Platím najmä za rýchlosť...
29.06.2024 16:18
Dlhoročná manažérka v zdravotníctve Blanka Malichová, porozprávala o svojich zážitkoch za volantom, pokutách, nehodách, ale aj prečo robila autoškolu na druhýkrát. To všetko sa dozviete pri čítaní rozhovoru, ale aj pozeraní videí, kde nám otestovala nový ženský model Hyundai i20
Pracovne aj súkromne najazdíš ročne minimálne 30 tisíc kilometrov… skoro ako profesionálny vodič, tak nám prezraď, či si aj technicky zdatná?
Cestujem nielen po Slovensku, ale často jazdím do zahraničia. Mám rada nové miesta, zážitky, oddychujem pri šoférovaní. Dokonca som niekoľkokrát opravovala auto v zahraničí. V Taliansku, Francúzsku či v Srbsku. Riešila som servisy, odťahovky, pochopila som, že sa netreba báť, všade sú ľudia, ktorí ochotne poradia. Možno som technický typ, a ak náhodou niečo neviem, tak vytočím kamarátov na telefóne. Vždy sa niečo nové dozviem, takže bežné poruchy viem čiastočne odhaliť a vyriešiť aj sama. Kedysi, som si aj koleso vymenila, a v horách v snehu nahadzovala reťaze. Teraz už len do umývarky, a povysávať, keď vozíte deti a psa, tak toto je najčastejšia moja starostlivosť o auto. Ostatné nechávam na servis.
Miluješ rýchlosť, takže pokuta je vždy daň, za tento vážnejší dopravný priestupok?
Asi áno. Ak je pokuta, tak najmä za rýchlosť, ale musím povedať, že si dávam pozor, iba občas sa pozabudnem. Bola som prekvapená, že v Rakúsku vyriešili prekročenú rýchlosť dohovorom. S kamoškami sme v lete išli na trip do Verony ,na operný festival a cestou naspäť sme sa ponáhľali domov, keď nás zastavil mobilný radar v Rakúsku. Bolo to dávno, teraz posielajú pokuty poštou.
Autoškolu si robila na druhýkrát a potom v začiatkoch tvojho jazdenia ti odtiahli auto. Daj ešte nejaké príbehy zo života… :)
Testy, parkovanie, technické veci a nakoniec jazda, ktorú som neurobila a nechápala som to, prečo. Policajt mi povedal, že, aby som zastavila, kde bola zastávka, a nemala som to urobiť. Uplakaná som prišla domov, ale na druhýkrát som to urobila. Iný príbeh bol, keď mi dvakrát odtiahli auto do Čierneho lesa. Opäť za zlé parkovanie v starom meste. Prvýkrát som bola vystrašená a volala som na políciu, že mi ukradli auto a ubezpečili ma, že to nie je tak, ale mám si ho vyzdvihnúť na adrese, kde odťahujú. Zaplatila som za odťah viac ako za pokutu, čo ma prekvapilo, ale nič sa nedalo robiť.
Čo hovoríš na parkovaciu politiku v hlavnom meste? Vyhovuje ti?
Parkovacia politika je nová a musím povedať, že si na ňu treba zvyknúť. Potrebné je dávať si pozor na to, kedy a v ktorej časti Bratislavy sa nachádzate, lebo je to rôzne. Páčilo by sa mi viac, keby to bolo zjednotené, človek nemusí toľko rozmýšľať, kde a ako zaparkuje.
Spomínaš si na nezabudnuteľný zážitok počas jazdy autom?
Cestovala som z Bratislavy do Levíc, moje šoférske začiatky, aj keď som túto cestu už viackrát absolvovala. V jednej dedine pri ceste kopali kanalizáciu a zrazu mi jeden pracovník vošiel do cesty. Točila som volantom, snažila som sa mu vyhnúť, zrazu bol volant neovládateľný a dostala som šmyk. Skončila som v tej jednej vykopanej časti, vyleteli nejaké skaly a rozbili mi bočné sklo. V Leviciach ma čakala prezentácia a ja som sa ocitla dve hodiny pred ňou v kostýme, roztrhané silónky, s odreninami a celá zasypaná sklom. Prišiel ku mne dotyčný, čo bol dozorca väzňov, ktorí tam kopali. Bola to chyba ich zverenca, tak som zostala bez pokuty, policajti ma odviezli do obchodu pre nové silonky, aj na miesto konferencie. Našťastie...
Pri tých dlhých cestách často tankuješ, dávaš pozor na rezervu?
Bolo to dávno na trase Praha-Bratislava, keď som sa ponáhľala domov. Na diaľnici mi auto zastalo a zistila som, že nemám naftu. Bola tma, bol to len začiatok mobilných telefónov, ale našli sa dvaja kamionisti, ktorí mi chceli pomôcť. Jeden bol z Rumunska, nebolo možné sa s ním dohovoriť, tak som mu dala papierik, na ktorý som napísala, čo potrebujem a dúfala som, že ho odovzdá na pumpe. Druhý kamionista už mal naftu, tak mi dotankoval. Po tomto zážitku som vychutnávala kávu na najbližšej pumpe, keď personál sa chystal zaviesť slovenskému kamiónu naftu. Povedala som, že už nie je treba, že to bolo pre mňa a situácia sa už vyriešila.
Text, foto a video: Alena Chorvátová