Prečo majú ženy stres za volantom?!

21.03.2020 14:12

Michaela Dorčíková je automobilová pretekárka a tímová manažérka stajne ARC Bratislava Mira Konôpku. Pre náš časopis prorozprávala o pretekaní, jazdení v bežnej premávke a testovaní novej mazdy CX-30.

Od malička si inklinovala k autám a súťažne si začínala na motokárach, v ktorých sa ti podarilo získať titul majsterky sveta. Kedy si začala jazdiť okruhy?

V roku 2013 som začala aktívne jazdiť na motokárach a o dva roky na to som pridala autoslalom. Do sveta okruhov som sa dostala vďaka MX-5 CUPu a tento rok začínam už štvrtú sezónu...teda uvidíme kedy sa začne. Od malička som bola športovo založená, no motoršport si získal moje srdce natoľko, že v dňoch tejto karantény mam značné abstinenčné príznaky. Dúfam, že sa mi čoskoro podarí dostať opäť na okruh. Tento rok ma čaká Mazdička, motokárová séria v novej triede Rotax MAX a taktiež ďalšie svetové finále vo vytrvalosti na motokárach.

Si prvá Slovenka, ktorá dostala šancu štartovať v európskej sérii legendárneho NASCARu, kde jazdia renomovaní jazdci. A tebe sa dokonca podarilo vyhrať preteky zóny strednej Európy za minulý rok v rámci Ladies Cupu...

Väčšinou ako žena jazdím medzi mužmi sama, či už na okruhoch alebo na motokárach. O niečo viac sa nás nazbiera na autoslalome. Jazdím okruhy v rámci Zóny strednej Európy v triede do 1,6 a čaro našej triedy je práve v tom názve CUP, ktorý znamená, že vsetky autá by mali mať rovnaké úpravy a výkon, čím je boj na trati je naozaj zaujímavý. Áno, minulú sezónu som, ani neviem ako, vyhrala Ladies Cup a šancu prevzať si ocenenie od prezidenta FIA na vyhlásení v Albánsku. Ladies Cup je v rámci zóny hodnotený pre všetky ženy bez ohľadu na triedu, v ktorej jazdia. Verím, že sa mi to tento rok podarí obhájiť. EuroNASCAR bol pre mňa veľkou výzvou. Pretekať proti profíkom a majstrom v aute, ktoré je 3x silnejšie než moja Mazda bolo náročné, ale zároveň neskutočne fascinujúce. Tam som v top triede bola opäť jediná žena. Určite by som si to chcela zopakovať ak zoženiem prostriedky aspoň na jedny preteky.

Pri toľkom jazdení si už zažila aj pár krízových situácií. Ako dopadl tá počas tréningu na Veľkú Cenu Slovenska? Pri výjazde na rovinku si nabrala obrovskú rýchlosť a preletela si cez mláčku a čo bolo ďalej?

Tak nejak to začalo... Pri tréningových jazdách na Slovakia Ringu som dostala aquaplaning v rýchlosti asi 130 km/h rovno v momente preradovania, takže som sa 3x otočila okolo vlastnej osi, obzerala, ktorú bariéru asi trafím, no vyrovnala som to... a so smiechom som išla ďalej. Našťastie okolo mňa neboli žiadne autá v tom momente, takže sa nič nestalo. Monopost, čo išiel chvíľku po mne už to šťastie nemal. Jazdec bez ujmy, ale monopost zdemolovaný o bariéru. Havárie k motoršportu nejak patria, však je to šport. Preto sú okruhy vybevené bariérami a výjazdovými zónami. Neberieme to na ľahkú váhu. Na okruhu vás aj malé pochybenie môže stáť veľa, no v bežnej premávke to častokrát skončí oveľa horšie.

Ako jazdíš v bežnej premávke a čo by si vodičom vytkla, prípadne dala radu, čo majú a naopak nemajú robiť?

Snažím sa jazdiť zodpovedne, na ceste reagovať rýchlo a predvídať správanie ostatných účastníkov. Občas sa stane, že mi ručička na tachometri ujde, nebudem ti klamať, ale pokuta ma potom neminie, tak ako všetkých ostatných. Poradila by som vodičom, aby viac používali späťáky a včas smerovky, lebo treba myslieť, že na ceste väčšinou nikto nie je sám a pochybiť môžu aj tí druhí. Byť ohľaduplnejší voči ostatným vodičom a brať ohľad na tých, ktorí až tak dobre nevedia jazdiť.

Počúvame z každej strany, že nevieme, my ženy, tak dobre šoférovať ako muži. Ako sa na to pozeráš z pohľadu pretekárky a ženy za volantom?

Ak budú ženy dokola z každej strany počúvať, že nevedia šoférovať, tak tomu uveria. Je to určitý tlak, ktorý spôsobí to, že sú stále v strese a niektoré dokonca prestanú šoférovať a dostanú blok...je náročné sadnúť za volant, keď po tebe niekto kričí, no ak sa nájde niekto s dostatočnou dávkou trpezlivosti, kto jej pomôže a nie nakričí, tak to nie je stratené...ženy vedia šoférovať a mám dokonca aj kolegyňu, blondínku, ktorá by pri parkovaní dala do vrecka väčšinu mužov :) chlapi, majte strpenie! Možno to bude stáť pár krízoviek, ale keď na svoju polovičku budete milý, tak to šoférovanie zvládne oveľa jednoduchšie.

Najhoršia je panika, stres, že, čo mám robiť?!

Presne tak. Veľakrát som videla takú situáciu. Panika, brzda, krik z vedľajšieho sedadla... počúvať príkazy a negativitu zo strany nervózneho spolujazdca je len zhoršovanie situácie. Hlavne, mali by sme prestať hovoriť niekomu, že niečo nevie predtým, ako to skúsi. V krízovej situácii má každý z nás inú mieru tolerancie, no najdôležitejšie je sa naučiť reagovať a hlavne s rozumom. A to chce tréning, s trpezlivým poradcom.

Aký dopravný systém si zažila v iných krajnách?

V Malajzii som zažila štvorpruhový kruháč, samozrejme, kruhy boli nevyznačené a autá, skútre idúce z každej strany rovno cez. Každý to tam dokáže prejsť bez ujmy, nič sa tam nedeje a všetci sú disciplinovaní, ale zároveň akčne idú na vec! Na to, ako dokážu vojsť a vyjsť z križovatky, som tam nevidela ani žiadnu búračku. Na Bali som si to vyskúšala z pozície skútristu, niekedy som mala viac adrenalínu ako na okruhu, ale bavilo ma to sledovať. U nás na Slovensku by sme to asi nedokázali, čo tam oni stvárali alebo by to znamenalo okamžitý dopravný kolaps.

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť