Outfit v dračej koži

06.05.2017 08:00

Módna návrhárka a dizajnérka Andrea Hogh je Škoda pozitívna a okrem svojej práce, ktorá je jej koníčkom, tak pri šoférovaní na svojich cestách konkuruje mnohým mužom. Je nielen dobrá šoférka, ale príjemná žena, s ktorou bolo radosť robiť náš rozhovor

Mnohí vás ešte nepoznajú, tak ako to začalo s vašou tvorbou a čomu všetkému sa venujete?

V začiatkoch popri zákazkovom krajčírstve bola mojou hlavnou činnosťou výroba detského oblečenia, ku ktorému sa postupne pridala výroba tehotenského oblečenia, spoločenských a svadobných šiat a taktiež požičovňa spoločenských šiat. Moje modely sú dostupné pre každého a vieme uspokojiť aj náročnejšiu klientelu. Od roku 2004 som sa začala zaoberať zariaďovaním interiérov a nadviazala som spoluprácu s rôznymi firmami v oblasti zariaďovania interiérov a dnes ponúkam klientom aj realizáciu zariadenia na mieru podľa vytvoreného návrhu v 3D vizualizácii.

Vidím na vás, že vaša práca je vašim koníčkom a v dnešnej dobe je to ozaj vzácny jav...

Snažím sa, aby mi moja práca prinášala radosť, lebo v momente ako človeku prestane práca prinášať radosť, tak to začína byť trápenie. Je to životná skúsenosť, ale ja momentálne mám pocit, že sa po 40-tke učím znovu žíť. Priority som si inak usporiadala a už sa snažím nepracovať na úkor rodiny.

Je to aj náročné, keď jazdíte ku klientom a máte na konte aj množstvo kilometrov v rámci Slovenska?

Moje najčastejšie trasy, ktoré robím sú Bratislava, Banská Bystrica,Viedeň kvôli látkam. Nejaký čas sme bývali s manželom kvôli práci v Bratislave a mala som aj ja veľa práce, tak sa nemôžem sťažovať. Chýbal nám náš hôrnatý kraj, priatelia, tak sme sa vrátili naspäť do Bystrice a nad kariérou vyhrala rodina!

V dnešnej dobe sú tieto slová balzamom na dušu, že niekto uprednostní rodinu nad kariérou a naozaj si vážim vaše slová. No viem, že vaše klientky si k vám nájdu cestu, ale ak idete vy za nimi, tak používate navigáciu?

Nie vždy potrebujem navigáciu, naozaj veľmi málo a to len v prípade, že idem na dlhšiu trasu. Mám orientačný zmysel, ale občas ju využívam. Napríklad jazdy v zahraničí sú s navigáciou určite jednoduchšie a aj hľadanie konkrétnej adresy trebárs v Bratislave. 

O talianoch sa hovorí, že sú temperamentnejší ako naši vodiči. Je to tak?

Do Talianska som v minulosti často cestovala, mám rada túto krajinu, určite sú temperamentní to áno, ale agresívni nie sú, lebo takých vodičov zažívam viac v Bratislave a nedajbože ak je na ceste začiatočník, tak nemajú problém ho hneď vytrúbiť. Nepáči sa mi netolerantnosť a uponáhlanosť na našich cestách. Človek je v strese, lebo všetci sa niekam ponáhľajú a ak sa nasilu nenatlačíte a nezaradíte, tak vás nikto nepustí, okolnosťami ste donútený to urobiť.

Kedy ste si robili autoškolu a vaše začiatky sa spájajú so značkou Škoda ako mnohých z nás?

Autoškolu som robila ako mamina na materskej dovolenke, lebo som nechcela byť odkázaná na manžela a chcela som byť slobodná a nezávislá. V našej rodine ženy vždy šoférovali a ja sa k nim radím tiež. Učila som sa jazdiť na aute mojich svokrovcov čo bola Škoda 100, na ktorej sa nedali poriadne ani dvere zavrieť. Potom som už jazdila na prvom aute Škoda 120 a to som nevedela, či sa mi dobre podarí zaradiť na križovatke , lebo jednotlivé stupne išli dosť ťažko. Teším sa, že dnešná technika ide dopredu a autá sa riadia úplne ľahko.

Čo nezvyčajné vás prekvapilo v aute, v ktorom ste šoférovali?

Zažila som šoférovanie na opačnej strane na Malte a to som odmietla šoférovať. Bála som sa, že sa pomýlim a spôsobím nehodu,  tak som to radšej neriskovala. Manžel s tým stotožnil a nemal problémy. Ak by som v tej krajine žila, tak by som sa to určite naučila. Inak  je tam doprava ako unás aj tie isté európske značky áut.

Adrenalín patrí mnohým vodičom do života a preto sa opýtam, či ste ho zažili na vašich cestách?

V Grécku na rodinnej dovolenke som stopovala s veľkým strachom, pretože sa tam nedalo požičať žiadne auto ani nič iné. Potrebovali sme sa z odľahlého miesta premiestniť do civilizácie, tak sme si stopli auto, ale nerobila by to znovu, možno len v nejakej životnej situácii, keby som bola donútená, inak nie. Adrenalín som tam mala, keď som riadila výletnú loďku, ale bolo to aj príjemné mať vo vlasoch vietor a okolo vás všade voda. Bola to príjemná skúsenosť, ktorú by som si ešte zopakovala.

Ešte som sa zabudla opýtať na vaše auto, či máte jedno alebo dve v rodine, čo je už dnes samozrejmosťou...

Jazdím na štvorkolke VW Tiguan a druhé auto v rodine je nová Škoda Octavia. Máme radi škodovky a predtým sme mali Škoda Octavia TOUR a boli sme vemi spokojní. Malo to veľký priestor, dobrú spotrebu a nikdy sme s tým autom nemali problém. Jazdila som aj na novom Kodiaqu a je fantastický. Často chodíme po kopcoch a kedže deti lyžujú, tak kto vie, možno raz kúpime Kodiaq.

Prekvapili ste ma, že ste Škoda pozitívna a práve ste testovali Škodu Superb 2,0 TSI SportLine s výkonom 220 koní, 6-stupňovým automatom DSG odetý vo farbe Dračia koža. Ako vidíte tento model vašimi dizajnérskymi očami?

Páčia sa mi elegantné čisté línie a farba Dragoon skin. Neskutočná farba je krásna a takú nevidíte na cestách. Úžasne sa vyníma na ceste a každý sa otočí aj keď nechce. Výbava SportLine s množstvom doplnkov je ozaj bohatá a komfort v interiéri, zároveň športový duch sálal z každého detailu. Ako prvé spo nasadnutí som si nastavila sedadlo, keďže som maličká, ale hneď ako som si nastavila dobrý výhľad z auta, tak sa dostavil pocit bezpečnosti. Poobzerala som sa a videla eleganciu štepovania sedadiel, príjemný volant, kvalita použitých materiálov a precízne vypracovanie každého detailu. Parkovacie senzory, všetko v elektrike a množstvo odkladacícieho priestoru, čo na dlhých cestách potrebujem...veru do kufra som sa tiež celá zmestila. J Dvojlitrový benzínový Superb naozaj vedel ľahúčko plávať na ceste, ale aj lietať ako drak, keď sa to preplo do športového režimu a tie kone bolo cítiť. Okrem tohto režimu, som vyskúšala eko, comfort aj individuál, ale šport sa mi najviac páčil a autu sa najviac hodí k športovosti ducha. Odsudzovala som automat, ale ked som to vyskúšala, tak už nechcem nič iné a Superbu sedí tiež. Páči sa mi aj predĺžená záruka na štyri roky a naozaj, kto si Superb kúpi, tak dostane kvalitu a v tejto dračej farbe sa stane miláčikom žien i mužov...

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť