Pastelové tóny v cabriu
05.10.2024 09:38
Paper Moon Trio – ženské vokálne trio v zostave Andrea Kružliaková /spev, gitara/, Kristína Uhlíková /spev, husle/ a Barbora Medeková /spev, ukulele/. Dievčatá si zahrali, zaspievali a otestovali nový Fiat 500c Collezione 1957. Určite vás zaujme nie len rozhovor, ale aj vintage outfity týchto dám, zladené s cabriom :)
Bude to 10 rokov, čo spolu koncertujete a k výročiu ste nahrali svoj druhý album, ktorý vyjde koncom roka…je to tak?
Je to presne tak, náš nový album, ktorý vyjde ako CD nosič aj vinylová platňa, prinesieme našim milým poslucháčom o niekoľko týždňov, a na Vianoce už môže vyhrávať k večeri. Pri príležitosti nášho výročia si nostalgicky spomíname aj na naše začiatky v orchestri Bratislava Hot Serenaders, kde sme pôsobili ako vokálne trio Serenaders Sisters. Potom sa z nás stali mamy, alebo ako nás milo nazval Juraj Bartoš, „Serenaders Mothers“. Uvoľnili sme miesto novým sestrám a začali sme sa naplno venovať nášmu Paper Moon Triu. Momentálne finišujeme kalendár vianočných koncertov, ktoré čoskoro zverejníme a zároveň pracujeme na turné po Slovensku a susedných krajinách s našim novým CD, ktoré plánujeme na jar/leto 2025.
Cestujete spolu na ďaleké cesty, rozprávate sa, zdieľate zážitky.. Zažili ste nejaký aj na spoločných cestách?
Ak cestujeme ďaleko, máme tú výhodu, že sme všetky šoférky a tak sa môžeme vystriedať. Najďalej sme šli autom približne 1000km, keď sme hrali na medzinárodnom festivale v Nemeckom meste Ulm. Je pravda, že si spoločný čas v aute veľmi užívame a stále si máme čo povedať, no niekedy sa dokážeme rozptýliť viac, ako by bolo treba – raz sa nám práve kvôli tomu stalo „fópá“, keď sme sa popri tankovaní na čerpacej stanici tak pohrúžili do debaty, že sme zabudli zaplatiť! Ani jedna z nás si to však neuvedomila, pretože každá si myslela, že zaplatila tá druhá. Ani, keď nás začalo prenasledovať policajné auto s majákom, netušili sme, čo je za tým, až keď nám policajti vysvetlili, čo sme vyviedli. Mali sme obrovské šťastie na veľmi milých policajtov, ktorí nám ochotne pomohli a nemuseli sme sa vracať desiatky kilometrov späť na pumpu. Bolo to v Česku.
Kde ste zažili „divokosť“ v cestnej premávke?
Andrejka: Ja mám skúsenosť z Talianska, stačí prejsť hranice a už ste v chaose, mopedy sa len tak vynárajú spomedzi áut a žijú si vlastným motoristickým životom, ale má to svoje čaro, trochu to človeka prebudí.
Kristínka: Ja mám nezabudnuteľný zážitok z Kanárskych ostrovov a to najmä z kruhových objazdov. Doteraz som úplne nepochopila, kto dával komu prednosť, ale mala som pocit, že každý sám sebe!
Ako zabávate deti na dlhých cestách?
Barborka:
Deti rady v aute počúvajú audiorozprávky, čítajú, kreslia, ale niekedy si aj spievame. Často sa v aute hráme hru: „Hádaj, čo vidím?“
Dievčatá, so značkou Fiat ste sa stretli?
Kristína: Ja mám Fiat Stilo z roku 2006, Multijet 1,9 TDI, a ešte ma nikdy nenechalo v štichu, aj keď raz mi odletel stierač práve v najväčšej snehovej búrke, ale ten druhý zostal na mieste. Stále je to však nič oproti tomu, keď sa mi pred očami spustil na volant pavúk!
Barborka: U nás v rodine je Fiat veľmi obľúbený. Naše prvé auto bol Fiat Uno, neskôr Fiat Bravo, a ten nám slúži dodnes.
Vidíte, kočky, rozdiel v jazdení medzi mužmi a ženami?
Z nášho pohľadu sú ženy opatrnejšie a zväčša jazdia bezpečnejšie a citlivejšie, než muži, ktorí sú často za volantom netrpezliví. Ako sa hovorí, pomaly ďalej zájdeš. Nebudeme riskovať vysoké pokuty, ale najmä zdravie. Tých pár minút, čo by sme ušetrili, za to nestojí.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
