Predstava budúcnosti

06.01.2018 13:15

Otázky pre mladú herečku Michaelu Halcinovú ...jej odpovede o sebe, charaktere mnohých vodičov, o autách, pokutách a testovanej značke Nissan, jej pohľad a dojmy na nebíčkovo-modrý benzínový Qashqai

Miška, mnohí ľudia vás ako herečku málo poznajú a preto som rada, že vás môžeme predstaviť. Prečo ste si vybrali práve cestu k herectvu?

Moja učiteľka na strednej škole mi povedala, že by som sa hodila na hereckú dráhu. Mali sme taký divadelný krúžok, hrali sme autorskú inscenáciu, spievali a bavilo ma to. Tak som si na to spomenula a išla som vyskúšať. Na prijímačkách som po každom kole plakala, lebo som mala pocit, že som to pokašľala. Potom som si ešte pár krát poplakala aj na škole pre rovnaký pocit.

Dva roky ste pôsobili v Mestskom divadle v Žiline, teraz už ste na voľnej nohe, lebo viem, že vám to viac vyhovuje a máte čas sa autorsky podieľať na niektorých hrách. Kde vás najčastejšie môžeme vidieť na javisku?

So spolužiakmi sme si po škole založili divadlo DPM. Naša prvá hra mala premiéru v septembri 2015, preto má názov "September 2015", hrá sa úspešne dodnes, pretože sa v nej riešia aktuálne problémy súčasnej generácie. Diváci ma môžu vidieť aj v divadle Stoka, kde sme nedávno mali v decembri minulého roku premiéru neverbálneho predstavenia - Postfaktótum. Okrem toho aj v divadle Nomantinels v inscenácii O nás/ O nich, ktorá je zložená z novinových článkov, ktoré boli vydávané v rokoch 1959 až 1989. Táto inscenácia sa venuje akceptácii alebo skôr neakceptácii LGBTI komunity.

Odbehneme teraz na inú tému. Mladá teenegerka, ktorá chcela jazdiť za volantom a rodičia s tým nemali problém, že dcéra chce vodičák či inak to bolo?

Bývala som u rodičov a mohla som si vybrať vodičak alebo výlet do Londýna s kamoškou, ktorý sa nakoniec nekonal a namiesto výletu som si potom urobila vodičák. Nepotrebovala som ho, ale vedela som, že sa zíde. Nejaký čas som nešoférovala, lebo rodičia mi auto nedali a s otcom som nechcela moc jazdiť, aby mi do toho moc nekibicoval. Tak som začala voziť kamošov na diskotéky, a potom som dostala svoje prvé auto od rodičov - Citroen Saxo, ktorý sme volali Beruška. Neskôr som ho vymenila za Peugeot 206. Síce bývam v centre a moc ho nevyužívam, ale keď treba, tak jazdím.

Aj na dlhé trasy?

Nemám problém ísť aj do Košíc! Môj muž má 9-miestnu dodávku Mercedes Vito, lebo je hudobník. Ako bubeník auto potrebuje na prevoz aparatúry. Ešte máme veľkého psa Stavača a zatiaľ sme bez detí. Ja s tým autom jazdím minimálne, lebo si ešte tak moc nie som istá.

Často u nás vznikajú kolóny a mnohí vodiči majú v rukách mobilné telefóny a nevenujú sa dostatočne riadeniu. Máte takú osobnú skúsenosť?

Nemám taký problém, pretože netelefonujem za volantom, ale môjmu mužovi to zakazujem. Zvykne telefonovať, aj smskovať za jazdy, vždy ho potom nastraším, že vystúpim za jazdy, keď nepoloží mobil.

Zvyknete nadávať na niektorých vodičov?

Nadávam za volantom na ženy aj na mužov, keď nejazdia ako majú, ale najviac na sviatočných vodičov, ktorí idú tridsiatkou vľavo a zavadzajú. Neuhnú do pravého pruhu a to ma vie totálne rozhodiť.

Bola taká nepríjemná situácia, že ste museli volať policajtov?

Volal mi otec, že kde mám auto, lebo vraj mám rozbité okno. Bolo zaparkované na parkovisku a niekto mi rozbil okno a ušiel. Normálne som sa rozplakala. Videla som ako tam naokolo kosili trávu a mám pocit, že im odletel kameň, ktorý to okno rozbil, ale nikto sa nepriznal, tak to poteší, keď mám platiť za niečo, čo druhý urobil.

Vy by ste nechali odkaz za sklom, keby ste niečo také urobili?

Išla som od zubára autom a šuchla som jedno auto, tak som nechala za sklom svoje číslo. Potom volal ten pán a povedal, že to bolo milé, ale už to mal buchnuté a že ja som to neurobila. Iný príbeh som zažila, keď som prišla k autu a mala som zlomený späťák, nikto tam nenechal kontakt. Tak takí sme niektorí ľudia bez charakteru...

Na akú pokutu si spomeniete, že ste ju dostali neprávom a museli ste platiť?

Jednu pokutu som platila podľa mňa nespravodlivo, keď som išla do Dúbravky. Bola tam značka - obojsmerná cesta a zmenili ju na jednosmerku. Neuvedomila som si to, lebo som tadiaľ často jazdila. No neukecala som to, tak som si zaplatila. Inak mám panický strach z policajtov, keď ich zbadám, lebo bývam roztržitá a zabúdam doma peňaženku s dokladmi, kľúče aj telefón.

Jazdili ste na značke Nissan? Práve ste si otestovali nový Nissan Qashqai DIG-T

Môj kamarát má Nissan Juke a s ním sme veľa jazdili do Žiliny. Veľmi príjemné auto s netradičným dizajnom, ktorý sa mi veľmi páčil. A nový Nissan Qashqai ma fascinoval nebíčkovou farbou, ktorou sú pekne vykreslené krivky auta a disky kolies dodali autu dokonalosť a tvrdší výraz vpredu na maske. Prekvapilo ma, že radar asistenčných systémov je ukrytý v logu. Svetlá sú šikmé a tiahlé, s ledkovým svietením veľmi efektné ako aj vzadu, ale v inom tvare.V interiéri som sa uvelebila a cítila príjemne na pohodlných sedadlách netradičného vzhľadu poťahov. K tomu lakťové opierky musia byť.Vyhrievanie sedadiel nepoužívam, ale veľa žien to má rado. Všetko som si nastavila a uchopila multifunkčný volant. Palubovka elegantná, dotykový displej, navigácia.. vidieť kvalitné vypracovanie, množstvo technologických vychytávok. Monitorovanie únavy vodiča, sledovanie jazdných pruhov. Rada počúvam hudbu, výstupy AUX, USB dávam plusko. Jednašestkový benzínový motor bol svieži a v zákrutách to dobre držal, čiže dobrý podvozok. Aj odhlučnenie kabíny bolo super, žiadne zvuky zvonku sme nepočuli. Naozaj je to rodinné auto, na dlhé trasy, v ktorom som cítila pocit istoty a bezpečia.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť