Optimálna na cesty

09.04.2016 23:00

Herečka, tanečnica, modelka a mamička Mara Lukama si užila jazdu na pohodlnej Kii Optima a prezradila veľa zaujímavostí zo svojho života na Slovensku i v Angole

Mara, ako ste sa z Angoly ocitli práve u nás na Slovensku?

Prišla som sem s celou našou rodinou, lebo moja mama pracovala na ambasáde, ale keď jej práca skončila, tak odišla domov do Angoly. Ja s bratom a so sestrou som tu zostala. Sestra tu vyštudovala žurnalistiku a ja som v tom čase išla na VŠMU a odvtedy som tu.

Prečo ste si u nás vybrala akurát štúdium na herectve?

Môj sen bol stať sa veterinárkou alebo detskou lekárkou. Operovať za každých okolností, to by ma bavilo. Náhoda však bola, že ako školáčka som bola pozvaná režisérom Nikitom Slovákom hrať v divadle West. Vtedy som pochopila, že toto je to, čo chcem robiť. Nemala som síce dobrú slovenčinu, ale profesori na VŠMU mi dali šancu skúsiť to. A dnes to vôbec neľutujem. Veľa som sa na škole naučila, ale stále je čo zlepšovať. Aj na slovenčine.

Účinkovanie v televíznych seriáloch, divadlo, predvádzacie mólo a výuka tanca. K tomu rodina. Ako to všetko stíhate?

Moja Jasmínka má 2 roky a ak treba, tam mi pomáhajú partner a malej babka. Spolupráca s divadlom Aréna funguje od môjho štúdia na škole, keď som hrala v predstavení India Song. Onedlho budeme mať premiéru Vibrator-play. Je to vtipné predstavenie, ktoré vôbec nie je vulgárne, ale zábavné a milé. Všetkých vás srdečne pozývam. Ešte kým som nemala malú, tak som hrala aj v divadle DPOH v hre Motýľom nik nerozkáže. A samozrejme učím v podniku La Fiesta tance ako sú salsa, bachata, tango, ľudovky aj populárnu kizombu, ktorá je rozšírená po celom svete. Čo sa modelingu týka, tak spolupracujem iba s Lýdiou Eckhardt.

Ako ste sa zoznámili s módnou ikonou Lýdiou Eckhardt?

Bola som prváčka na strednej škole a zavolali ma do riaditeľne, kde mi vysvetlili, že Lýdia Eckhardt hľadá černošskú tanečníčku. Najprv som pre ňu tancovala a potom som už predvádzala jej modely. Musela som však trošku schudnúť, ale spolupracujeme dodnes. Aj tento rok máme módnu prehliadku, kde idem na mólo aj so svojou dcérkou.

K vašim pracovným povinnostiam potrebujete pomocníka, ktorý vám to všetko uľahčuje?

Je to auto, bez ktorého by som sa nestíhala rýchlo presúvať a autobusmi by som to nestíhala. Taxíky idú do peňazí, takže určite auto potrebujem.

Vodičák ste si robili na Slovensku?

Áno.Tak to bolo celkom vtipné... ako všetko čo robím. Testy som napísala dobre, ale prvá jazda nevyšla. Šoférovala som a bavila som sa s policajtom, ktorý sedel vzadu. Išli sme na diaľnicu do Petržalky a bola tam stopka, na ktorú som zabudla, keďže som v plnom prúde debatovala. Policajt mi povedal, že som urobila chybu, ja na to: „vy ste ju videli?“ A tak som si jazdu zopakovala na druhýkrát. Prišiel ten istý policajt a zase chcel so mnou diskutovať, ale ja som mu povedala, že s ním nehovorím a sústredím sa na jazdu, ktorú som nakoniec urobila.

V Angole sú akí vodiči?

V Angole sme bývali v hlavnom meste Luanda. Samé kolóny ako v Bratislave, ak nie väčšie. Vodiči typickí ako v Bratislave...uponáhlaní, ale nie takí stresujúci ako u vás. U angolských vodičov je podstatné, aby všetci došili tam, kam majú.

Takže podobní a predsa iní aj mentalitou?

Na Slovensku som sa naučila plánovať a tak som si v Angole naplánovala narodeniny. O siedmej to malo začať, ale môj prvý hosť prišiel o dve hodiny neskôr a potom postupne všetci. Párty skončila ráno o siedmej! „Hej kľud, ty slovenka, tu si v Angole!“To boli komentáre, tak som to nechala tak, lebo viem, že keby som tam žila, tak som taká istá ako oni.

Aké sú angolské vodičky? Majú radi malé autá alebo tie väčšie?

V Angole jazdia ženy viac na džípoch kvôli terénu, tam nie sú také dobré cesty a terénne autá sú tam vhodnejšie. Sú tam dobré aj menej zručné vodičky, ale moja mama je expert za volantom. Raz sme išli z pláže a otec jej dal šoférovať auto. Ona kričala, otec zaťahoval ručnú brzdu. Takže radšej nejazdí a vozíme ju my.

Ako na vás reagujú slovenskí policajti?

Dobre. Z chaty som šoférovala a v aute bol brat, priateľ, ktorí spali a ja som nevedela kadiaľ ísť a blúdila som stále dookola. Nemala som vodičák a ako naschvál ma zastavili policajti. Vytiahla som angolský občianský preukaz. Nevedeli, či je to vodičák, tak ma pustili. Ešte raz sme sa stretli v ten istý deň v Trnave. Zlé skúsenosti s nimi nemám.

Sadli ste si za volant do limuzíny - Kia Optima 1,7 CRDi. Bol to pre vás zážitok?

Nenapadlo ma ani vo sne, že dnes sadnem to takejto nádhernej limuzíny, kde sa budem cítiť majestátne ako kráľovná! A v čiernej farbe, ktorú milujem! Akonáhle som zbadala tento model, tak ma nenapadlo, že toto je Kia, skôr iná nemenovaná značka. Je to krásne, komfortné a pohodlné auto, ktoré snáď nemá chybu, jedine ak by sa pokazilo. Neprečačkaný a pritom vkusne elegantný interiér a všetko som mala po ruke. Prehľadný displej, budíky, ale najviac sa mi páčilo riadenie, ktoré bolo snáď navrhované len pre ženy! Volant presne do mojích rúk a sedenie vynikajúce. S vyhrievaným volantom som sa stretla prvýkrát a s niečím takým, že mi vypne motor na križovatkách, čo je v rámci ekológie a životného prostredia veľmi prospešné a oceňujem to. Bezkľúčové štartovanie je praktické a najviac sa mi páčilo na Optime, že má pre mňa optimálne obrovský priestor, lebo ja keď sa balím, tak balím všetko! Ľahko sa jazdí a tri jazdné štýly boli pozoruhodné, ale aj cúvacia kamera, lebo my černoši sme dosť pohodlní, tak takéto vychytávky radi uvítame. Kia Optima je pre ľudí, ktorí veľa cestujú a chcú zažiť komfort a luxus. A s takýmto autom sa dá naozaj bývať na cestách...

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť