Offroadový kráľ

27.10.2018 10:51

Majiteľ firmy Topa - Tomáš Stríž o neuveriteľných javoch, ktoré sa dejú medzi nebom a zemou, ale aj o autách a testovaní tiež nadpozemsky vynímočného SUV – Range Rover Velar

Spomínali ste, že od 15 – 20 rokov ste vašim rodičom vypomáhali vo vašej rodinnej pohrebnej službe. Vozili ste zosnulých, keď bolo treba?

Niekedy aj 4x za noc, keď mi naši zavolali, tak som išiel za zosnulým na byt alebo na patológiu, jednoducho kde bolo treba ísť. Som štvrtá generácia v našej firme a k tomu čo dnes robím som sa do slova dostal cez zosnulých, pretože práve oni ma k tomu motivovali, aby som niečo také vymyslel. V podstate ako som sa stretával s tými pozostalými, tak som nosil niečo v hlave, aby im zostala nejaká spomienka a pamiatka na ľudí, ktorí im odišli zo života. Nosením toho prívesku si uvedomia prítomnosť toho zosnulého. Ten odtlačok je skutočne tak niečo jedinečné a nikto na svete nemá rovnaký odtlačok, každý sme originál a to je vynímočné.

Tak začala vaša práca zvečňovaním odtlačkov do zlatých a strieborných príveskov blízkych, aby ich nosili stále pri sebe. No mňa zaujíma ten úplne prvý impulz kedy prišiel?

Jedna užialená mamina chodila za dcérkou, ktorá jej zomrela na rakovinu a bolo mi jej veľmi ľúto. Vtedy práve vo mne skrsla myšlienka s odobratím odtlačku prsta, že jej dám vyrobiť prívesok zo zlata. Mal som obavu ako to prijme, ale ona s rozplakala a potešila, že jej to bude pripomínať dcérku po celý život. Druhý prívesok s odtlačkami prstov mňa a brata som dal mojej mamine. Akurát som išiel do Ameriky, tak tiež mala slzy v očiach. Rôzne nápady ohľadom príveskov dostávam v posilňovni. Napadlo ma tiež preniesť zvuk hlasu človeka, ktorý ma určité krivky do prívesku a z druhej strany je gravírácia, čo tam je napísané. Dá sa to urobiť aj z nahrávky hlasu, taktiež tep srdca dieťatka z ultrazvuku, je to široká škála možností...

Najbližšie ste sa pohybovali pri zosnulých, stretávali ste sa s duchovným svetom medzi nebom a zemou, ale aj javmi, ktoré sú z ľudského hľadiska nevysvetliteľné, máte takú skúsenosť?

Ak sa niečo duchovné deje, tak sa väčšinou vždy niečo stane s elektronikou. Buď tam nie je obraz alebo zvuk, vymaže sa nahrávka z diktafónu. Jeden taký silný príbeh pani bol, že jej zomrel syn pri autonehode. Chodila sa k nám lúčiť každý deň až do pohrebu, nosila mu vždy niečo do rakvy, rozprávala sa s ním a ja som tam bol s ňou. Ako som tam stál, tak sa zrazu zaplo rádio a začalo sa prelaďovať ako v horore. Vraj sa s ňou prišiel rozlúčiť, keď hrala jeho obľúbená hudba. Nechápal som už vôbec, keď som sa pozrel na šnúru od rádia, ktorá vôbec nebola v zásuvke. Inokedy, keď som chodil organizovať pohreby, tak boli vystavené rady vencov a zrazu v jednej chvíli všetky popadali, ale nemali ako?! Nebol žiadny vietor ani prievan a predsa sa to stalo...

Mám z toho zimomriavky, ale skúsme na inú tému. Prvé jazdy ste mali na pohrebnom aute vo vašej rodinnej firme? Mávate asi viacmenej dodávky a prezraďte, ako ste sa toho zhostili?

Predtým ako som sadol do dodávky, tak som nejaký čas šoféroval maminin malý Peugeot RCZ a tatinov väčší Hyundai. To boli prvé autá, ktoré som šoféroval a po čase som presedlal už len na dodávky. Jazdil som a za volantom som sa striedal s naším zamestnancom. Začal som vybavovať potrebné veci a bol som k dispozícii rodičom vo všetkom. Trošku som sa aj zľakol, že či to zvládnem, ak by som auto nabúral, ale zábrany praxou pominuli a zvykol som si na všetky tipy áut.

V Amerike ste navštívili známu tvár z našich obrazoviek – Zuzku Belohorcovú a jej manžela, ktorý vlastní jednu z najväčsích požičovní luxusných aút LMPmotors. Jazdili ste tam na nejakom aute?

Bol som u nich v Miami a so Zuzkiným manželom som šoféroval Ferrari. Majú tam semafóry o niečo ďalej ako sme my u nás zvyknutí a ja som úplne blízko zastavil. Zuzkin manžel Vlasto Hájek mi už kričal, že mám brzdiť a radšej naspäť zacúvať. Chvíľu som sa ich premávku učil a časom som si zvykol. Žiadnu nehodu ani pokutu som tam neplatil. Oni tam nemerajú ako u nás, že sa policajt schová za strom a vyčkáva, kto kedy prekročí rýchlosť. Dokonca tam je povolené aj určité promile alkoholu v krvi. Hoci ja to moc neuznávam a zakázal by som to. Ak si sadneš do auta, tak žiadne pivo!

Ste nekompromisný, ale určite sa vám už v živote podarilo zjednať pokutu?

Pokúsim sa o to vždy a ak je policajt normálny, tak je to ok, ale ak nemá svoj deň, tak ho neuhovorí nikto ani ja. Ak mám byť úprimný, tak ma moc nezastavujú, možno asi 3x za prekročenie rýchlosti, viac určite nie. Veď kam sa máme ponáhľať, do hrobu?! Neurýchľujme si zbytočne život na zemi, keď netreba...

Sú v Amerike oveľa horšie kolóny ako u nás. Je to také aj z vášho pohľadu?

Určite áno! To som inde nevidel len tam, čo znamená kolóna! My keď si myslíme, že sme v kolóne, tak to sme neboli na Miami, mnohí vodiči by ošediveli za volantom, ale nič vám nepomôže iba trpezlivosť. U nich je to normálne a s úsmevom to zvládajú. U nás, keď nasneží centimeter snehu je kalamita a vytvárajú sa zápchy a to platí aj keď je nehoda. Všetci sa pozerajú, spomalia a to tiež vytvára kolóny.

V niektorých ázijských krajinách sa šoféruje na opačnej strane a možno máte aj vy takú skúsenosť?

Zažil som to v Thajsku a bolo to iné ako sme bežne zvyknutí, stále ma to ťahalo doprava. Vždy, keď si sadám do auta, tak sa pred jazdou prežehnám a tam som veru aj dvakrát! Divoko tam jazdia a na všetkom možnom, no najviac na skútroch. Celé rodiny na nich sedia...

Tak ako muži aj ženy sú dobré a menej dobré vodičky. Aké stretávate vy osobne na cestách?

Dobré vodičky poznám, ale občas zbadám aj tie príliš opatrné, ktoré priznám sa, niekedy zavadzajú na ceste. Ak náhodou ešte sedím vedľa takej, tak znervózniem a jazdu si už neužívam a v duchu sa modlím. Myslím si, že mužom to ide tak prirodzene lepšie za volantom, pretože majú lepšie predpoklady na šoférovanie, ale česť výnimkám, lebo niektoré ženy sa im vyrovnajú.

Nové športové SUV Range Rover Velar zaujme snáď všetkým a to dizajnom, jazdnými vlastnosťami, ale i komfortnou výbavou...Myslíte si, že tento offroadový kráľ zaujme každého, kto si doňho sadne? Bolo to tak aj u vás?

Som o tom presvedčený, pretože po nasadnutí do Velara som sa v ňom cítil ako kráľ! Prekvapili ma vysúvacie kľučky a keď som sa pozrel na prístrojovú palubovku s mnohými dotykovými lesklými displejmi, dokonca vysúvacími a množstvom elektroniky, tak sa mi zahmlilo pred očami, že kam mám najprv pozrieť. V stredovej konzole som sa zoznámil s voličom prevodovky a inými ovládačmi. Head up displej sa premietal do skla ako poznám z prémiových značiek. Priestoru tu bolo dostatok aj na zadných sedadlách, pre dvoch bol maximálny komfort. Kufor bol plytší, ale dostatočne veľký a plusom bolo, že pod podlahou sa nachádzalo dojazdové koleso.Vyšší posed v štvorkolke bol pre mňa vyhovujúci a množstvo jazdných módov ma prekvapilo, na čom všetkom môžem jazdiť a dokonca nás zdvihlo, ale aj znížilo. Na blate, na štrku, na piesku či vode a tak sme si to vyskúšali v teréne. Mal som pocit, že idem s tankom a nič ma nemôže prekvapiť. Cítil som sa bezpečne a hoci bol tvrdší podvozok, tak jazdenie či na ceste alebo v teréne bolo v poriadku. Tých 240 koni hnalo riadne dieselový dvojliter a musím povedať, že Range Rover Velar je nielen o praktickosti, ale hlavne o emócii.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť