Outback bola najlepšia voľba!

02.03.2019 10:51

Braňo Deák miluje dobrodružstvo, rýchlosť, motorky a autá!

Braňo, hráte rolu právnika Alexa Beckera v mimoriadne úspešnom markízackom seriáli Oteckovia, ale aj v divadle máte veľa predstavení. Mnohí herci zažívajú veľakrát krušné chvíle, keď na chvíľu zabudnú text alebo im príde niečo smiešne a nevedia pokračovať. Zažili ste niečo podobné?

Po tanečnej šou Let´s Dance, počas ktorej som mal štyri mesiace dennodenne niekoľko hodinové tanečné tréningy, prišlo obdobie absolútneho odpočinku a naberania stratenej hmotnosti. K tomu sa pridružili zdravotné problémy a začal mi rásť pupok. V Divadle Aréna, v predstavení Írska kliatba hrám vyšportovaného chalana, ktorý rozpráva, ako miluje šport, futbal, hokej, basketbal... a keďže sa tam aj vyzliekam do spodného prádla, prišlo mi ako dobrý nápad doplniť si vetu “teda, rád sa na to dívam“. Touto vetou som “odpálil“ seba, svojich kolegov a nevedeli sme sa spolu s divákmi, ktorí sa k nám hneď pridali, prestať smiať. Keď sa mi ani po pár minútach nedalo pokračovať, začala ma chytať panika, že to predstavenie asi nedohráme. So slzami v očiach od smiechu som pozrel do hľadiska a zistil som, že diváci sa už ani veľmi nesmejú, iba my na javisku . Samozrejme, nakoniec sa nám podarilo upokojiť a predstavenie sme s veľkým úspechom dohrali.

Máte obľúbenejšie a menej obľúbené postavy, ktoré hráte? V akej roli sa cítite byť najviac sám sebou?

Všetky postavy, ktoré mám v repertoári, mám špeciálne rád, pretože máme vybudovaný niekoľkoročný vzťah. A každou jednou reprízou sú mi bližšie a bližšie. Stále v nich nachádzam niečo nové a zaujímavé. Aj po toľkých rokoch.

Je o vás známe, že veľa športujete, milujete outdoorové športy, dynamiku a rýchlosť. Máte rád adrenalín?

Šport mám rád, od malička som robil všetko možné. Ale dnes už, ako dospelákovi, mi zostal wakeboarding, snowboarding, rád chodím na výlety s bicyklom, na korčule, alebo si zaplávať... Skôr mám rád rýchlosť ako adrenalín. Adrenalín je dobrý, ale nesmie ísť pri tom o život.

Motorky sú stále vo vašom živote aktuálne?

Jasné, že sú a vždy budú. Na motorke začínam sezónu už v apríli a končím, keď ma začínajú oziabať prsty na rukách, takže až niekedy v novembri. Momentálne jazdím na veľkej cestovnej 1200-ke. Riadim sa pravidlom, že jazdec na motorke nikdy nie je na hlavnej. Na ceste sa pohybuje veľa nepozorných vodičov, ktorí veľmi nesledujú premávku v spätných zrkadlách, takže sa snažím predvídať a sledovať, čo sa asi chystajú vodiči okolo mňa urobiť. Motorka ma vycepovala v pozornosti na ceste a toto aplikujem aj za volantom auta. Opatrnosti nikdy nie je dosť, či už je človek v aute, na motorke, alebo na pešo.

Stretávate skôr dobrých alebo tých zlých policajtov?

Stretávam skôr milých policajtov. Keď ma zastavia kvôli bežnej kontrole, často sa priznajú, že pozerajú seriál Oteckovia a ja im vždy rád dám podpiskarty pre deti, prehodíme pár slov, poprajeme si krásny deň a ideme si svojou cestou. Väčšinou neprekračujem rýchlosť, ale keď sa mi to náhodou podarí, tak samozrejme pokutu zaplatím. To, že ma páni policajti spoznajú, neznamená, že nemusím platiť. Raz mi dokonca odtiahli auto, pretože známka starého mesta, ktorú som mal na čelnom skle, mi padla pod sedačku. Volal som na políciu a zistil som, kde mám auto. Ukázal som im padnutú známku a pokutu mi nakoniec odpustili. Ale inak musím o sebe povedať, že aj keď mám rád autá a užívam si jazdenie, som mimoriadne slušný vodič a rešpektujem pravidlá.

A čo nehody, ťukesy? Aj na to máte šťastie?

Samozrejme, že takéto drobné nehody sa stanú asi každému. Ale mám jednu naozaj kurióznu príhodu. Raz som vychádzal autom z garáže a automaticky som stlačil aj zatváranie garážovej brány, ktorá pomaly klesala. Popred garáž prechádzalo auto, a tak som počkal a potom sa pohol. Zrazu som počul zvláštne škrípanie... na streche mi pristala garáž. Našťastie sa nič vážne nestalo, okrem škrabanca.

Dnes jazdíte na SUBARU. Čím vás očaril OUTBACK? Ako ste sa dostali k tejto značke?

Juraj Loj bol prvý človek spomedzi mojich kamarátov, ktorý si kúpil Subaru a myslím, že v rodine majú viac modelov. Veľa sme sa rozprávali o výhodách tohto auta, o komfortnom priestore v interiéri a v kufri a mne sa to veľmi pozdávalo. Či už sa zbaliť na niekoľkodňový výlet, alebo bez problémov naložiť wakeboard, snowboard, či bicykel – toto očakávam od auta. Športové autá sa mi páčili odjakživa, ale z praktického hľadiska bolo kombi vždy najlepšia voľba. Prešiel nejaký čas a potrebovali sme vymeniť moje staré auto za niečo novšie. Mám rád benzínové motory a konečne som si chcel kúpiť auto s náhonom všetkých štyroch kolies. Konečný výber teda padol práve na Subaru Outback. Hlavne po operácii chrbtice som pochopil, že potrebujem práve takýto typ auta. Pohodlné nastupovanie, vyšší posed a komfort pri šoférovaní. To, čo na Outbacku oceňujem, je najmä veľký priestor v celom aute a samozrejme bezpečnosť.

Je zimné obdobie, vyskúšali ste si šmyky, prípadne ste použili režim X-MODE?

Práve nedávno v Tatrách som jazdil hlavne po snehu a skúsil som si asistent rozjazdu do kopca, či zjazdu z kopca a manuálne radenie pod volantom. Do zasneženého kopca vyjde Outback aj bez režimu X-MODE. Je to permanentná štvorkolka, ktorá vylezie aj tam, kde bežné auto nemá šancu vyliezť. Na ceste často využívam adaptívny tempomat, ktorý sníma autá pred vozidlom. Udržuje vzdialenosť a automaticky pridáva a pribrzďuje, vďaka systému EyeSight. Outback má okrem vyhrievania sedadiel aj vyhrievanie zadného okna a spätných zrkadiel, ktoré som často ocenil práve v tuhej tatranskej zime. Som klasik, ktorý rád počúva cédečká a toto auto mi to umožňuje aj vďaka výbornému zvuku 12-tich reproduktorov Harman Kardon.

Braňo, vy rád cestujete a prešli ste už skoro polovicu sveta. Čo sa vám v iných krajinách páčilo a naopak nepáčilo v doprave?

V talianskom Neapole som musel odstaviť auto. Bál som sa tam šoférovať, pretože tamojší vodiči jazdili ako šialení a pre istotu som dobrovoľne volil miestne MHD. Viac sa mi páčilo na Novom Zélande, kde sú vodiči slušní a disciplinovaní. Najvyššia povolená rýchlosť je tam 100km/h, ale hlavne, tam sa človek naozaj nemá kam ponáhľať. Treba si vychutnávať krásnu prírodu, ktorá sa mení každým kilometrom. Možno ešte stojí za zmienku doprava na Havaji alebo vo Švajčiarsku, kde naozaj vstupom chodca na vozovku autá zastanú. Šoféri sú milí, vysmiati a ohľaduplní. Skoro ako u nás . No a tu mi najviac prekážajú sms-kujúci vodiči, ktorí nesledujú čo sa deje na ceste, lebo riešia dôležitosti v mobile a myslia si, že majú všetko pod kontrolou. Telefonovanie a sms-kovanie za volantom neuznávam. Ale ak už musím použiť mobil, tak využívam hands free cez bluethooth.

Aké máte cestovateľské plány na ďalšie obdobie? Vyberiete sa niekam s Outbackom?

S mojím novým autom sa len zoznamujem. Vlastním ho len pár mesiacov a denne sa premiestňujem po meste. Ale už niekoľko krát som si stihol vyjsť do Tatier a keďže bola zima a veľa snehu, mal som možnosť otestovať si Outback aj na zasnežených cestách, ktoré mu veľmi pristanú. Zima je to pravé obdobie pre túto permanentnú štvorkolku. Určite sa na jar vyberiem na odľahlé, kľukaté, okresné cesty a vychutnám si pohodlnú jazdu na tomto krásnom vyvýšenom kombi.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť