Pripútajte sa prosím v aute aj vo vzťahu

30.11.2019 09:54

Psychoterapeutka Júlia Halamová o terapii, autách, relaxe v živote i za volantom

Júlia, vyšla ti publicisticko-náučná kniha Pripútajte sa, prosím, ktorej obsah ma zaujal a je veľmi motivujúca pre mnohých ľudí. Veľa ľudí v dnešnej dobe potrebujú terapiu, prečo ich chodí tak málo?

Je ťažké prekonať hanbu a priznať si, že niečo mi nejde a neviem ako z toho von sám. Práve preto som napísala túto knihu aby sa ľudia dozvedeli základné princípy dobrého života v dvojici. Niektoré veci totiž fungujú úplne naopak, ako sme boli naučení. A pribudne k nej neskôr ďalšia knižka, kde budú cvičenia. Doma si ich potom môžu partneri spolu trénovať, aby nemuseli chodiť na terapiu. Okrem toho, že človek niečomu rozumie, tak to potrebuje natrénovať. Je to ako s každou zručnosťou v živote napríklad šoférovanie. Ak prestanete jazdiť, tak to pomaly zabúdate a tá rutina sa stráca a cítite sa neistejšie.

Robíš individuálnu aj párovú terapiu a zaujímalo by ma, ako sa ľudia dokážu otvoriť a povedať o probléme. Čo ťa potom najviac teší?

Niektoré páry prídu po 20-tich rokoch a v terapii si konečne povedia to, čo ich trápi a čo chcú mať inak. Mňa vždy napadá, že keby si to boli na začiatku povedali, tak úplne inak, ale hlavne spokojne by spolu žili. Teší ma, ak niektoré páry si potom dokážu povedať, že sa majú ešte radšej ako na začiatku keď boli zamilovaní, a že ich vzťah dozrel. To býva fakt dojímavé a napĺňa ma, že moja práca má význam.

Zostaňme pri šoférovaní a prezraď či psychoterapeutka môže relaxovať za volantom?

Šoférujem rada a tak rýchlo, ako sa dá... samozrejme na hranici predpisov. Určite môj temperament sa ukazuje aj za volantom a šoférovanie je môj relax. Je síce pravda, že dvakrát som platila pokutu za prekročenie rýchlosti, ale podarilo sa mi ju aspoň znížiť. Raz som v obci bola zamyslená a už som akosi spontánne zrýchlila za hranicou posledných domov a bolo... Značka bola až kus za domami. Je to taká pasca na zamyslených vodičov.

Nebodaj si aj búračky mala iba dve?

...ale, nemala som ich z mojej viny. Stalo sa mi v hlavnom meste, že do mňa narazilo auto, keď som stála na veľkej križovatke a rozhliadala sa, či môžem ísť a zrazu náraz zozadu. Vyšiel šofér a povedal, že si ma nevšimol. Druhýkrát sa stalo niečo podobné, že som stála na križovatke a pozerám, kadiaľ mám ísť a pán pri cúvaní opäť narazil do mňa. Bolo to aj vtipné, akoby som bola niekedy neviditeľná.

Znamená to, že sa vieš aj poriadne rozčúliť?

Za volantom aj mimo sa viem rozčúliť, ale ak príde na kritické situácie, tak som úplne chladná, pragmatická a prepnem do chladno-racionálneho módu. V podstate som technický typ a nerobí mi problém urobiť si nejaké drobnosti ako naliať vodu do odstrekovača.

Kúpila si si Hondu Jazz a prečo si sa rozhodla kúpiť práve japonskú značku?

Najprv som si pozerala testy áut a ich poruchovosť a mala som podľa nich vybratú Hondu alebo Toyotu. Kúpila som nakoniec Hondu Jazz, ktorá má veľký priestor a dobrú manévrovateľnosť so sedadlami, zadné sedadlá sa dajú úplne sklopiť. Naozaj tam preveziem aj bicykel. Jazz je veľmi praktické auto a také bezporuchové auto som ešte nemala. V budúcnosti uvažujem nad jeho verziou s hybridnou technológiou.

Prichádzajú k vám ženy, ktoré majú blok zo šoférovania?

Z terapie mám skúsenosti so ženami, že šoférovanie je pre ženy veľmi často akousi zakázanou krajinou. Ak žena nešoféruje, tak to má často súvis s jej mužom alebo otcom, ktorý jej buď vôbec nedovolí sadnúť za volant alebo jej tak kibicuje do riadenia, že potom prestanú šoférovať a zablokujú sa. Ak to však žena napriek tomu prekoná a začne šoférovať, tak sa jej otvoria aj mnohé iné oblasti, pretože si začne viac dôverovať a potom bude inak fungovať aj vo vzťahu. Každý túži po uznaní nielen muži, ale aj ženy. Rovnako je to aj s blízkosťou vo vzťahu.

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť