Optimálný „Voice“ na cestách

06.04.2019 11:11

Vynikajúca speváčka Brigita Szelidová Čikoš a jej talentovaná dcéra Terézia Čikoš, ktorá postúpila ďalej v speváckej súťaži The Voice a porozprávali sme sa o speve, ďaľších speváckých výzvach a skúsenostiach z autoškoly. K tomu ešte skúsenosti so značkou Kia a testovaní modelu Kia Optima.

Brigita: ste speváčka s originálnym prejavom na slovenskej jazzovej scéne. Vyšiel vám vo vydavateľstve Hudobný fond album Duets, kde máte veľa vzácnych hostí. Čo nám o ňom ešte poviete?

CD vzniklo po súťaži X Factor, kde som postúpila až do finále a produkoval ho uznávaný jazzový skladateľ a klavirista Ľuboš Šrámek. Na nahrávke môžete počuť Cigánskych diablov, Anitu Soul, Karola Csina, Roba Opatovského, Igora Kmeťa, rapera Rakbyho a ďalších spriaznených vokalistov. Medzi duetmi sú skladby ladené do funky, jazzu, swingu, ale aj soulu a čardášu. Samozrejme máme šnúru koncertov, na ktorú sú všetci srdečne pozvaní. Spievam v SND v baletnom predstavení Bratia Karamazovci a dostala som pozvanie na Miami od jednej producentky na jazzový festival, aby sme tam s cédečkom vystúpili.

Terezka: študujete posledný ročník na štátnom konzervatóriu a momentálne ste známa zo speváckej súťaže The Voice. Kto vás prihlásil a aké je to byť pod vedením Jany Kirschner?

Tak ako mama má rada súťaže, tak ja ich nemám rada. Stránila som sa toho až dovtedy, kým som nezbadala konkurz do tejto súťaže a prihlásila som sa. Boli tam predkolá, ktorými som prešla až kým som sa dostala do televízie. Mala som ísť spievať, ale som bola veľmi chorá no a napokon to dopadlo dobre. Všetci sa otočili a bolo to ťažké rozhodovanie, ale vybrala som si Janu Kirschner. Tým chcem robiť vlastnú hudbu s vlastnými textami a to rozhodlo, pretože ma zaujal Jankin album Krajina Rovina. Veľmi dobre sa mi s ňou pracuje a okrem nej máme výborných hlasových pedagógov a odborníkov, ktorí nám pomáhajú.

Terezka, aké to bolo jazdiť na značke Kia v autoškole a aké to je s čerstvým vodičákom brázdiť bratislavské cesty?

Bála som sa jazdy a možno práve preto ma rýchlo posadili za volant malej, ale priestrannej Kie Venga, ktorá bola s manuálnym riadením a veľmi dobre sa s ním jazdilo. Akurát som sa občas zabudla pripútať, ale nič iné mi nerobilo problémy. Na cestách vodiči nemajú radi autoškoly, hneď trúbia, sú nervózni, predbiehali ma. Teraz, keď je rozkopaná skoro cela Bratislava, tak to je nepríjemné pre autoškoly. Pomaly naberám jazdné skúsenosti po Bratislave a šoférovanie ma baví.

A čo mama Brigita? Aké to bolo vo vašich časoch, keď ste robili autoškolu?

V Pezinku som robila s mojím švagrom autoškolu a tam sme robili testy a hneď potom sme išli jazdiť. Pre mňa to dobre dopadlo, ale švagor neurobil jazdu, tak musel opakovať. Bola to nejaká maličkosť. Potom som už s vodičákom jazdila a podarilo sa mi nacúvať do jedného vodiča. Začal na mňa kričať a ja mladá 19-ročná žaba som sa rozplakala a nevedela prestať. Teraz sa už smejem, ale vtedy som to všetko veľmi citlivo prežívala.

Prišli postupne aj menšie alebo aj väčšie dopravné nehody?

Minulý rok som mala menšiu nehodu. Bolo také posledné sneženie, potom namrzlo a v tom cez prechod pre chodcov prechádzal chodec a vodič predo mnou v poslednej chvíli zabrzdil a ja som už nedobrzdila a buchla som do neho. Volala som Terezke, že som trošku narazila, aby prišla za mnou. Boli tam aj hasiči, sanitka, pretože chlapec si rozbil hlavu o predné sklo, ale našťastie sa nič vážne nestalo. Dokonca to bol môj sused a policajt mi hovoril, že sa to bežne stáva, že sa rodina zrazí alebo susedia. Moje auto bolo na totálku, takže s tým sa už nedalo nič robiť.

Boli úsmevné príhody počas koncertných šnúr?

Za socializmu sme s kapelou cestovali do Nemecka a Švajčiarska. Mali sme takú starú dodávku, ktorá bola naprataná aparatúrou a hudobnými nástrojmi. Dostali sme defekt a na diaľnici sme zastavili, všetko sme museli vyložiť aj veľký kontrabas. Kým sme to všetko vyriešili, tak kontrabasista začal hrať na diaľnici veľký koncert! Ľudia sa obzerali, že čo sa deje. K tomu sa nám rozbilo predné sklo a museli nás odtiahnúť z Brna do Bratislavy. Bolo to v zime a vodič premrzol a až horúca voda ho doma prebrala. Všetci sme sa na tom potom zabávali.

Mali ste i vtipnú historku s príslušníkmi zákona?

Áno, raz ma zastavili už ani neviem čo to bolo, ale ako sme sa rozprávali, tak som si všimla na uniforme takú malú špinku. Začala som mu ju čistiť a on sa zľakol, že čo to robím. Ja, že nebojte sa, niečo tu máte a už je to preč. :) Tak sme sa na tom pozabávali, ale hlavne, že som neplatila som pokutu. Tínak mi trikrát za sebou odtiahli auto a stále ten istý policajt tam vždy bol. Akonáhle ma zbadal, tak sa už chytal za hlavu, že zase vy...tak tretíkrát mi to odpustil, len mi povedal, že si mám dávať pozor.

To je dobre, že vás len odtiahli, ale neukradli auto, pretože aj také sa v živote môže prihodiť...

Mojej sestre sa stratilo auto a raz sme išli hrať do skúšobne v garáži a tam bolo plno áut. Švagor sa tam prechádzal medzi autami a našiel svoje ukradnuté auto! Zavolali políciu, lebo si auto spoznal a naozaj bolo jeho, ale nemalo to ŠPZ-tku. Potom museli čakať ešte dva mesiace, kým sa to všetko dalo do poriadku.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť