Okrídlený kôň

17.09.2016 15:50

Muzikálový herec Dárius Koči krotil 310 koní novej Hondy Civic TypeR a pozval nás na premiéru IAGO na Novej scéne, kde hrá postavu kardinála Lodovica

Ako prišiel z vašej strany záujem o spev a herectvo? Čo film a televízia?

Od malička som bol vedený k spevu, začínal som v kostolnom zbore v Šuranoch, sestra išla na ZUŠ-ku, tak som to skúsil tiež a chodil som na spev p. Farkašovej. Sestra išla na konzervatórium a vyštudovala operný spev a ja muzikálové herectvo. Počas štúdia som si zahral hlavú rolu v muzikáli Mozart, ktorý bol uvedený aj na Novej scéne, kde začala moja spolupráca s divadlom. Momentálne pripravuje Tv JOJ seriál 1890, kde si zahrám úlohu kuchtíka a budem robiť j 3D dokumentárny film o troch drogovo závislých ľuďoch podľa skutočnej udalosti. Ten by mal byť uvedený na budúci rok.

Na Novej scéne prišla rada mnohých postáv a premiér. Prezraďte, ktoré sú vaše srdcovky?

Veľmi rád hrám postavu Eddieho v Pokrvných bratoch a v Mačkách postavu Ramtamtágera. Pre deti hrám princa v rozprávke Bajaja, no a práve na moje narodeniny 16.9. máme premiéru muzikálu Janeka Ledeckého podľa Shakespearovho Othella – IAGO, kde hrám kardinála Lodovica.

Dárius, predsa len by sme sa mali rozprávať o autách a začiatkoch vášho šoférovania, tak ako?

Prvé auto od rodičov, ktoré som šoféroval bol Fiat Brava a dali mi ho do Bratislavy. Na ňom som jazdil veľmi rád. Môžem povedať, že celkovo veľmi rád šoférujem, všade kam ideme, vždy chcem byť za volantom, či už na dovolenky alebo na kšefty mimo Bratislavy.

Počula som, že ste si nedávno kúpili auto, je to nejaké pretekárske?

165 koňová Mazda 3, ktorá spĺňa všetko čo od auta potrebujem. Mám veľa ciest a potreboval som niečo na spotrebu, tak som si kúpil dvojliter benzín a spotrebu mám 5,6l na 100 km, takže som veľmi spokojný. Skúšal som aj Ford Focus, ale neulahodili mi na cene, tak som išiel do Mazdy v plnej výbave za dobrú cenu.

Kedy ste si urobili vodičák a koľko bolo prípadných ťukesov na cestách?

Ocino bol policajt, tak som s ním jazdil už v 16-tich a o rok som si urobil vodičák. Mám za sebou niekoľko parkovacích ťukov. Stalo sa, že som na Pohode pichol pneumatiku, aj keď je to otázne, lebo skôr si myslím, že mi ju niekto prepichol. Vymenil som koleso, tak som mal zážitok, lebo som išiel na rezervu a po diaľnici som išiel 80-tkou ako slimák, všetci trúbili tak som im aspoň zakýval.

Bolo niečo vážnejšie?

Mamina havarovala na zľadovatelej ceste, jednoducho nedobrzdila a pobozkala sa s kamiónom, lebo sa dostala do šmyku a bolo... celý predok v keli, len to okomentovala, že havarujeme a havarovali sme. Našťastie sa nikomu nič nestalo.

Aká je z vašej strany tolerancia voči iným dopravným prostiedkom a chodcom v bežnej premávke?

Na ceste sa snažím všetkých tolerovať vrátane motorkárov, dosť ich poznám aj ich zmýšľanie. Vedia odhadnúť situáciu a nemám rád, keď autá na nich vytrubujú. Nie som motorkár, ale chápem ich ako aj chodcov, akonáhle niekto vstúpi na prechod ihneď zastavím. Mám celkom odhad na autá, viem presne koľko mám priestoru a čo si môžem dovoliť. Nemám rád, keď má niekto Z ako začiatočník. Znervózni to jeho aj mňa a nie je to príjemné.

Sú policajti k vám zhovievaví?

Mal som papuču na Blumentálskej ulici a čakal som policajtov, ktorí si vypýtali vodičský preukaz a začala konverzácia. Ospravedlnil som sa, že som zabudol poslať smsku a jeden z nich sa ma opýtal, či som Koči zo Šurian. Prikývol som a on na to, že mi nemôže dať pokutu, lebo by ho zabil môj otec, pretože je jeho kamarát. Dal mi cigaretu, zapálil som si a papuču mi dali dolu. Odišiel som bez pokuty.

Platili ste za priestupok o ktorom ste boli presvedčený, že ste ho neurobili?

Zase mi dali papuču, prišli mestskí a ja som sa ohradil, že som poslal všetky smsky. Oni, že kolega sa pomýlil a mali dať papuču autu za mnou, ktoré tam už pochopiteľne nebolo. Kvôli tomu som ten deň nič nestíhal... ani skúšku, ani dabing. Mladý policajt si pomýlil ŠPZ-tku a dal zle papuču, čiže mne! Našťastie ten, čo urobil priestupok, odišiel, mal pekný deň, ja som síce neplatil, ale nič som v ten deň nestíhal.

Dvojlitrová benzínová Honda Civic TypeR, ktorá skrývala pod kapotou 310 koní vás zaujala svojimi vlastnosťami?

TypeR je pretekárske auto hlavne zozadu, kde vás ohúri obrovské krídlo a štyri koncovky výfukov, čo mi pripomínalo nejaký špeciálny unikát z radu tuningových áut. Dizajnovo ma dostala biela farba s červenými doplnkami + čierne disky na kolesách a všetko efektne ladilo. Priestoru v interiéri na moje prekvapenie bolo dosť i kufor vynikal objemom. Interiér bol ako v kokpite lietadla! Krásne červené sedačky s červeným štepovaním boli trendovo športové a cítil som, že ma riadne istili v zákrutách. Príjemne sedenie a ešte príjemnejší pohľad na budíky okolo mňa, dotykový displej + navigácia a všetko čo bolo treba. S ostatnými tlačidlami som sa postupne zoznamoval. Volant do ruky a malá krátka páka bola fajn, len hliníková hlavica na môj vkus príliš chladila, v koži by sa šikla viac. AUX, HDMI, USB, to mi vyhovovalo, všetko by som využil. TypeR s predným náhonom mal nenormálne tvrdé pruženie a dynamický motor hnal 310 koní po asfalte jedna báseň! K tomu dopomáhal režim +R, pri ktorom sčerveneli prístroje a za riadneho cvalu „okrídlený kôň“ dupol ako sa patrí. Pri brzdení som nemal problém ani pri väčšej rýchlosti ubrzdiť na jeden šup. TypeR naozaj poteší nejedného mladého človeka, ktorý si ho určite viac užije na okruhu na SlovakiaRingu ako v bežnej premávke, ale ja som rád aj za tú možnosť, že som si ho mohol otestovať. Bol to adrenalín, ktorý každý v mojom veku ocení a svojich priaznivcov si vždy nájde!

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť