Poznám dobré vodičky…moja žena a svokra :)
22.06.2024 17:22
Slovenský operný spevák, ale aj úžasný Jean Valejan z Novej scény – Titusz Tobisz o ceste za úspechom, cestovaní a rôznych situáciách, ktoré zvládal vrátane mikrospánku, šmykov a iných nástrah. Má rád veľké autá a jedným z nich je aj Mercedes GLB 220 d 4Matic vo vybave AMG Line, ktorý si vyskúšal a prezradil svoje dojmy.
Si sólistom a členom Národného divadla v Košiciach. Medzitým hosťuješ v rôznych divadlách v Bratislave, Liberci, Ostrave či v Poľsku, ale nebolo to vždy tak, pretože si robil tri roky šoféra...aká bola tvoja cesta až k predstaveniam, na ktorých zažívaš búrlivý potlesk?
Jazdil som, lebo som potreboval peniaze, vozil som huby do Švajčiarska, ale časom som predsa len išiel na konzervatórium, kde som hrával s rockovou kapelou v Košiciach. Všimol si ma divadelný režisér, ktorý ma obsadil do muzikálu Kniha džunglí. Potom sa začali sypať muzikály, opery a operety. Momentálne máme obnovenú premiéru inscenácie Trubadúr v Liberci a od premiéry Bedári sme už odohrali 60. repríz, kde stvárňujem Jeana Valjeana. V Ostravskom divadle hrám zákerného policajta, a na jednom predstavení som dostal také okno, že text, ktorý spievam, mi úplne odišiel. Myslel som, že dostanem infarkt, a aby to nebolo málo, tak som si to pred mesiacom zopakoval, presne na tom istom mieste, som dostal okno, asi ten blok tam stále zostal.
Humor je korenie života…mal si vtipné zážitky počas predstavenia?
Na opernom koncerte som spieval operetnú áriu z grófky Marica a nakoniec je tam tanečná časť, kde kopnem do vzduchu asi 2 metre do výšky. Avšak zabudol som na to, že nohavice z predstavenia sú frakové, ale nie elastické. Ako som vykopol hore nohu, tak sa mi krížom roztrhli celé nohavice od drieku až po kolená. Ešte aj vzadu som mal otvor. Bol som v tom, že mám čierne boxerky pod frakom, ale nie, akurát v ten deň som mal pásikavé. Veru bolo ich vidieť až do desiateho radu...
Za odjazdených 30 tisíc kilometrov ročne, zažiješ veľa príhod, možno si sa kolíziam nevyhol?
Mal som nehodu s ruským džípom UAZ, ak by som nesedel v takom bezpečnom aute, tak som už možno mŕtvy. Išiel som úsek Košice – Šaca, bola kolóna a nechal som si ako odstup. Sedel som v aute, a práve som išiel zaradiť jednotku, keď odzadu v 140 – ke do mňa nabúral opitý vodič, pretože dostal šmyk. Narazil tam, kde som mal rebrinový rám, 11 metrov som letel, moja stolička sa zlomila a zrazu som sedel na zadnom sedadle. Opitý čávo na požičanom aute, bol na drogách, bez vodičáku a nakoniec skončil v cele. Stalo sa, že som išiel kombíkom od Krásnej Hôrky lesnou cestou a dostal som šmyk. Ani na snehu, ani na vode, ale na listí. Bol som zvyknutý, na rely v tých zákrutách a jedna mi bola osudná. Vyhodilo ma zadnou časťou karosérie blízko priepasti, ale nič sa mi našťastie nestalo.
Talianska doprava sa ti páčila, ale na Slovensku máš výhrady k agresívnej jazde niektorých vodičov, ktorí nedávajú blinkre, vyblikávajú, atď. Akú inú mentalitu vodičov si zažil?
Vo Francúzsku som platil 1,50 na celý deň, v centre meste a unás je to len na hodinu. Dokonca je to v Košiciach ešte drahšie. U nás je parkovanie najdrahšie ako v iných krajinách.
Mentalita francúzov sa mi páči, sa mi páčia, nejazdia na drahých autách, neriešia nárazníky. Dokonca bohatí ľudia jazdia na lacných a jazdených autách, nepotrpia si na moderné modely áut ako u nás, kde mnohí vodiči sa potrebujú ukazovať. Oni to tam nepotrpia, ale napríklad v garážach majú veteránov a cez víkendy ich vyberú a idú na výlety.
Poznáš dobré vodičky vo svojom okolí?
Určite je to moja žena a svokra! So ženou som sa zoznámil tak, že išla s vanom po ceste a fantasticky cúvala na parkovisku, keď v tom zrazu z auta vyšlo malé žieňa...skoro som odpadol. Pracovala u otca ako závozníčka a jej mama bola moja klaviristka a obe ma presvedčili, že ženy sú dobré šoférky. Moja terajšia žena, keď išla za mamou, zaparkovala v ťažšom teréne tak excelentne, že som sa už vtedy zamiloval na prvý pohľad. Potom prišla na môj koncert a bola láska...
Stáva sa, keď veľa jazdíš, že sa sem-tam dostaví mikrospánok vo chvíli, keď to najmenej čakáš...
Dostal som taký mikrospánok, že som na ceste videl bieleho koňa. To bol brutál! Išiel som v lese a bol som taký unavený, že som dupol na brzdu, vystúpil som a nič tam nebolo... Boli to vidiny. Bolo ich viac, ale vždy som zastavil niekde na benzínke, dal si kávu. Snažím sa spievať za volantom, to ma tiež udržuje byť vitálny, alebo počúvať hudbu...niekedy sa započúvam a ručička na tachometri sa pohybuje smerom nahor, ale potom sa upokojím a dám to na predpisanú rýchlosť.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
