaji stojí benzín 25 centov liter a v Abu Dabi len 10 centov. Bol naštvaný, že musí akurát v Sdubaji tankovať. U nás, je to cez euro a on skoro vypadol z auta, keď to počul.

Ženy sú tam dosť diskriminované a mám pocit, že aj verejne je to vidieť. Pociťovali ste to tam aj inak ako ružovými taxíkmi?

Ženy sú zahalené, dokonca som videl, že sa oblečené kúpu v čiernych šatách. Jazdia vo veľkých SUV-čkách, kde vozia deti. K ženám sa inak správajú ako k mužom. K nám raz prišiel muž, podal  ruku a na ženu sa ani nepozrel. Naozaj tam pretrváva, že žena je menejcenná. V obchodoch je zákaz vstupu so zmrzlinou, zákaz zbraniam a najväčšie logo bolo – muž, žena držiaci za ruky boli prečiarknuté. Na verejnosti je tam zakázané si prejavovať nákonnosť. Naozaj sú tam ľudia iní a musia sa vždy niečím od nás odlišovať. Postavili si metro nad zemou. Prečo pod zemou?? Neprijmú, že niekto má niečo lepšie ako oni.

Klimatické podmienky tiež majú iné ako u nás...

No púštna búrka na diaľnici bola pre mňa horor! Aj sme to chceli nafotiť, ale nepodarilo sa. Nalepení na čelnom skle a nič sme nevideli, len piesok. Pred nami blikali autá, ale my sme ich nevideli. Len sme čakali, kým to prejde a pokračovali sme v ceste ďalej.

Benzínová jednadvojka a pod kapotou 90 koní... Seat Ibiza a váš dojem z tohto modelu?

Biela farba so zlatými doplnkami zvonku aj z vnútra  vyzerá na Seate Ibiza super! A tie diský – krásne...Vidieť ju viac na ceste a musím povedať, že som favoritom bielych áut dobre viditeľných na ceste. Som minimalista a nemám rád prečačkané veci a tu v interiéri je všetkého tak akurát. Volant držím dvoma prstami a ide to bez problémov. Ako aj motor, ktorý hneď počúval ako som zatlačil plynový pedál. Len na spiatočku som si chvíľu zvykal a na spojku, ktorá zaberala na vrchu. Časom to už bolo ok. V aute počúvam všetko, som taký všežrút a tu mi audio naozaj vyhovovalo. Aj keď býva ťažšia noha. Celkovo Ibiza mi sadla a odporučil by som ju skôr mladšej generácii, ktorá má rada športové značky áut. A tam Seat rozhodne patrí.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť