Od spevu k veteránom a traktorom...

03.02.2024 14:30

Sólista Opery SND, barytonista Daniel Čapkovič nám porozprával o opernom speve, prezradil pikošky zo svojho auto-moto sveta, ale aj o tom, prečo mu vyhorel traktor... Má rád značku Mercedes-Benz a nový plug-in hybridný model GLA 250e si zajazdil s našou redakciou Auto a žena.sk Príjemné čítanie a pozeranie videí. :)

Za svoj operný život si spieval nielen doma, ale i v zahraničí… v Nemecku, Rakúsku, v Čechách, ale viem, že si bol i v Japonsku. Aký je rozdiel medzi japonským a našim divákom?

Ozaj, prečo spievajú operní speváci bez mikrofónu?

V Japonsku som bol mesiac a stálo to za to, pretože to je úplne iná krajina. Samozrejme, že som si všimol rozdiel medzi našim a japonským publikom. Môžem povedať, že u nás, keď sa tlieska, tak sa tlieska určite dlhšie. U nich sa tlieska krátko, ale veľmi, veľmi intenzívne, čo aj rýchlo skončilo. 

Áno je to pravda, my speváci v operných divadlách, spievame bez použitia mikrofónu. Hlas operného speváka by mal byť dobre posadený na dychu, vďaka čomu vie spevák dokonale ozvučiť všetky rezonátory a kosti, ktoré nám naše telo poskytuje. Takýmto zvukom potom plníme operné sály. Je to čosi podobné, ako dobre výkonný naštartovaný motor znejúci pod kapotou automobilu.

Počas štúdia na dopravnej priemyslovke si si robil vodičák na auto a zároveň na motorku?

V autoškole som už šoférovať vedel, a je fakt, že som si chcel urobiť vodičák na malú motorku, omylom som však zaškrkol veľkú. Prišiel pán inštruktor, musel som ísť hneď na jazdu a možno práve táto chyba bola výhodou, pretože neskôr by som si veľkú motorku neurobil. Ani synovi som nechcel motorku dovoliť, aby si ju kúpil, ale presvedčil ma a za našetrené peniaze si kúpil Ducatti. Mám strach, čerstvo si pamätám, ako sme so synom spadli z terénnej motorky keď bol ešte malý, ale nič sa nestalo. Chvalabohu. Pred viac ako desiatimi rokmi som prepadol vášni a repasoval som si staré motorky a dával ich do pôvodného stavu. Mám veterán Stadion S22 z roku 1960. Celý som ho vychrómoval a mám ho dodnes, dokonca nevylučujem kúpiť nejakú terénnu motorku do prírody.

Ako by si charakterizoval, čo pre teba, znamená auto?

Auto je mojim dennodenným partnerom na ceste do zamestnania a nestriedam ich ako novinky, ale skôr jazdím jedno auto viacero rokov. Mám rád autá všetkých značiek, no posledné tri roky jazdím na modeli Mercedes Benz E 220 CDI. K tomu možno povedať asi len toľko: „sú autá a potom je Mercedes, alebo je Mercedes a potom sú autá“ .

Jazdíš bezpečne, ale stalo sa, že si mal dopravnú nehodu s tvojím autom. Čo sa stalo?!

Študoval som operný spev na Univerzite KUG v Grazi a jazdieval som tam autom. Nehoda sa mi stala po ceste z divadla z Košíc, hoci nie z mojej viny. Oproti mne išlo v protismere nákladné auto a iné auto ho začalo predbiehať. Jeho vodič ma vôbec nevidel, tak som bol nútený stočiť doprava, no stihol mi buchnúť do dverí. Vyletel som z cesty a trikrát som sa v aute pretočil cez strechu aj so spolujazdkyňou. Vyšli sme cez zadný kufor a mali sme len škrabance, inak sa nám nič nestalo, ale auto bolo na totálku. Telefonoval som do divadla, že neprídem na skúšku, lebo som mal nehodu. Na druhý deň som spieval skúšku a nemohol som otáčať hlavou, krk som mal celý ubolený…

Často si jazdil do Viedne. Možno by si vedel povedať nejaký rozdiel v porovnaní s našou dopravou?

Najväčší rozdiel ktorý som v minulosti vo Viedni pociťoval, bola jasná a zrozumiteľná organizácia dopravy. Miesto určenia sa dalo v pohode nájsť aj podľa popisu na domoch s názvami ulíc a to pri sledovaní z auta. Vtedy ešte navigáciu nahradzovala klasická mapa. Rovnako parkovacie miesta boli vždy vyznačené jasne, takže ste presne vedeli, či na danom mieste je možné stáť, alebo nie. To bolo už dávno, dnes myslím, že aj u nás je to už omnoho lepšie. 

Môžeš o sebe povedať, že si technický typ? Vedel by si si niečo zmajstrovať?

Kedysi som si staval traktor zo Škody 1203, tak asi budem technický typ. Niekedy malotraktory neboli tak dostupné a každý si pomáhal ako vedel. Vyrábali sa väčšinou po domácky. Stalo sa mi, že mi traktor vyhorel. Z ac pumpy sa vytiahol nalisovaný nátrubok, na ktorom bola nasunutá benzínová hadička a všetko mi pokropila benzínom. Vznietil sa oheň, začalo horieť a bolo po traktore. Bolo to istým spôsobom moje hobby. Máme 40 árový pozemok a veľkú časť udržiavam práve kosením japonským malotraktorom. Hovorí sa: „japonca až do konca“ a je v tom kus pravdy, vidno to na kvalite stroja. Je fajn byť sebestačný a pokosiť si, keď je treba. Takto pracovne a často namáhavo môže niekedy vyzerať relax od divadla a hudby.

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť